Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 649/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., Česká republika, zastúpeného advokátkou

Mgr. I. Š., G., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I,

Úradu justičnej a kriminálnej polície a Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom

pod ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2013

doručená sťažnosť JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava

I, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) a Okresnej

prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-

1557/02-OVK-B1-2009-PL z 25. novembra 2010 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie

za zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 223 ods. 1 a 3

písm. a) . Proti uzneseniu podal sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra

uznesením sp. zn. zo 14. apríla 2011 zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľ urgoval podaním z 29. septembra 2011 zabezpečenie ním navrhnutých

dôkazov. V nadväznosti na to bol predvolaný na výsluch, ktorý sa uskutočnil 26. októbra

2011. Sťažovateľ uvádza, že od tohto úkonu mu „nebolo zaslané žiadne rozhodnutie

vo veci, návrh na dokazovanie, ani oznámenie, že vyšetrovanie nemôže byť ukončené

v zákonom stanovenej lehote a z akého dôvodu“.

Sťažovateľ pritom „vyslovene uviedol, že žiada, aby bol upovedomený o všetkých

úkonoch uskutočnených vo veci, avšak do dnešného dňa mu od posledného úkonu

dňa 26. 10. 2011 nebolo zaslané žiadne rozhodnutie vo veci, návrh na dokazovanie,

ani oznámenie, že vyšetrovanie nemôže byť ukončené v zákonom stanovenej lehote a z

akého dôvodu“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že «vzhľadom k tomu, že... nebol spokojný

s postupom vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora v trestnom konaní, podal...

dňa 20. 11. 2012 okresnej prokuratúre sťažnosť pre prieťahy v konaní a dňa 21. 11. 2012

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) sťažnosť

na postup prokurátora».

Prípisom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“)

z 25. januára 2013 bol sťažovateľ upovedomený o výsledku šetrenia jeho sťažnosti

z 21. novembra 2012 na postup prokurátora adresovanej Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), obsahovo vyhodnotenej ako podnet.

Vychádzajúc z jeho obsahu je zrejmé, že samotná krajská prokuratúra pripustila

opodstatnenosť podnetu sťažovateľa v tom zmysle, že v predmetnom konaní dochádza

k prieťahom v konaní, pričom uviedla, že toto pochybenie bolo vyšetrovateľovi písomne

„vytknuté“ už 27. novembra 2012, a v prípise ďalej uviedla, že „na toto pochybenie,

upozorní dozorujúcu prokurátorku s tým, aby sa kontaktovala s vyšetrovateľom vytkla jeho

pochybenia a jeho prieťahy s tým, aby prípravné konanie bolo čo najrýchlejšie ukončené“,

čím považovala podnet sťažovateľa za vybavený.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „nakoľko... neobdržal odpoveď na sťažnosť

pre prieťahy v konaní zo dňa 20. 11. 2012 a i napriek údajným písomným pokynom

prokurátora vyšetrovateľovi, aby vo veci konal, neznamenal sťažovateľ žiadny posun

v konaní a orgány činné v trestnom konaní naďalej nekonali, podal sťažovateľ opätovnú

sťažnosť pre prieťahy v konaní dňa 20. 03. 2013“, ktorú doručil okresnej prokuratúre.

Tvrdí, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (datovanej zo 17. apríla 2013

a doručenej ústavnému súdu 25. apríla 2013) „neobdržal odpoveď ani na jednu zo svojich

sťažností na prieťahy v konaní“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v sťažnosti konštatuje, že „je zrejmé,

že orgány činné v trestnom konaní pri svojom postupe a vyšetrovaní trestnej veci vedenej

pod ČVS: ORP-1557/2-OVK-B1-2009-PL nekonali tak, aby vec bola ukončená v lehote

podľa ust. , pričom porušenie povinnosti je nielen na strane

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, ale aj na strane Okresnej

prokuratúry Bratislava I, ktorá je oprávnená zasahovať do priebehu vyšetrovania

a vhodnými pokynmi a opatreniami ho usmerňovať“, a navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. P. P., nar..., bytom..., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I

a Okresnej prokuratúry Bratislava I vo veci vedenej pod ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-

2009-PL bolo porušené.

2. Súd Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava I a Okresnej

prokuratúre Bratislava I prikazuje, aby v konaní ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL

konali bez prieťahov.

3. JUDr. P. P., nar..., bytom..., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-

EUR, ktoré sú Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava la Okresná prokuratúra Bratislava I

povinné vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I a Okresná prokuratúra Bratislava I

sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

275,94 EUR na účet jeho právneho zástupcu Mgr. I. Š., a to do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sú namietané zbytočné prieťahy v postupe okresného riaditeľstva

PZ a okresnej prokuratúry v trestnej veci sťažovateľa.

Ústavný súd vo svojej judikatúre vyslovil, že základné právo na konanie

bez zbytočných prieťahov zaručené (a dohovoru)

sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného

stíhania, keď sa občan stáva stranou tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený

(, ). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa , ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty

obvineného, sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním

príslušných orgánov v primeranej lehote ().

