Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 375/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra

2009 doručená sťažnosť F. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. -71 z 19. augusta 2009 a návrhu na

nariadenie výkonu súdnych rozhodnutí sp. zn. , ,

(ide o konkurznému konaniu predchádzajúce súdne konania týkajúce sa uplatnených

nárokov sťažovateľa, pozn.).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ústavný súd už v tejto veci rozhodoval

nálezom č. k. -71 z 19. augusta 2009, ktorým vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi tiež priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 600 €. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„... Krajsky súd... mal konať tak ako mu už raz prikázal Ústavný súd a to bez zbytočných

prieťahoch a odstrániť právnej neistote, nariadiť výkon súdnych rozhodnutí

a , Krajsky súd v Košiciach č. .“

3. Podľa sťažovateľa krajský súd napriek nálezu ústavného súdu naďalej nekoná.

Preto sťažovateľ opakovane podáva ústavnému súdu sťažnosť na pokračovanie prieťahov

v súdnom konaní a navrhuje, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Krajský súd... porušil moje ústavné práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaní ...“. Zároveň žiadal priznať finančné zadosťučinenie vo

výške 497 908 € a o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o jeho sťažnosti na

ústavnom súde.

4. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci vyzval odporcu, aby uviedol,

aké úkony boli urobené v namietanom konaní od 19. augusta 2009 (t. j. po rozhodnutí

ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ). Odporca listom sp. zn.

1 Spr z 23. novembra 2009 (doručeným ústavnému súdu 25. novembra 2009)

uviedol, že po tomto termíne k prieťahom nedošlo a od 19. augusta 2009 boli vo veci sú

vykonané tieto úkony:

„29. 9. 2009 podal ... správca konkurznej podstaty konečnú správu...

30. 9. 2009 súd vyzval správcu konkurznej podstaty, aby doložil ku konečnej správe

všetky zmluvy, vyhlásenie, že nevedie aktívne, pasívne ani incidenčené spory a že má

vysporiadané všetky pohľadávky...

14. 10. 2009 správca konkurznej podstaty doložil ku konečnej správe požadované

doklady...

4. 11. 2009 bolo odoslané do Obchodného vestníka SR a vyvesené na úradnej tabuli

Krajského súdu... upovedomenie úpadcu a konkurzných veriteľov o konečnej správe

a vyúčtovaní s tým, že konečná správa bude vyvesená na úradnej tabuli súdu dňa 16. 11.

2009...

konečná správa bola vyvesená na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa

16. 11. 2009.“

5. Ďalej ústavný súd zo spisu sp. zn. zistil, že v rovnakej veci

sťažovateľa ústavný súd nálezom z 19. augusta 2009 (právoplatným 24. septembra 2009) už

vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 1 600 € a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na

odmietnutie návrhu podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj

návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade krajského súdu

v konkurznom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

8. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z obsahu spisu sp. zn.

predovšetkým skúmal, či v danom prípade existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia

označeného základného práva sťažovateľa, posudzujúc obdobie od vydania nálezu

ústavného súdu od 19. augusta 2009 (právoplatne ukončenom 24. septembra 2009) do

podania ústavnej sťažnosti 26. októbra 2009, t. j. predmetom posudzovania v okolnostiach

prerokúvanej veci je niečo viac ako 2-mesačné obdobie.

9. Posudzované obdobie dvoch mesiacov [predmetom posudzovania nemôže byť

v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (, ) obdobie

pred vydaním nálezu ústavného súdu z 19. augusta 2009], najmä ak krajský súd priebežne

koná, zatiaľ nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje dosiaľ poskytnutú ochranu

sťažovateľovi nálezom č. k. -71 zo 19. augusta 2009 za dostatočnú, a preto

odmietol jeho sťažnosť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

10. Sťažovateľ v rámci širšej argumentácie tiež navrhoval, aby ústavný súd nariadil

výkon súdnych rozhodnutí sp. zn. , , . Ústavný súd

zistil, že ide o pohľadávky sťažovateľa voči spoločnosti K., s. r. o. v konkurze, P., na

majetok ktorej bol 16. decembra 2002 krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

vyhlásený konkurz. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je, že v zmysle § 14

ods. 1 písm. e) o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) pre pohľadávku proti úpadcovi

nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na

majetok patriaci do podstaty, ani nadobúdať na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28).

Ak sťažovateľ nemôže uplatniť vymoženie svojej pohľadávky postupom podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov, má podľa zákona o konkurze a vyrovnaní právo domáhať sa uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku. Ústavný súd zistil

(z konania vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. ), že sťažovateľ

uvedené oprávnenia využil 27. januára 2003, keď riadnym spôsobom prihlásil svoju

pohľadávku voči úpadcovi, o čom svedčí konkurzné konanie vedené pred krajským súdom

pod sp. zn. a konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom pohľadávka

sťažovateľa bola zaradená do 1. triedy a bude sa o nároku meritórne rozhodovať.

Z vyjadrenia krajského súdu vyplýva, že 16. novembra 2009 bola konečná správa správcu

konkurznej podstaty vyvesená na úradnej tabuli krajského súdu.

11. Z už uvedeného vyplýva, že na všeobecnom súde prebieha konanie, ktoré ešte nie

je skončené, v ktorom sa rozhoduje aj o práve sťažovateľa na zaplatenie súdom priznaných

pohľadávok. K tomuto návrhu sťažovateľa (bod 10) ústavný súd uvádza, že aj keby ho

posudzoval samostatne (a nie ako súčasť širšej argumentácie sťažovateľa namietajúceho

prieťahy v prebiehajúcom konkurznom konaní, pozn.), nepatrí do právomoci ústavného

súdu nariadiť výkon súdnych rozhodnutí, pretože táto právomoc je zverená k tomu

splnomocneným osobám (exekútor, exekučný súd). S prihliadnutím na túto skutočnosť by

bolo potrebné návrh sťažovateľa v tejto časti (týkajúcej sa návrhu na nariadenie výkonu

súdnych rozhodnutí) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2

.

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2009