Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 73/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J., zastúpených

zákonnou zástupkyňou JUDr. J. J., T., všetkých právne zastúpených advokátom Mgr. M. B.,

T., vo veci namietaného porušenia ich základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti

podľa v spojení s Dohovoru o právach

dieťaťa, základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania

podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie

ich súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupmi a uzneseniami Úradu justičnej a kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín sp. zn. ČVS: ORP-977/OEK-TN-

2008 z 27. augusta 2008 o pribratí znalca, Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín a Okresnej

prokuratúry Trnava, Krajskej prokuratúry v Trenčíne, Krajskej prokuratúry v Trnave a

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, uzneseniami Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 18. septembra 2008 a sp. zn. z 19. septembra 2008,

uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 21. apríla 2009 a sp. zn. 3

Tpo 10/2009 z 21. mája 2009, ako aj uzneseniami Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0

169/2009 z 23. novembra 2009 a sp. zn. z 1. decembra 2009, ktorými bol

maloletým sťažovateľkám ustanovený opatrovník, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2010 doručená sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J. (ďalej len

„sťažovateľky“ alebo aj „sťažovateľka“ a „maloleté sťažovateľky“), ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1

(ďalej len „“) v spojení s Dohovoru o právach

dieťaťa (ďalej len „dohovor o právach dieťaťa“), základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, práva na zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na

rešpektovanie ich súkromného života podľa čl. 8 dohovoru, práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13

dohovoru postupmi a uzneseniami Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-

977/0EK-TN-2008 z 27. augusta 2008 o pribratí znalca a Úradu justičnej a kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín

a Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej aj „okresná prokuratúra“), Krajskej prokuratúry v

Trenčíne a Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“), Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktoré konali o jej

trestnom oznámení nezákonne a so zbytočnými prieťahmi, uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. septembra 2008 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. z 21.

apríla 2009 a uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. septembra 2008

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 21. mája 2009, ako aj

uzneseniami Okresného súdu Prievidza sp. zn. z 23. novembra 2009 a sp. zn.

z 1. decembra 2009, ktorými bol maloletým sťažovateľkám ustanovený

opatrovník.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako zákonná zástupkyňa

maloletých ako oznamovateľka 26. júna 2008 podala na okresnom riaditeľstve trestné

oznámenia pre „podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby“, resp. „pre

podozrenie zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže“, na otca

maloletých sťažovateliek.

Okresné riaditeľstvo podaním z 23. júla 2008 oznámilo sťažovateľke skutočnosť, že

vo veci jej trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a

zverenej osoby. Sťažovateľka bola následne 11. augusta 2008 vypočutá, o čom bola spísaná

zápisnica, súčasne vyšetrovateľke okresného riaditeľstva predložila znalecký posudok

znalkyne z odboru psychológie.

Uznesením z 27. augusta 2008 okresné riaditeľstvo pribralo do konania ďalšieho

znalca z tohto odboru. Právny zástupca sťažovateľky podal 5. septembra 2008 sťažnosť

proti pribratiu nového znalca do konania a vzniesol aj námietku zaujatosti proti

vyšetrovateľke okresného riaditeľstva.

Dňa 4. septembra 2008 podala sťažovateľka žiadosť o preskúmanie postupu

vyšetrovateľky okresnej prokuratúre a návrh na pridelenie veci inému vyšetrovateľovi, ktorá

jej podaním zo 16. septembra 2008 oznámila, že nie je dôvod na postúpenie veci inému

vyšetrovateľovi, pretože vyšetrovateľka „vykonáva procesné úkony plynule a v súlade s

. V jej postupe nebolo zistené porušenie Vašich zákonných práv.“.

Súčasne jej uznesením zo 17. septembra 2009 oznámila, že zamieta jej sťažnosť proti

uzneseniu vyšetrovateľky z 27. augusta 2008, ktorým bol pribratý ďalší znalec z odboru

psychológie.

Okresný súd uzneseniami z 18. a 19. septembra 2008 ustanovil maloletým

sťažovateľkám za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, odbor

sociálnych vecí (ďalej len „úrad práce“), z dôvodu „kolízie záujmov“ medzi „zákonnými

zástupcami“ a poškodenými (maloletými sťažovateľkami).

