Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 19/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P. M., Z., zastúpeného JUDr. E. V., T., vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, resp. základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd postupom Okresného súdu Zvolen vo veci vedenej pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. februára 2009, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici

vo veci vedenej pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 29. júla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra

2009 doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá bola na výzvu ústavného súdu

doplnená podaním z 26. novembra 2009, vo veci namietaného porušenia základného práva

vlastniť majetok podľa (ďalej len „“)

a základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. základných práv

podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. februára 2009, ako aj postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 29. júla 2009.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností okrem iného vyplýva,

že „sťažovateľ sa ako žalobca domáhal na Okresnom súde voči žalovaným... určenia

povinnosti umožniť mu vstup na susediaci pozemok a na stavbu na ňom stojacu (most cez

potok T.) podľa ako vlastník nehnuteľnosti – susedného pozemku...

Citovanými rozhodnutiami obidvoch súdov bol jeho návrh zamietnutý... Odporcovia sú

vlastníkmi stavebných pozemkov zo severnej strany navrhovateľa a spoluvlastníkmi

prístupovej cesty k svojim pozemkom a k pozemku navrhovateľa, ako jedinej existujúcej

prístupovej cesty na ktorej sa nachádza most cez potok ktorý spája hlavnú cestu s touto

účelovou komunikáciou. Most... je vo vlastníctve odporcov... ktorý nadobudli kúpou od

obce... Stavebný úrad sťažovateľa vynechal z konania ako obligatórneho účastníka...“.

Sťažovateľ tvrdí, že „Odporcovia bránia navrhovateľovi vstupu na tento most ..., aby mu

tak zabránili vstupu na jeho stavebný pozemok a zabránili mu tak v stavebnej činnosti...“.

Podľa názoru sťažovateľa „Obidva súdy sa napriek vôli žalobcu zaoberali otázkou vecného

bremena, ktorá neprichádzala do úvahy a nezáujem o tento inštitút bol opakovane pred

súdom tvrdený. Podstatou celej žaloby bola otázka reálneho výkonu vlastníckeho práva

podľa jeho zákonného obsahu.“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo P. M. ... na vlastníctvo majetku podľa SR

( z. č. - Ústavný zákon, ktorým sa uvádza listina základných práv

a slobôd), a jeho základné právo na jeho ochranu podľa SR (

ods. 1 z. č. - Ústavný zákon, ktorým sa uvádza listina základných práv

a slobôd) postupom Okresného súdu vo Zvolene - rozsudkom -103 z 19. 02.

2009 a Krajského súdu v Banskej Bystrici - rozsudkom -127 z 29. 07. 2009

bolo porušené.

2/ Rozhodnutia Okresného súdu vo Zvolene - rozsudok -103 z 19. 02.

2009 a Krajského súdu v Banskej Bystrici - rozsudok -127 z 29. 07. 2009 sa

zrušujú. Okresnému súdu vo Zvolene prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

znovu konal a rozhodol.

3/ P. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €...

4/ Okresnému súdu vo Zvolene sa ukladá, aby uhradil trovy právneho zastúpenia

P. M. v sume 245,70 € advokátovi...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažovateľovu sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo

všetkých hľadísk vyplývajúcich z ustanovenia . Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Pri prerokovaní námietok sťažovateľa z hľadiska možného porušenia jeho

základných práv podľa a a základných práv podľa

ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny rozsudkom okresného súdu č. k. -103

z 19. februára 2009 ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1

. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov

rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že

ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak

takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy. Je nepochybné, že proti rozsudku

okresného súdu mal sťažovateľ právo podať odvolanie. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ

toto právo využil a proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie. O odvolaní

sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 29. júla 2009.

