Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 364/09
PDF · 231.45 KB
No categories available
II. ÚS 364/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
prerokoval prijatú sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr.
R. C., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na obhajcu podľa čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
5 Nt 29/2008 v súvislosti s uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 Nt 29/2008
z 31. júla 2009 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Nt 29/2008 p o r u š i l
základné právo J. Š. na bezplatnú pomoc obhajcu podľa čl. 40 ods. 3 tretej vety Listiny
základných práv a slobôd.
2. Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 Nt 29/2008 z 31. júla 2009
z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia J. Š. v sume 122,85 € (slovom stodvadsaťdva eur a osemdesiatpäť
centov) advokátovi JUDr. R. C. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 122,85 € (slovom stodvadsaťdva eur a osemdesiatpäť centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažnosti J. Š. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.
II. ÚS 364/09-7 z 21. októbra 2009 bol J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“),
ustanovený za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokát JUDr. R. C., T.
Zároveň bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia
základného práva na obhajcu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom
Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 Nt 29/2008 v súvislosti s uznesením
okresného súdu sp. zn. 5 Nt 29/2008 z 31. júla 2009.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval
ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľ podaním
z 11. decembra 2009, ako aj okresný súd vo vyjadrení z 27. novembra 2009 vyslovili súhlas,
aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných
dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ ako
právoplatne odsúdený podal okresnému súdu návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu.
V súvislosti s týmto konaním mu bol na jeho žiadosť opatrením okresného súdu sp. zn.
5 Nt 29/2008 z 28. novembra 2008 ustanovený za obhajcu JUDr. R. G. (ďalej len
„obhajca“). Uznesením okresného súdu č. k. 5 Nt 29/2008-43 z 18. júna 2009 bola
obhajcovi priznaná odmena a náhrada výdavkov, ako aj za stratu času (vrátane dane
z pridanej hodnoty) v súvislosti s obhajobou sťažovateľa v celkovej sume 181,95 €. Ďalším
uznesením okresného súdu č. k. 5 Nt 29/2008-45 z 13. júla 2009 (vydaným vyššou súdnou
úradníčkou) bolo sťažovateľovi uložené nahradiť štátu sumu 181,95 €, ktorú uhradil
obhajcovi. Podľa názoru okresného súdu tento postup sa opiera o ustanovenie § 555 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Podľa tohto ustanovenia ak bol obžalovaný právoplatne
uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému
obhajcovi, ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu.
Na základe sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky,
uznesením okresného súdu sp. zn. 5 Nt 29/2008 z 31. júla 2009 (vydaným predsedom
senátu) bola sťažnosť zamietnutá. Okresný súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. V čase ustanovenia obhajcu sťažovateľ síce
preukázal, že nemá finančné prostriedky na svoju obhajobu, pričom mu okresný súd na jeho
žiadosť obhajcu ustanovil, avšak, ako sa to ukázalo, ustanovenie obhajcu pre sťažovateľa
bolo v podstate nadbytočné. Svedčí o tom aj skutočnosť, že sťažovateľ sa pre neprítomnosť
obhajcu zriekol jeho účasti na verejnom zasadnutí a žiadal, aby sa vec prerokovala bez
prítomnosti obhajcu.
Podľa názoru sťažovateľa uznesenia okresného súdu sú nezákonné a vecne
nesprávne. Sťažovateľ požiadal o ustanovenie obhajcu preto, že sám je laik a nemal
dostatok informácií zo súdneho spisu. S obhajcom sa pred verejným zasadnutím okresného
súdu poradil. Obhajca sa však na verejné zasadnutie nedostavil, lebo okresný súd ho
o termíne nevyrozumel. Sťažovateľ nechcel spôsobiť prieťahy, a preto súhlasil s tým, aby sa
konalo v neprítomnosti obhajcu. Pred ustanovením obhajcu okresný súd skúmal osobné
a majetkové pomery sťažovateľa, ktoré sa od tej doby nezmenili. Jeho osobná sloboda je
obmedzená už od 29. augusta 2005, pričom dlhodobo je bez pracovného zaradenia
a finančných prostriedkov, čo odôvodňovalo právo na bezplatnú obhajobu v plnom rozsahu.