K tomu ústavný súd uvádza, že podľa sťažnosť

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

Vychádzajúc z príslušných zákonných ustanovení je zrejmé, že orgány činné

v trestnom konaní pri svojom postupe a vyšetrovaní trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-

1557/2-OVK-B1-2009-PL nekonali tak, aby vec bola ukončená v lehote podľa § 209 ods. 2

, na čo poukázal sťažovateľ vo svojej sťažnosti na prieťahy v konaní

z 20. novembra 2012, pričom z „urgencie“ sťažovateľa z 29. septembra 2011 vyplýva,

že namieta nezákonný postup okresného riaditeľstva PZ a postup prokurátorky okresnej

prokuratúry, ktorá je oprávnená zasahovať do priebehu vyšetrovania a vhodnými pokynmi

a opatreniami ho usmerňovať.

Predmetnú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní z 20. novembra 2012

z hľadiska platnej právnej úpravy ústavný súd považoval za žiadosť obvineného

o preskúmanie postupu policajta a okresného riaditeľstva PZ podľa § 210 Trestného

poriadku, ktorou sa sťažovateľ ako obvinený domáhal odstránenia prieťahov v konaní

a ktorú bol dozorujúci prokurátor povinný preskúmať a o výsledku sťažovateľa

upovedomiť.

Následne podaním sťažovateľ podal sťažnosť generálnej prokuratúre na postup

prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá ho postúpila krajskej prokuratúre a tá ho vybavila

prípisom č. k. -6 ako podnet, ktorý z hľadiska jeho obsahu možno považovať

za podnet podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Skutočnosť, že sťažovateľ využil svoje procesné právo a požiadal dozorujúceho

prokurátora okresnej prokuratúry podľa o preskúmanie postupu

policajta z hľadiska tvrdených zbytočných prieťahov v jeho trestnom stíhaní a následne

generálnu prokuratúru, resp. krajskú prokuratúru požiadal o preskúmanie postupu

prokurátora okresnej prokuratúry, však ešte neznamená, že pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základného práva podľa poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený

podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom nie je len ,

ale aj už spomenutý zákon o prokuratúre.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor

oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní

a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť,

že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi účinný právny

prostriedok nápravy − opakovaný podnet (podľa § 34 zákona o prokuratúre), ktorým

sa mohol a mal domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresného prokurátora

v predmetnej veci, pokiaľ napriek tomu, že žiadal o preskúmanie postupu policajta

okresného riaditeľstva PZ a o odstránenie prieťahov v trestnom konaní, neboli zo strany

okresnej prokuratúry prijaté efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek

oprávneniam vyplývajúcim jej z a . Rovnako tak sa týmto

účinným prostriedkom mohol sťažovateľ domáhať odstránenia ním tvrdených prieťahov

v činnosti okresnej prokuratúry pri vybavovaní jeho žiadostí podľa § 210 Trestného

poriadku.

Uvedený právny prostriedok umožňoval a stále umožňuje sťažovateľovi dosiahnuť

účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora generálnej prokuratúry, prípadne

aj generálneho prokurátora Slovenskej republiky záväzným pokynom nariadiť prijatie

efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej

prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu sťažovateľa dospeli k záveru, že tento

postup okresnej prokuratúry bol v rozpore so zákonom (m. m. ,

).

Ústavný súd už opakovane judikoval, že sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich

základných práv zbytočnými prieťahmi zo strany orgánov činných v trestnom konaní

v prípravnom konaní (pred podaním obžaloby, príp. po vrátení veci na došetrenie),

je povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné

prostriedky nápravy, teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta a o odstránenie

prieťahov vo vyšetrovaní (podľa ), ako aj prostriedky podľa

až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívne a účinné

opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2

(napr. ).

Sťažovateľ, zastúpený advokátkou, v sťažnosti nepreukázal a ani z predloženej

spisovej dokumentácie nevyplýva skutočnosť, že by podal opakovaný podnet v zmysle § 34

zákona o prokuratúre. Z príloh k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnej

prokuratúre 21. marca 2013 sťažnosť na prieťahy v konaní, avšak z logickej a časovej

nadväznosti sťažovateľových podaní, ako aj zo skutočnosti, že uvedené podanie bolo

adresované okresnej prokuratúre, je zrejmé, že v danom prípade nešlo o opakovaný podnet

podľa § 34 zákona o prokuratúre, ale v poradí o ďalší podnet podľa § 31 zákona

o prokuratúre.

Keďže sťažovateľ nevyčerpal všetky dostupné účinné prostriedky nápravy podľa

zákona o prokuratúre, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, bola jeho sťažnosť

pri jej predbežnom prerokovaní podľa odmietnutá

ako neprípustná podľa v spojení s

(m. m. , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

Odmietnutie sťažnosti však neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude

môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

v prebiehajúcich trestných konaniach, avšak iba za predpokladu splnenia všetkých

ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane

preukázania, že sťažovateľ účinne využil iné právne prostriedky na ochranu svojich práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013