Uznesením z 10. septembra 2008 okresné riaditeľstvo nevylúčilo vyšetrovateľku z

vykonávania úkonov trestného konania. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca

sťažovateľky v prvom rade sťažnosť 22. septembra 2008, ktorá bola zamietnutá uznesením

okresného riaditeľstva z 2. októbra 2008. Dňa 26. septembra 2008 jej právny zástupca

žiadal krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry a vzniesol námietku

zaujatosti proti dozorujúcej prokurátorke.

Dňa 20. októbra 2008 krajská prokuratúra oznámila sťažovateľke (napriek tomu, že

v konaní zatiaľ nemá procesné postavenie poškodenej), že postup okresnej prokuratúry bol

v súlade s a súčasne na základe vznesenej námietky zaujatosti

samostatným uznesením z toho istého dňa odňala trestnú vec okresnej prokuratúre

a prikázala ju Okresnej prokuratúre Prievidza.

Dňa 27. októbra 2008 právny zástupca sťažovateľky podal generálnej prokuratúre

„návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia podľa “.

Podaním zo 4. decembra 2008 generálna prokuratúra právnemu zástupcovi oznámila,

že jeho podania z 26. septembra a 27. októbra 2008 odložila ako neopodstatnené.

Uznesením z 10. januára 2009 sp. zn. Okresná prokuratúra Trnava

zrušila uznesenie vyšetrovateľky okresného riaditeľstva z 27. augusta 2008, ktorým pribrala

do konania nového znalca.

Dňa 13. januára 2009 podala sťažovateľka na Krajskej prokuratúre v Trnave

„Oznámenie ďalších skutočností, doloženie dôkazov a opätovný návrh na doplnenie

vyšetrovania“.

Podaniami z 23. januára 2009 právny zástupca požiadal okresný súd o doručenie

uznesení okresného súdu z 18. a 19. septembra 2009, pretože sťažovateľke ako zákonnej

zástupkyni poškodených maloletých neboli dosiaľ doručené.

Podaním z 29. januára 2009 Okresná prokuratúra Trnava sťažovateľke oznámila,

že nezistila žiadne porušenia zákona, až na to, že sa stotožnila s jej názorom, že nemal byť

do konania pribratý nový znalec, toto uznesenie z 27. augusta 2008 aj zrušila.

Podaním z 12. februára 2009 Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Prievidza sťažovateľke oznámilo, že 4. februára 2009 bolo

začaté trestné stíhanie pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Dňa 11. februára 2009 podala proti uzneseniam okresného súdu z 18. a 19. septembra

2009 o ustanovení opatrovníkov maloletým sťažovateľkám sťažnosti.

Generálna prokuratúra po preskúmaní uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava

z dôvodu porušenia zákona () zrušila uznesením z 13. marca 2009 sp. zn.

XV/2 Pz 24/09 jej uznesenie z 10. januára 2009 a uznesenie okresného riaditeľstva

z 9. februára 2009, čím pôvodné uznesenie o pribratí nového znalca z 27. augusta 2008

zostalo v platnosti.

Dňa 11. mája 2009 podala sťažovateľka sťažnosť na konanie úradu práce (ako

opatrovníka) Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a vniesla námietku

zaujatosti proti nemu.

Uznesením sp. zn. Krajský súd v Trnave zamietol sťažnosť

sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 19. septembra 2008 sp. zn. .

Podaním z 3. júna 2009 sťažovateľka žiadala Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

Prievidza, aby „bolo dôsledne akceptované moje procesné postavenie poškodenej“,

a 3. júna 2009 podala na okresnom riaditeľstve „podnet na rozhodnutie o vylúčení znalca“,

na ktorý jej 17. júla 2009 odpovedala Krajská prokuratúra v Trnave. Sťažovateľka podala

na okresnom riaditeľstve a krajskej prokuratúre 23. júla 2009 „opätovný návrh na

doplnenie dokazovania, doloženie ďalšieho znaleckého posudku“ .

Dňa 11. augusta 2009 podala na „Prezídiu Policajného zboru, úrade boja proti

korupcii v Nitre podnet na začatie trestného stíhania“ (ďalej len „prezídium Policajného

zboru“) a 25. augusta 2009 na generálnej prokuratúre „Podnet na preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutí v trestnej veci týrania blízkej a zverenej osoby a v trestnej veci

ohrozovania mravnej výchovy mládeže, veci vedených t. č. na Okresnom riaditeľstve PZ,

Úrade justičnej a kriminálnej polície Prievidza pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009,

dozorujúcou prokuratúrou vo veci je t. č. Krajská prokuratúra v Trnave“ a 3. septembra

2009 doplnenie tohto podnetu.

