Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 649/2013
PDF · 184.45 KB
No categories available
IV. ÚS 649/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., Česká republika, zastúpeného advokátkou
Mgr. I. Š., G., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I,
Úradu justičnej a kriminálnej polície a Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom
pod ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2013
doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava
I, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) a Okresnej
prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod
ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-
1557/02-OVK-B1-2009-PL z 25. novembra 2010 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie
za zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 223 ods. 1 a 3
písm. a) Trestného zákona. Proti uzneseniu podal sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra
uznesením sp. zn. 2 Pv 847/10 zo 14. apríla 2011 zamietla ako nedôvodnú.
Sťažovateľ urgoval podaním z 29. septembra 2011 zabezpečenie ním navrhnutých
dôkazov. V nadväznosti na to bol predvolaný na výsluch, ktorý sa uskutočnil 26. októbra
2011. Sťažovateľ uvádza, že od tohto úkonu mu „nebolo zaslané žiadne rozhodnutie
vo veci, návrh na dokazovanie, ani oznámenie, že vyšetrovanie nemôže byť ukončené
v zákonom stanovenej lehote a z akého dôvodu“.
Sťažovateľ pritom „vyslovene uviedol, že žiada, aby bol upovedomený o všetkých
úkonoch uskutočnených vo veci, avšak do dnešného dňa mu od posledného úkonu
dňa 26. 10. 2011 nebolo zaslané žiadne rozhodnutie vo veci, návrh na dokazovanie,
ani oznámenie, že vyšetrovanie nemôže byť ukončené v zákonom stanovenej lehote a z
akého dôvodu“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že «vzhľadom k tomu, že... nebol spokojný
s postupom vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora v trestnom konaní, podal...
dňa 20. 11. 2012 okresnej prokuratúre sťažnosť pre prieťahy v konaní a dňa 21. 11. 2012
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sťažnosť
na postup prokurátora».
Prípisom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“)
z 25. januára 2013 bol sťažovateľ upovedomený o výsledku šetrenia jeho sťažnosti
z 21. novembra 2012 na postup prokurátora adresovanej Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), obsahovo vyhodnotenej ako podnet.
Vychádzajúc z jeho obsahu je zrejmé, že samotná krajská prokuratúra pripustila
opodstatnenosť podnetu sťažovateľa v tom zmysle, že v predmetnom konaní dochádza
k prieťahom v konaní, pričom uviedla, že toto pochybenie bolo vyšetrovateľovi písomne
„vytknuté“ už 27. novembra 2012, a v prípise ďalej uviedla, že „na toto pochybenie,
upozorní dozorujúcu prokurátorku s tým, aby sa kontaktovala s vyšetrovateľom vytkla jeho
pochybenia a jeho prieťahy s tým, aby prípravné konanie bolo čo najrýchlejšie ukončené“,
čím považovala podnet sťažovateľa za vybavený.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „nakoľko... neobdržal odpoveď na sťažnosť
pre prieťahy v konaní zo dňa 20. 11. 2012 a i napriek údajným písomným pokynom
prokurátora vyšetrovateľovi, aby vo veci konal, neznamenal sťažovateľ žiadny posun
v konaní a orgány činné v trestnom konaní naďalej nekonali, podal sťažovateľ opätovnú
sťažnosť pre prieťahy v konaní dňa 20. 03. 2013“, ktorú doručil okresnej prokuratúre.
Tvrdí, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (datovanej zo 17. apríla 2013
a doručenej ústavnému súdu 25. apríla 2013) „neobdržal odpoveď ani na jednu zo svojich
sťažností na prieťahy v konaní“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v sťažnosti konštatuje, že „je zrejmé,
že orgány činné v trestnom konaní pri svojom postupe a vyšetrovaní trestnej veci vedenej
pod ČVS: ORP-1557/2-OVK-B1-2009-PL nekonali tak, aby vec bola ukončená v lehote
podľa ust. § 209 ods. 2 Trestného poriadku, pričom porušenie povinnosti je nielen na strane
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, ale aj na strane Okresnej
prokuratúry Bratislava I, ktorá je oprávnená zasahovať do priebehu vyšetrovania
a vhodnými pokynmi a opatreniami ho usmerňovať“, a navrhuje, aby ústavný súd rozhodol
týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. P. P., nar..., bytom..., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I
a Okresnej prokuratúry Bratislava I vo veci vedenej pod ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-
2009-PL bolo porušené.
2. Súd Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava I a Okresnej
prokuratúre Bratislava I prikazuje, aby v konaní ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL
konali bez prieťahov.
3. JUDr. P. P., nar..., bytom..., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-
EUR, ktoré sú Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava la Okresná prokuratúra Bratislava I
povinné vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I a Okresná prokuratúra Bratislava I
sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
275,94 EUR na účet jeho právneho zástupcu Mgr. I. Š., a to do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného riaditeľstva
PZ a okresnej prokuratúry v trestnej veci sťažovateľa.
Ústavný súd vo svojej judikatúre vyslovil, že základné právo na konanie
bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru)
sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného
stíhania, keď sa občan stáva stranou tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený
(II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty
obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním
príslušných orgánov v primeranej lehote (III. ÚS 99/02).