Okresný súd s plným vedomím rozhodol v príkrom rozpore s ustanovením § 555 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. Podľa názoru sťažovateľa všeobecný súd nie je oprávnený
zvažovať, do akej miery bola poskytnutá právna pomoc opodstatnená, využitá alebo
nadbytočná, lebo ani zákon to v danom prípade neumožňuje. Možno preto konštatovať
svojvôľu pri výklade a aplikácii uvedeného ustanovenia s tým, že došlo k popretiu jeho
účelu a významu. V danom prípade bol všeobecný súd povinný priznať sťažovateľovi právo
na bezplatnú obhajobu bez možnosti zváženia. Je výsostným právom účastníka konania
konať v súlade s ústavným princípom autonómie vôle a z nej plynúcej slobody voľne
disponovať hmotnými a procesnými právami vrátane využitia bezplatnej obhajoby za
podmienok ustanovených zákonom.
Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy, listiny a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 5 Nt 29/2008 uzneseniami z 13. júla 2009 a 31. júla 2009 s tým, aby boli tieto
uznesenia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež prikázať okresnému súdu
obnoviť stav pred porušením označených práv. Napokon žiada zaviazať okresný súd na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v symbolickej výške 100 € a na písomné
ospravedlnenie sťažovateľovi za porušenie práv.
Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. 1SprV/570/2009 z 27. novembra 2009
doručeného ústavnému súdu 2. decembra 2009 vyplýva, že označené práva sťažovateľa
neboli porušené. Sťažovateľ sa na verejnom zasadnutí konanom v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody H. (ďalej len „ústav“) 23. januára 2009 zriekol práva obhajoby v záujme
rozhodnutia vo veci. O zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody žiadal samotný
sťažovateľ, pričom z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že správanie sťažovateľa vo
výkone trestu bolo neuspokojivé a sťažovateľ bol viackrát disciplinárne potrestaný. Čo sa
týka uznesení okresného súdu z 13. júla 2009 a 31. júla 2009 v súvislosti s povinnosťou
sťažovateľa nahradiť trovy obhajoby, ponecháva rozhodnutie ústavnému súdu. Poukazuje
však na uznesenie ústavného súdu č. k. II. ÚS 364/09-7 z 21. októbra 2009, podľa ktorého
na rozhodovanie v súvislosti s povinnosťou uhradiť trovy obhajoby je vylúčená právomoc
ústavného súdu.
Predseda okresného súdu predložil ústavnému súdu aj vyjadrenie zákonného sudcu
k podanej sťažnosti, ktoré je bez označenia dátumu. Vyplýva z neho, že trestná vec
sťažovateľa bola pôvodne pridelená inému zákonnému sudcovi, pričom terajší zákonný
sudca ju vybavoval ako zastupujúci sudca. Na žiadosť sťažovateľa ešte pôvodný zákonný
sudca mu ustanovil obhajcu, ktorý bol predvolaný na verejné zasadnutie konané 23. januára
2009, avšak nedostavil sa tam, pretože predvolanie dostal až 26. januára 2009. Táto
skutočnosť sa konštatuje aj v zápisnici o verejnom zasadnutí. Terajší zákonný sudca za tejto
situácie chcel verejné zasadnutie odročiť, avšak sťažovateľ vyhlásil, že žiada vykonať
verejné zasadnutie aj v neprítomnosti ustanoveného obhajcu. Poukázal na to, že
o preradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia požiadal sám a doporučil to aj
riaditeľ ústavu. Vzdal sa práva podať sťažnosť proti prijatému uzneseniu. Sťažovateľ teda
v žiadnom smere neutrpel na svojich právach, pretože zrieknutie sa práva na obhajobu bolo
jeho slobodným rozhodnutím a prejavom vôle. Sťažovateľ pritom uviedol, že nechcel
spôsobiť prieťahy v konaní. Terajší zákonný sudca na sťažovateľa v žiadnom smere
nenaliehal, aby sa zriekol práva na obhajobu.
II.
Z opatrenia okresného súdu sp. zn. 5 Nt 29/2008 z 28. novembra 2008 označeného
ako „Ustanovenie obhajcu“ vyplýva, že podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku bol
sťažovateľovi ako odsúdenému vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Nt 29/2008 ustanovený
obhajca JUDr. R. G. s poukazom na to, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov
obhajoby a požiadal o ustanovenie obhajcu.