Z uvedeného teda vyplýva, že námietka porušenia uvedených práv sťažovateľa v podobe

podaného odvolania proti výroku rozsudku okresného súdu vo veci „uloženia povinnosti

umožniť vstup na susediaci pozemok a na stavbu na ňom stojacu – určenie práva prechodu

a prejazdu cez nehnuteľnosti odporcov a prejazdu po moste postavenom na pozemkoch

odporcov“, bola predmetom rozhodovania krajského súdu, ktorý svoj právny názor vyjadril

v už označenom rozsudku tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil. Vzhľadom na to, že na

preskúmanie rozsudku okresného súdu bol v prvom rade povolaný krajský súd, ktorého

právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto časti

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. ,

, , , ).

7. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie označených základných

práv zaručených a listinou rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 29. júla 2009, keď tvrdil, že aj odvolací súd porušil tieto jeho základné práva tým, že

potvrdil prvostupňové rozhodnutie v konaní, v ktorom „sťažovateľ sa domáhal súdnej

ochrany v zmysle SR žalobou, ktorá bola zamietnutá a tým sa mu právo

súdnej ochrany jeho vlastníckeho práva nedostalo“.

8. Podľa (resp. listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 20

ods. 1 (resp. listiny) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

9. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie označených

základných práv tým, že vo veci konajúce všeobecné súdy (okresný súd a krajský súd)

nerozhodli v súlade s petitom jeho žaloby, najmä, že zamietli jeho návrh, čím spôsobili, že

„bol na svojich právach ukrátený. Jeho vlastnícke právo k pozemku zostalo nevykonateľné

vo všetkých atribútoch, okrem možnosti jeho scudzenia“.

10. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd

nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ). Ústavný súd nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné

súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do

právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnou zmluvou podľa ().

11. V posudzovanom prípade sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu sp.

zn. z 29. júla 2009 bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľa zistiť, či sú právne závery, o ktoré krajský súd oprel svoj

rozsudok, zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné. Pre tento účel ústavný súd preskúmal odôvodnenie

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu č. k.

-103 z 19. februára 2009. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd po

uvedení obsahu prvostupňového rozsudku najskôr uviedol, že „Proti... rozsudku podal

odvolanie navrhovateľ a žiadal ho zmeniť tak, že jeho žalobe bude vyhovené a súd mu určí

právo na prechod a prejazd cez nehnuteľnosti všetkých odporcov tak, ako to obsahuje petit

žaloby, alebo zaviaže obidvoch odporcov umožniť mu právo prechodu a prejazdu po moste

postavenom na pozemkoch odporcov tak, ako to vyplýva z obsahu žaloby... Poukazoval na

to, že z obsahu jeho žaloby jednoznačne vyplýva, že sa domáha prístupu k svojmu pozemku

cez most, ktorý patrí odporcom ako spoluvlastníkom a leží na ich pozemkoch, ktoré sú

susednými jeho pozemku. On má upreté základné právo vlastníka držať svoju vec, užívať ju

a brať z nej plody. Okresný súd v rozpore s týmto obsahom vlastníckeho práva rozhodol, že

nemá právo sa k svojmu pozemku dostať a obhospodarovať ho, a to žiadnym spôsobom,

nielen ako stavebný pozemok, ale ani ako ornú pôdu, na ktorú sa treba dostať... a ani ako

na pasienok. Ak nepoužije most, nemôže sa na svoj pozemok dostať inak, ako pešo cez potok

popri moste. Na druhej strane mu ako vlastníkovi pozemku hrozia sankcie za jeho

neobhospodarovanie... Odporcovia 1/, 2/ žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.“. Následne krajský súd

konkretizoval v konaní zistené relevantné právne skutočnosti, z ktorých vychádzal pri

aplikovaní na vec sa vzťahujúcich právnych noriem a pri rozhodovaní v merite veci: «... Po

preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu a zhodnotení výsledkov dokazovania,

ktoré vo veci vykonal, dospel odvolací súd tak ako okresný súd k záveru, že návrh

navrhovateľa nie je dôvodný... okresný súd danú vec správne právne posudzoval podľa

ustanovenia § 127 ods. 3 O. z. ako aj § 151o ods. 1 - 3 O. z... Právny zástupca navrhovateľa