Generálna prokuratúra podaním č. k. IV/1 GPt 528/08-32 z 23. októbra 2009 jej

podania vyhodnotila ako opakovaný podnet a v odpovedi uznala jej podnet ako čiastočne

dôvodný, pričom uviedla, že prijme „príslušné opatrenia vo vzťahu k prokuratúre na

zabezpečenie ďalšieho postupu v záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o

nezaujatosti a zákonnosti konania orgánmi činným v trestnom konaní“.

Krajská prokuratúra v Trnave podaniami z 3. novembra 2009 navrhla sudcovi pre

prípravné konanie Okresného súdu Prievidza, aby ustanovil za opatrovníka maloletým

sťažovateľkám v ich trestnej veci kolízneho opatrovníka, ktorému Okresný súd Prievidza

vyhovel uzneseniami sp. zn. z 23. novembra 2009 a sp. zn.

z 1. decembra 2009.

Proti citovaným uzneseniam podal 9. decembra 2009 a 15. decembra 2009 právny

zástupca sťažovateľky sťažnosti na Okresnom súde Prievidza.

Sťažovateľky v sťažnosti v závere žiadajú ústavný súd, aby po preskúmaní veci

rozhodol týmto nálezom:

„1. nedodržaním postupu podľa , 198 alebo 199 , Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru a Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín a

Prievidza pre trestný čin sexuálneho zneužívania mal. A. J., voči podozrivému JUDr. A. J.,

bolo porušené právo sťažovateliek v 1. a 2. rade na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa , Dohovoru a a 8

Dohovoru (zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a právo na rešpektovanie

súkromného života).

2. zrušil nezákonné uznesenie č. k. -3 zo dňa 18. 9. 2008 v spojení s

uznesením č. k. -42 zo dňa 21. 4. 2009 a uznesenie -3 zo dňa

19. 9. 2008 v spojení s uznesením č. k. -46 zo dňa 21. 5. 2009, a taktiež

uznesenie -4 zo dňa 1. 12. 2009 a uznesenie -4 zo dňa 23. 11.

2009 o ustanovení opatrovníkov mal. deťom P. a A. J. a zároveň, že ustanovením

nezákonných opatrovníkov mal. deťom bola sťažovateľke v 1. rade odňatá faktická možnosť

konať pred súdom, uplatňovať práva v mene svojich maloletých detí a tým jej bolo porušené

právo na spravodlivé súdne konanie podľa a Dohovoru.

3. inými úkonmi dozorujúcej prokurátorky, konkrétne odôvodnením uznesenia 1 KPt

1245/2008-15 zo dňa 20. 10. 2008, a následným odmietnutím poskytovať ďalšie informácie

v trestnom konaní vedenom v súčasnosti pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009, keď došlo k

sťažovateľkinmu odňatiu postavenia poškodenej, došlo k porušeniu práva na súdnu a inú

právnu ochranu a práva na spravodlivý proces v zmysle a

Dohovoru v podobe porušenia princípu kontradiktórnosti, porušenia zásady rovnosti zbraní

a právo byť informovaný o svojej veci.

4. zrušuje uznesenie č. k. ČVS: ORP 977/OEK-TN-2008 zo dňa 27. 8. 2008 o pribratí

znalca z dôvodu porušenia práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v zmysle čl. 19 ods. 1,

SR v spojení s Dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa.

5. Základné právo sťažovateliek v 2. a v 3. rade na účinný opravný prostriedok podľa

čl. 13 Dohovoru, bolo nezákonným rozhodnutím OP Trenčín -11, keď sa

nevysporiadala s námietkou osoby znalca PhDr. S., porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu PZ, Úradu justičnej a kriminálnej

polície Prievidza vo veci konať tak, aby rešpektovalo ústavné práva a ľudské práva

a základné slobody.

6. Základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru postupom Okresných riaditeľstiev PZ, Úrad

justičnej a kriminálnej polície Trenčín a Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín a Trnava,

Krajskej prokuratúry Trenčín a Trnava, Generálnej prokuratúry SR, Okresného súdu

Trenčín a Krajského súdu v Trnave porušené bolo.

7. Ústavný súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľkám v 1., 2.,

a 3. rade, každej po 5 000 Eur, za porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa v

spojení s čl. 19. Dohovoru o právach dieťaťa, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 Dohovoru, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru, práva na

zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru.

8. Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov konania.“

Súčasne žiadajú, aby pri zverejnení rozhodnutia ústavného súdu ich mená

a priezviská boli nahradené iniciálkami.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ).

