Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 44/2010
PDF · 145.53 KB
No categories available
II. ÚS 44/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresnej prokuratúry Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 100/01
a postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 15/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra
2009 doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 100/01 a postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 15/08.
Z obsahu sťažnosti najmä vyplýva: „Ako sťažovateľ som obžalovaným v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Košice II, č. k. 3T 15/2008, pre trestný čin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Obvinenie pre tento trestný čin mi bolo vznesené
dňa 17.01.2000. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II dňa 06.02.2008 podal na mňa
obžalobu.
Od začatia trestného stíhania do dnešného dňa ubehlo takmer deväť rokov,
a v predmetnom konaní nebolo vydané konečné právoplatné rozhodnutie vo veci samej...
Obvinenie za tento trestný čin mi bolo vznesené Uznesením vyšetrovateľa Okresného
úradu vyšetrovania PZ K., ČVS: OÚV - 1098/10-K4-2000 zo dňa 17.01.2001. Dňa
06.02.2001 som podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Uznesením okresného
prokurátora Košice II zo dňa 26.03.2001 bola sťažnosť zamietnutá. V prípravnom konaní
v predmetnej trestnej veci bola väčšina procesných úkonov vykonaná už v roku 2001. V
roku 2002 boli v predmetnej trestnej veci vykonané len 2 procesné úkony, v roku 2003 len
jeden procesný úkon. Ďalšie procesné úkony vo veci boli vykonané až v roku 2006. Napriek
tomu, že od roku 2001 neboli vo veci vykonávané už takmer žiadne procesné úkony,
obžaloba za tento trestný čin bola prokurátorom okresnej prokuratúry podaná až dňa
06.02.2008.
Od podania obžaloby sa uskutočnilo v predmetnej veci len 9 pojednávaní.
Pojednávania boli vytyčované v intervale 1,5 až 3 mesiacov. Tieto pojednávania však boli
neúčelné a neviedli k rozhodnutiu vo veci samej.
Dňa 23.07.2009 som podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II na
prieťahy v konaní, ktorý po oboznámení sa s obsahom mojej sťažnosti konštatoval, že
sťažnosť nie je dôvodná, a že k žiadnym prieťahom v konaní nedošlo.
Posledné pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo dňa 22.10.2009. Po
vypočutí jedného z troch predvolaných svedkov však bolo opätovne odročené, keďže
zákonný sudca nevyhradil dostatočný časový priestor pre uskutočnenie pojednávania.
Chcem poukázať na skutočnosť, že predmetné prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú
u mňa psychický stav neistoty a očakávania, keďže trestné konanie proti mojej osobe
doposiaľ nebolo skončené a nebolo vynesené ani rozhodnutie prvostupňového súdu.
Začínam mať obavu, či sa rozsudku vo veci niekedy dočkám. Tento stav je pre mňa
nesmierne ubíjajúci, pretože stále čakám, že sa niečo zmení a súd konečne vynesie
rozsudok. Trestné stíhanie voči mojej osobe má veľmi negatívny vplyv na môj rodinný život
a taktiež významnou mierou ovplyvňuje moje podnikanie a prácu...
Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho
práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Okresného
súdu Košice II a zbytočnými prieťahmi v konaní bolo porušené moje základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavného zákona
č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby
mi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000,- EUR.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1./ Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo
v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Košice II pod sp. zn. 1 Pv 100/01 - 65 porušené.
2./ Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 3T 15/2008 porušené.
3./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume
4 000,- EUR, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Sťažovateľ tvrdí, že okresná prokuratúra v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Pv 100/01 konala so zbytočnými prieťahmi, čím porušila jeho základné právo zaručené
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému na
okresnej prokuratúre pod sp. zn. 1 Pv 100/01 je oneskorene podaná.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Zo spisu sp. zn. 3 T 15/08, ktorý si ústavný súd zadovážil, vyplynulo, že 31. októbra
2007 doručilo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru K. okresnej prokuratúre návrh na
podanie obžaloby na sťažovateľa. Okresná prokuratúra vypracovala obžalobu a 11. februára
2008 ju doručila okresnému súdu. Napadnuté konanie bolo teda na okresnej prokuratúre
skončené dňom doručenia obžaloby okresnému súdu. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil
so svojou sťažnosťou až 9. novembra 2009, t. j. sťažnosť bola vo vzťahu k okresnej
prokuratúre nepochybne podaná po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako
oneskorene podanú.
2. Sťažovateľ tiež tvrdí, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 15/2008
koná so zbytočnými prieťahmi, čím porušuje jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Z obsahu samotnej sťažnosti vyplýva, že konanie na okresnom súde prebieha od 11.
februára 2008, pričom sťažnosť na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 9. novembra 2009. Ústavný súd zistil,
že okresný súd v podstate plynulo vykonáva úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu
veci. Za obdobie necelých 2 rokov sa vo veci uskutočnilo 11 pojednávaní. Ústavný súd je
preto toho názoru, že doterajšia dĺžka predmetného súdneho konania v okolnostiach daného
prípadu nedosahuje takú intenzitu, aby v danom štádiu signalizovala namietané porušenie
označeného základného práva. Postup okresného súdu v danej veci sa zjavne nevyznačuje
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou
doterajšou rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol
postup okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na
ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2010