Zo zápisnice o verejnom zasadnutí okresného súdu č. k. 5 Nt 29/2008-21
z 23. januára 2009 vyplýva, že sťažovateľ po zistení, že jeho obhajca sa nedostavil a nemá
vykázané doručenie predvolania, vyhlásil, že žiada vec prerokovať aj v neprítomnosti
obhajcu.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 5 Nt 29/2008-43 z 18. júna 2009 vyplýva, že podľa
§ 553 ods. 2 Trestného poriadku bola obhajcovi priznaná odmena a náhrada výdavkov za
obhajobu sťažovateľa v celkovej sume 181,95 € vrátane dane z pridanej hodnoty.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 5 Nt 29/2008-45 z 13. júla 2009 vydaného vyššou
súdnou úradníčkou vyplýva, že podľa § 555 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa
sťažovateľovi uložila povinnosť nahradiť štátu odmenu a hotové výdavky vo výške
181,95 € uhradené obhajcovi štátom.
Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 5 Nt 29/2008 z 31. júla 2009 vydaného
predsedom senátu vyplýva, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku bola sťažnosť
sťažovateľa podaná proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 Nt 29/2008-45 z 13. júla 2009
vydanému vyššou súdnou úradníčkou zamietnutá. Okresný súd po preskúmaní obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. V čase ustanovenia
obhajcu sťažovateľ síce preukázal, že nemá finančné prostriedky na svoju obhajobu,
a okresný súd mu na jeho žiadosť obhajcu aj ustanovil, avšak ustanovenie obhajcu pre
sťažovateľa bolo v podstate nadbytočné. Svedčí o tom napokon aj skutočnosť, že sťažovateľ
sa zriekol účasti obhajcu na verejnom zasadnutí vzhľadom na jeho neprítomnosť a žiadal,
aby sa vec prerokovala bez prítomnosti obhajcu. Nároky boli obhajcovi priznané v súlade
so zákonom.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a tretej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,
svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie
v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto
porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa čl. 40 ods. 3 listiny obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Ak si
obhajcu nezvolí, hoci ho podľa zákona musí mať, ustanoví mu ho súd. Zákon ustanoví,
v ktorých prípadoch má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo(...) prejednaná(...) súdom(...), ktorý rozhodne(...) o oprávnenosti akéhokoľvek
trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto
minimálne práva: obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,
alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to
záujmy spravodlivosti vyžadujú.
Podľa § 10 ods. 12 a 14 Trestného poriadku ak z povahy veci nevyplýva niečo iné,
obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený. Odsúdený je ten, proti ktorému bol
vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku obvinenému, ktorý nemá dostatočné
prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o ustanovenie obhajcu, je povinný
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu
ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že neexistujú dôvody povinnej obhajoby.
Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať.
Podľa § 555 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak bol obžalovaný právoplatne
uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému
obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6, ak nemá nárok
na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu.
Podľa § 558 ods. 2 Trestného poriadku pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu
trov trestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c) treba zistiť, či nie sú splnené podmienky
na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie poškodeného, obhajobu za zníženú náhradu
alebo zastupovanie za zníženú náhradu.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri
uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani
právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného
súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže
stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by
bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého, hoci mu bol ustanovený
obhajca v zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu, že nemal dostatočné prostriedky
na úhradu trov obhajoby, napriek tomu bol napadnutým uznesením predsedu senátu
okresného súdu zaviazaný trovy obhajoby štátu nahradiť, i keď v časovom rozpätí medzi
ustanovením bezplatného obhajcu a priznaním náhrady trov obhajoby v prospech štátu
k žiadnej zmene v jeho príjmových a majetkových pomeroch nedošlo.
Predseda okresného súdu ponechal na uváženie ústavného súdu, či sú námietky
sťažovateľa proti uzneseniam z 13. júla 2009 a 31. júla 2009 dôvodné. Zdôraznil, že
z uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 364/09-7 z 21. októbra 2009 vyplýva, že na
rozhodovanie o povinnosti nahradiť trovy obhajoby nie je daná právomoc ústavného súdu.