Predmetom sťažnosti sťažovateliek je tvrdené porušenie ich základných práv podľa

v spojení s dohovoru o právach dieťaťa, podľa

a a práva podľa , , a dohovoru. K porušeniu

sťažovateľkami označených práv malo dôjsť tým, že okresné riaditeľstvá a orgány

prokuratúry Slovenskej republiky (okresné prokuratúry, krajské prokuratúry a generálna

prokuratúra), ako aj všeobecné súdy pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníkov maloletým

sťažovateľkám vo veci jej oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu bývalým

manželom voči jej deťom nekonali v súlade so zákonom () a so

zbytočnými prieťahmi.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej

cti, dobrej povesti.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a

rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 19 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na

ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo

zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým

zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti

jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb

starajúcich sa o dieťa.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že k porušeniu označených práv jednotlivými

orgánmi činnými v trestnom konaní a všeobecnými súdmi malo dôjsť a dochádzať od

11. augusta 2008, keď bola sťažovateľka vypočutá, až do decembra 2009, keď boli ňou

podané sťažnosti 9., resp. 15. decembra 2009 proti uzneseniam Okresného súdu Prievidza

o ustanovení opatrovníka maloletým sťažovateľkám. K zásahom do ich práv malo dôjsť

jednak ich nezákonnými postupmi, ale aj uzneseniami, ktoré boli týmito orgánmi vydané či

pri ustanovovaní opatrovníka maloletým sťažovateľkám (všeobecnými súdmi) alebo pribratí

znalca do konania (27. augusta 2008) okresným riaditeľstvom a následne oznámeniami

a uzneseniami orgánov prokuratúr Slovenskej republiky. Námietky sťažovateľky smerovali

k tomu, že orgány činné v trestnom konaní jej tiež nepriznali postavenie poškodenej

v trestnom konaní.

Sťažovateľky tiež uvádzajú, že „napriek predloženému znaleckému posudku, trestné

stíhanie pre t. č. sexuálneho zneužívania doposiaľ nebolo začaté“ a i keď akceptujú, že na

začatie trestného stíhania nie je právny nárok, avšak podľa nich nevydaním rozhodnutia

dochádza k porušeniu zásady zákazu „denegatio justitiae“, čo je neprípustné.

Sťažovateľka tvrdí, že v ich trestnej veci je zachovaná lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu „práve preto, že nie je možné konkretizovať dátum, kedy došlo k

poslednému zásahu a kedy sa mohla o ňom dozvedieť“. Postup orgánov činných v trestnom

konaní je chaotický a zmätočný, a keďže nemieni žiť ďalej v stave právnej neistoty

(v dôsledku tohto konania nie je jasné ani jej postavenie v trestnom konaní), podala

ústavnému súdu sťažnosť.

1. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľky namietali porušenie základných práv

podľa , a práv podľa , a dohovoru,

ako aj podľa čl. 19 dohovoru o právach dieťaťa v konaniach vedených pred orgánmi

činnými v trestnom konaní (okresné riaditeľstvá a orgány prokuratúry) na základe

oznámenia podozrenia zo spáchania trestných činov sťažovateľkou, ústavný súd odmietol

ako podanú oneskorene.

Vychádzajúc z petitu sťažnosti (ktorým je ústavný súd viazaný podľa § 20 ods. 3

) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľky

namietajú porušenie označených práv podľa , dohovoru a dohovoru o právach dieťaťa

postupmi a rozhodnutiami okresného súdu sp. zn. z 18. septembra 2008

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 21. apríla 2009 a sp. zn.

z 19. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 21. mája 2009, je podaná oneskorene.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pripomína, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd

(napr. , , , ). Jednou zo zákonných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do

základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľky sa dozvedeli o rozhodnutiach okresného

súdu z 18. a 19. septembra 2009 vo februári 2009, keď sťažovateľka podala sťažnosti proti

namietaným rozhodnutiam všeobecných súdov na odvolacom súde.

Krajský súd rozhodol o sťažnostiach sťažovateľky 21. apríla a 21. mája 2009 a o jeho

rozhodnutiach sa nepochybne hneď dozvedela, pretože tieto následne opísala vo svojom

podnete z 11. augusta 2009 adresovanom prezídiu Policajného zboru.

Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu až 29. januára 2010, teda zjavne

po zákonom ustanovenej lehote na jej podanie.