jednoznačne uviedol na pojednávaní, že „pre nás preto jediným riešením a právnou

kvalifikáciou, z ktorej vychádzame, je zriadenie vecného bremena, je to možné riešiť len cez

vecné bremeno“... Odvolací súd si osvojuje skutkové zistenia a právne závery okresného

súdu v danej veci. Okresný súd zaujal správny právny záver, že nie je možné v danej veci

aplikovať ustanovenie § 127 ods. 3 O. z.. Vstup na susediaci pozemok alebo stavbu môže

byť podstatným zásahom do práv vlastníka, preto je správne, aby sa poskytoval iba

v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, a to len na údržbu alebo obhospodarovanie

nehnuteľností. V tomto prípade, aj keď by bolo možné prisvedčiť argumentácii

navrhovateľa, že potrebuje vykonávať údržbu pozemku, aby napr. nedošlo k zaburineniu,

musel by v návrhu v petite uviesť, v akom nevyhnutnom rozsahu a na aký nevyhnutný čas by

mali odporcovia ako susedia mu umožniť vstup na ich pozemok. Petit žalobného návrhu

takéto podstatné náležitosti neobsahuje, je neurčitý... Vzhľadom na prednes právneho

zástupcu navrhovateľa ako aj obsah žalobného návrhu má odvolací súd tak, ako okresný

súd zato, že navrhovateľ žiadal o zriadenie vecného bremena podľa § 151o O. z.. Zriadenie

vecného bremena podľa tohto zákonného ustanovenia súdom nie je možné, pretože toto

ustanovenie hovorí o vlastníkovi stavby a navrhovateľ stavbu ešte nemá zriadenú. Podľa

názoru odvolacieho súdu nie je možné vyhovieť návrhu navrhovateľa ani pri aplikácii

ustanovenia § 151n ods. l - 3 O. z., ktoré ustanovenie by umožňovalo uloženie povinnosti

niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, napr. právo prechodu cez pozemok,

pretože v petite žalobného návrhu navrhovateľ neuviedol, v akom rozsahu žiada určiť vecné

bremeno, pri zriadení vecného bremena len v časti pozemku je potrebný aj geometrický

plán na vymedzenie rozsahu vecného bremena. V tomto konaní, ktoré je sporovým konaním,

je súd viazaný petitom návrhu účastníkov a nemôže ísť nad jeho rámec. Návrh preto musí

byť určitý zrozumiteľný, tak koncipovaný, aby v prípade vyhovenia návrhu mohol súd vydať

rozhodnutie, ktoré bude vykonateľné. Návrh navrhovateľa však tieto náležitosti nespĺňa.

Odhliadnuc od uvedeného však podstatné v danej veci je tá skutočnosť, že nie je možné

zriadiť vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemky odporcov ako aj most, ktorý

je ich výlučným vlastníctvom tak, ako sa toho domáhal navrhovateľ podľa ustanovenia

§ 151o. O. z. ...».

12. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na spravodlivé

súdne konanie stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné

a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj

extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

13. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ

v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už

ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na

spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého

odvolacieho rozhodnutia o nemožnosti rozšírenia zákonom ustanoveného okruhu subjektov

uvedeného v ustanovení , teda ich rozšírenie nad

rámec vlastníka stavby. Právne závery krajského súdu sú dostatočne odôvodnené a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu

nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto

postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii

nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti

ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme

všeobecného súdnictva.

14. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa , resp. listiny.

15. Keďže označené rozhodnutie krajského súdu, ako aj dôvody uvádzané

sťažovateľom v sťažnosti neobsahujú také skutočnosti, ktoré by svedčili o porušení

ústavnoprocesných princípov podľa až , ústavný súd podľa svojej

stabilizovanej judikatúry (napr. , ) zastáva názor, že v okolnostiach

sťažovateľom namietaných skutočností nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho základného

práva podľa (resp. listiny).

16. Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1

dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu

v danom prípade sú zlučiteľné so sťažovateľom označenými právami, sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

17. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa jeho ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie označených rozhodnutí menovaných

všeobecných súdov a priznanie náhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2010