Poukázal tiež na to, že sa sťažovateľ sám zriekol práva obhajoby na verejnom zasadnutí
23. januára 2009, pričom o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody sám požiadal
a podľa hodnotenia riaditeľa ústavu jeho správanie vo výkone trestu bolo neuspokojivé.
Predseda senátu okresného súdu tiež zdôraznil, že sťažovateľ súhlasil s vykonaním
verejného zasadnutia 23. januára 2009 v neprítomnosti obhajcu, sám požiadal o preradenie
do ústavu so stredným stupňom stráženia a vzdal sa práva podať sťažnosť proti prijatému
uzneseniu. Sťažovateľ preto v žiadnom smere neutrpel na svojich právach.
Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým zo skutkového hľadiska ustáliť, že
sťažovateľovi bol opatrením okresného súdu sp. zn. 5 Nt 29/2008 z 28. novembra 2008
ustanovený obhajca s poukazom na to, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov
obhajoby. Prijatiu tohto opatrenia predchádzalo zisťovanie zárobkových a majetkových
pomerov sťažovateľa. Následne bola odmena obhajcovi priznaná uznesením okresného súdu
č. k. 5 Nt 29/2008-43 z 18. júna 2009. Napokon bez akéhokoľvek ďalšieho preverovania
pomerov sťažovateľa došlo k vydaniu uznesenia č. k. 5 Nt 29/2008-45 z 13. júla 2009, resp.
uznesenia sp. zn. 5 Nt 29/2008 z 31. júla 2009, ktorými sa sťažovateľovi uložila povinnosť
nahradiť štátu odmenu a hotové výdavky uhradené štátom obhajcovi sťažovateľa.
Ústavou, resp. listinou zaručenú ochranu nemožno interpretovať tak, že základné
práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. čl. 40 ods. 3 listiny sa priznávajú iba v tej fáze
trestného konania, ktorá sa začína vznesením obvinenia a ktorá sa končí podaním obžaloby.
Formuláciou čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. čl. 40 ods. 3 listiny sa kladie dôraz na zaručenie práv
od okamihu vznesenia obvinenia. Práva zaručené týmito článkami sa v nezmenenom
rozsahu priznávajú aj obžalovanému a odsúdenému, a to až do právoplatnosti súdneho
rozhodnutia (mutatis mutandis II. ÚS 8/96).
Sťažnosť treba považovať za dôvodnú.
Z citovaných ustanovení § 10 ods. 12 a 14, § 40 ods. 2, § 555 ods. 1 písm. c) a § 558
ods. 2 Trestného poriadku je nepochybné, že obvinený (vrátane obžalovaného a právoplatne
odsúdeného) má právny nárok na bezplatnú obhajobu, ak nemá dostatočné prostriedky na
úhradu jej trov. Toto je jediná zákonom ustanovená podmienka práva na bezplatnú
obhajobu vo veciach, v ktorých nie sú dané dôvody povinnej obhajoby (§ 37 Trestného
poriadku). Zákon teda neumožňuje obmedziť právo na bezplatnú obhajobu z pohľadu
záujmov spravodlivosti. Inak povedané, za súčasného znenia dotknutých ustanovení
Trestného poriadku nie je možné základné právo na bezplatnú pomoc obhajcu obmedziť
kritériami, ktoré zo zákona nevyplývajú, teda napríklad kritériom účelnosti obhajoby
v konkrétnom prípade.
Citovaný čl. 40 ods. 3 tretia veta listiny zakotvuje ako súčasť základného práva
obvineného obhajovať sa prostredníctvom obhajcu aj právo obvineného na bezplatnú pomoc
obhajcu. Z ustanovenia čl. 13 ods. 2 ústavy je zrejmé, že medze základných práv a slobôd
možno upraviť len zákonom. Vzhľadom na skutočnosť, že príslušné ustanovenia Trestného
poriadku viažu právo na bezplatnú pomoc obhajcu iba na to, že obvinený nemá dostatočné
prostriedky, nie je možné základné právo obhajovať sa prostredníctvom obhajcu v súvislosti
s právom na bezplatnú pomoc obhajcu obmedzovať v konkrétnom prípade rozhodnutím
všeobecného súdu s poukazom na neúčelnosť (objektívnu nepotrebnosť) obhajoby
prostredníctvom obhajcu.