Obdobne ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je oneskorene podaná aj vo vzťahu

k uzneseniu okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-977/0EK-TN-2008 z 27. augusta

2008 (o pribratí znalca do konania) a uzneseniam okresnej prokuratúry č. k. -11

zo 17. septembra 2008, krajskej prokuratúry sp. zn. z 20. októbra 2008

i generálnej prokuratúry, ktoré sa zaoberali podnetmi sťažovateľky na nezákonnosť postupu

vyšetrovateľky okresného riaditeľstva, pretože naposledy sa opakovaným podnetom

sťažovateľky zaoberala generálna prokuratúra 23. októbra 2009, ktorá prijala opatrenia v

konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 528/08 „na zabezpečenie ďalšieho postupu v záujme

odstránenia akýchkoľvek pochybností o nezaujatosti a zákonnosti konania orgánmi činnými

v trestnom konaní“. Oznámenie bolo zaslané generálnou prokuratúrou sťažovateľke už 29.

októbra 2009.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

odmietol podľa ako podanú oneskorene (bez toho, aby

sa zaoberal opodstatnenosťou námietok sťažovateliek), pretože nemohol akceptovať jej

názor, že dvojmesačná lehota v jej prípade je zachovaná, keďže ide o zmätočné konanie ako

celok „a že nie je možné konkretizovať dátum, kedy došlo k poslednému zásahu a kedy sa

mohla o ňom dozvedieť“.

2. Čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojich

označených práv podľa , a práv podľa ,

a čl. 13 dohovoru, ako aj podľa čl. 19 dohovoru o právach dieťaťa uzneseniami Okresného

súdu Prievidza sp. zn. z 23. novembra 2009 a sp. zn. z

1. decembra 2009, ktorými bol maloletým sťažovateľkám ustanovený opatrovník, ústavný

súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv alebo slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a

slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo

slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu

základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

Ústavný súd zistil, že v čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich

základných práv pred citovanými uzneseniami Okresného súdu Prievidza na ústavnom súde,

o jej sťažnostiach proti citovaným rozhodnutiam prvostupňového súdu ešte nerozhodol

odvolací súd, ktorému ich zaslal Okresný súd Prievidza na rozhodnutie 12. januára 2010.

Vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Prievidza ako súdu prvého stupňa

sťažovateľka teda využila zákonnú možnosť a obrátila sa na odvolací súd, ktorý na základe

opravného prostriedku bude vo veci konať a rozhodovať. Právo odvolacieho súdu

preskúmať na základe podaných sťažností uznesenia Okresného súdu Prievidza, a

poskytnúť tak ochranu sťažovateľkiným právam vylučuje právomoc ústavného súdu

bezprostredne preskúmavať prvostupňové rozhodnutie všeobecného súdu v ich veci.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (obdobne napr. m. m. ,

, ).

Ústavný súd k tomu navyše poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že je

poškodená v trestnom konaní, nič jej nebráni, aby svoj nárok uplatnila v občianskoprávnom

konaní pred všeobecným súdom, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje tiež právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

3. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľky namietali porušenie základného práva

podľa (resp. práva podľa dohovoru) postupmi okresného

riaditeľstva, resp. orgánov prokuratúry, okresného súdu, ako aj krajského súdu, ústavný súd

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti neobsahuje jasný návrh rozhodnutia

vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľky od ústavného súdu domáhajú (§ 20

ods. 3 ), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.

Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná, keďže

neobsahuje najmä konkrétne opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s

a (petit neobsahuje presné označenie

porušovateľov práv a označenie konaní, v ktorých došlo k porušeniu ich základného práva

podľa a práva podľa dohovoru).

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (obdobne ). Sťažovateľky v tejto časti sťažnosti

neuviedli úplný, jasný a zrozumiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej (§ 20 ods. 3

), ktorým je ústavný súd v rámci konania o sťažnosti viazaný.

V návrhu na rozhodnutie (v petite v bode 6) a tiež ani v odôvodnení ich sťažnosti na strane

11 v bode 6 nie je uvedené, v ktorom konaní okresné riaditeľstvá, okresná prokuratúra,

krajská prokuratúra, generálna prokuratúra, okresný súd a krajský súd porušili ich základné

právo podľa a právo podľa dohovoru (m. m. ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateliek

odmietol ich sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. To však neznamená, že ústavný súd

sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva

sťažovateliek podľa , resp. práva podľa dohovoru v uvedenej

veci, avšak len pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2010