K tomu ústavný súd uvádza, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť
nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.
Vychádzajúc z príslušných zákonných ustanovení je zrejmé, že orgány činné
v trestnom konaní pri svojom postupe a vyšetrovaní trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-
1557/2-OVK-B1-2009-PL nekonali tak, aby vec bola ukončená v lehote podľa § 209 ods. 2
Trestného poriadku, na čo poukázal sťažovateľ vo svojej sťažnosti na prieťahy v konaní
z 20. novembra 2012, pričom z „urgencie“ sťažovateľa z 29. septembra 2011 vyplýva,
že namieta nezákonný postup okresného riaditeľstva PZ a postup prokurátorky okresnej
prokuratúry, ktorá je oprávnená zasahovať do priebehu vyšetrovania a vhodnými pokynmi
a opatreniami ho usmerňovať.
Predmetnú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní z 20. novembra 2012
z hľadiska platnej právnej úpravy ústavný súd považoval za žiadosť obvineného
o preskúmanie postupu policajta a okresného riaditeľstva PZ podľa § 210 Trestného
poriadku, ktorou sa sťažovateľ ako obvinený domáhal odstránenia prieťahov v konaní
a ktorú bol dozorujúci prokurátor povinný preskúmať a o výsledku sťažovateľa
upovedomiť.
Následne podaním sťažovateľ podal sťažnosť generálnej prokuratúre na postup
prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá ho postúpila krajskej prokuratúre a tá ho vybavila
prípisom č. k. 1 KPt 1129/12-6 ako podnet, ktorý z hľadiska jeho obsahu možno považovať
za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Skutočnosť, že sťažovateľ využil svoje procesné právo a požiadal dozorujúceho
prokurátora okresnej prokuratúry podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu
policajta z hľadiska tvrdených zbytočných prieťahov v jeho trestnom stíhaní a následne
generálnu prokuratúru, resp. krajskú prokuratúru požiadal o preskúmanie postupu
prokurátora okresnej prokuratúry, však ešte neznamená, že pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený
podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom nie je len Trestný poriadok,
ale aj už spomenutý zákon o prokuratúre.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor.
Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor
oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní
a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť,
že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinný právny
prostriedok nápravy − opakovaný podnet (podľa § 34 zákona o prokuratúre), ktorým
sa mohol a mal domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresného prokurátora
v predmetnej veci, pokiaľ napriek tomu, že žiadal o preskúmanie postupu policajta
okresného riaditeľstva PZ a o odstránenie prieťahov v trestnom konaní, neboli zo strany
okresnej prokuratúry prijaté efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek
oprávneniam vyplývajúcim jej z § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku. Rovnako tak sa týmto
účinným prostriedkom mohol sťažovateľ domáhať odstránenia ním tvrdených prieťahov
v činnosti okresnej prokuratúry pri vybavovaní jeho žiadostí podľa § 210 Trestného
poriadku.
Uvedený právny prostriedok umožňoval a stále umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť
účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora generálnej prokuratúry, prípadne
aj generálneho prokurátora Slovenskej republiky záväzným pokynom nariadiť prijatie
efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej
prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu sťažovateľa dospeli k záveru, že tento
postup okresnej prokuratúry bol v rozpore so zákonom (m. m. III. ÚS 261/05,
Ústavný súd už opakovane judikoval, že sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich
základných práv zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní
v prípravnom konaní (pred podaním obžaloby, príp. po vrátení veci na došetrenie),
je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné
prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie
prieťahov vo vyšetrovaní (podľa § 210 Trestného poriadku), ako aj prostriedky podľa § 31
až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné
opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2
Trestného poriadku (napr. III. ÚS 365/04).
Sťažovateľ, zastúpený advokátkou, v sťažnosti nepreukázal a ani z predloženej
spisovej dokumentácie nevyplýva skutočnosť, že by podal opakovaný podnet v zmysle § 34
zákona o prokuratúre. Z príloh k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnej
prokuratúre 21. marca 2013 sťažnosť na prieťahy v konaní, avšak z logickej a časovej
nadväznosti sťažovateľových podaní, ako aj zo skutočnosti, že uvedené podanie bolo
adresované okresnej prokuratúre, je zrejmé, že v danom prípade nešlo o opakovaný podnet
podľa § 34 zákona o prokuratúre, ale v poradí o ďalší podnet podľa § 31 zákona
o prokuratúre.
Keďže sťažovateľ nevyčerpal všetky dostupné účinné prostriedky nápravy podľa
zákona o prokuratúre, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, bola jeho sťažnosť
pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá
ako neprípustná podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(m. m. I. ÚS 361/09, III. ÚS 96/08).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
Odmietnutie sťažnosti však neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude
môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy v prebiehajúcich trestných konaniach, avšak iba za predpokladu splnenia všetkých
ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane
preukázania, že sťažovateľ účinne využil iné právne prostriedky na ochranu svojich práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2013