Postup okresného súdu, ktorý napriek jednoznačnému zneniu príslušných ustanovení
Trestného poriadku zaviazal sťažovateľa nahradiť štátu trovy obhajoby, hoci nebola
preukázaná zmena pomerov na jeho strane v súvislosti s jeho schopnosťou trovy obhajoby
hradiť, považuje ústavný súd za hrubo arbitrárny. Preto došlo k porušeniu čl. 40 ods. 3 tretej
vety listiny (bod 1 výroku nálezu).
Na uvedenom závere nič nemení námietka predsedu okresného súdu, podľa ktorej
ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti vylúčil svoju právomoc
v súvislosti s rozhodovaním o povinnosti nahradiť trovy obhajoby. Ústavný súd v uznesení
č. k. II. ÚS 364/09-7 z 21. októbra 2009 zaujal iba stanovisko, podľa ktorého nie je v jeho
právomoci skúmať uznesenie vyššej súdnej úradníčky okresného súdu č. k. 5 Nt 29/2008-45
z 13. júla 2009, lebo proti tomuto uzneseniu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný
prostriedok, v dôsledku čoho právomoc preskúmať toto uznesenie patrila predsedovi senátu
okresného súdu v opravnom konaní. Naopak, ústavný súd dospel k záveru o existencii
svojej právomoci preskúmať uznesenie predsedu senátu okresného súdu sp. zn.
5 Nt 29/2008 z 31. júla 2009 a z tohto dôvodu sťažnosť v časti smerujúcej proti tomuto
uzneseniu aj prijal na ďalšie konanie.
Bez relevancie je aj ďalšia námietka, podľa ktorej sťažovateľ netrval na prítomnosti
ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutí 23. januára 2009. Obhajcovi totiž nebola za
tento úkon (ktorého sa nezúčastnil) priznaná odmena, ale ani iná náhrada.
Vzhľadom na už uvedený záver o porušení čl. 40 ods. 3 tretej vety listiny ústavný súd
nepovažuje za potrebné osobitne sa zaoberať namietaným porušením čl. 50 ods. 3 ústavy
a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru.
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo
sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo
opatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
Berúc do úvahy citované ustanovenia ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu
sp. zn. 5 Nt 29/2008 z 31. júla 2009 a vrátil vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).
V ďalšom bude okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.
Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom predstavujú celkovú sumu
122,85 €. Ide o odmenu za prevzatie a prípravu zastupovania vo výške 115,90 € a o jeden
režijný paušál vo výške 6,95 €. Trovy právneho zastúpenia uhradí Kancelária ústavného
súdu, pričom okresný súd je povinný ich Kancelárii ústavnému súdu nahradiť (body 3 a 4
výroku nálezu).
Za nedôvodné považuje ústavný súd požiadavky sťažovateľa prikázať okresnému
súdu obnoviť stav pred porušením označených práv, zaviazať okresný súd na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 € a na písomné ospravedlnenie
sťažovateľovi za porušenie práv (bod 5 výroku nálezu).
Hoci ustanovenie čl. 127 ods. 2 ústavy umožňuje, aby ústavný súd prikázal
porušovateľovi základného práva obnoviť stav pred porušením, nejaví sa to v danom
prípade ako účelné. K náprave pochybenia, ku ktorému došlo, totiž plne postačuje
vyslovenie porušenia základného práva v spojení so zrušením uznesenia okresného súdu
a vrátením veci na ďalšie konanie.
V podstate obdobná úvaha sa vzťahuje aj na požiadavku finančného zadosťučinenia
v sume 100 €.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy
prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo
slobody už nie je možné napraviť, a to napríklad zrušením protiústavného rozhodnutia či
opatrenia, prípadne uvedením do pôvodného stavu (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02,
V danom prípade porušenie základného práva sťažovateľa je v plnej miere
kompenzované (popri vyslovení porušenia základných práv) zrušením uznesenia okresného
súdu a vrátením veci na ďalšie konanie.
Pokiaľ sťažovateľ požaduje písomné ospravedlnenie za porušenie práv, ústavný súd
poznamenáva, že nie je v jeho právomoci takto rozhodnúť, a to s poukazom na čl. 127
ods. 2 ústavy, ktorý takúto kompetenciu ústavnému súdu nedáva.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010