Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 73/2010
PDF · 250.61 KB
No categories available
III. ÚS 73/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J., zastúpených
zákonnou zástupkyňou JUDr. J. J., T., všetkých právne zastúpených advokátom Mgr. M. B.,
T., vo veci namietaného porušenia ich základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti
podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 19 Dohovoru o právach
dieťaťa, základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, práva na zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania
podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie
ich súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupmi a uzneseniami Úradu justičnej a kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín sp. zn. ČVS: ORP-977/OEK-TN-
2008 z 27. augusta 2008 o pribratí znalca, Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín a Okresnej
prokuratúry Trnava, Krajskej prokuratúry v Trenčíne, Krajskej prokuratúry v Trnave a
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, uzneseniami Okresného súdu Trenčín sp. zn.
0 Tp 917/2008 z 18. septembra 2008 a sp. zn. 0 Tp 919/2008 z 19. septembra 2008,
uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5 Tpo/19/2009 z 21. apríla 2009 a sp. zn. 3
Tpo 10/2009 z 21. mája 2009, ako aj uzneseniami Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0 Tp
169/2009 z 23. novembra 2009 a sp. zn. 0 Tp 171/2009 z 1. decembra 2009, ktorými bol
maloletým sťažovateľkám ustanovený opatrovník, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2010 doručená sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J. (ďalej len
„sťažovateľky“ alebo aj „sťažovateľka“ a „maloleté sťažovateľky“), ktorou namietajú
porušenie svojich základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 19 Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej len „dohovor o právach dieťaťa“), základných práv na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na
rešpektovanie ich súkromného života podľa čl. 8 dohovoru, práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13
dohovoru postupmi a uzneseniami Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-
977/0EK-TN-2008 z 27. augusta 2008 o pribratí znalca a Úradu justičnej a kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín
a Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej aj „okresná prokuratúra“), Krajskej prokuratúry v
Trenčíne a Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“), Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktoré konali o jej
trestnom oznámení nezákonne a so zbytočnými prieťahmi, uznesením Okresného súdu
Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 917/2008 z 18. septembra 2008 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 5 Tpo/19/2009 z 21.
apríla 2009 a uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 919/2008 z 19. septembra 2008
v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 10/2009 z 21. mája 2009, ako aj
uzneseniami Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0 Tp 169/2009 z 23. novembra 2009 a sp. zn.
0 Tp 171/2009 z 1. decembra 2009, ktorými bol maloletým sťažovateľkám ustanovený
opatrovník.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako zákonná zástupkyňa
maloletých ako oznamovateľka 26. júna 2008 podala na okresnom riaditeľstve trestné
oznámenia pre „podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby“, resp. „pre
podozrenie zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže“, na otca
maloletých sťažovateliek.
Okresné riaditeľstvo podaním z 23. júla 2008 oznámilo sťažovateľke skutočnosť, že
vo veci jej trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby. Sťažovateľka bola následne 11. augusta 2008 vypočutá, o čom bola spísaná
zápisnica, súčasne vyšetrovateľke okresného riaditeľstva predložila znalecký posudok
znalkyne z odboru psychológie.
Uznesením z 27. augusta 2008 okresné riaditeľstvo pribralo do konania ďalšieho
znalca z tohto odboru. Právny zástupca sťažovateľky podal 5. septembra 2008 sťažnosť
proti pribratiu nového znalca do konania a vzniesol aj námietku zaujatosti proti
vyšetrovateľke okresného riaditeľstva.
Dňa 4. septembra 2008 podala sťažovateľka žiadosť o preskúmanie postupu
vyšetrovateľky okresnej prokuratúre a návrh na pridelenie veci inému vyšetrovateľovi, ktorá
jej podaním zo 16. septembra 2008 oznámila, že nie je dôvod na postúpenie veci inému
vyšetrovateľovi, pretože vyšetrovateľka „vykonáva procesné úkony plynule a v súlade s
Trestným poriadkom. V jej postupe nebolo zistené porušenie Vašich zákonných práv.“.
Súčasne jej uznesením zo 17. septembra 2009 oznámila, že zamieta jej sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľky z 27. augusta 2008, ktorým bol pribratý ďalší znalec z odboru
psychológie.
Okresný súd uzneseniami z 18. a 19. septembra 2008 ustanovil maloletým
sťažovateľkám za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, odbor
sociálnych vecí (ďalej len „úrad práce“), z dôvodu „kolízie záujmov“ medzi „zákonnými
zástupcami“ a poškodenými (maloletými sťažovateľkami).
Uznesením z 10. septembra 2008 okresné riaditeľstvo nevylúčilo vyšetrovateľku z
vykonávania úkonov trestného konania. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca
sťažovateľky v prvom rade sťažnosť 22. septembra 2008, ktorá bola zamietnutá uznesením
okresného riaditeľstva z 2. októbra 2008. Dňa 26. septembra 2008 jej právny zástupca
žiadal krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry a vzniesol námietku
zaujatosti proti dozorujúcej prokurátorke.
Dňa 20. októbra 2008 krajská prokuratúra oznámila sťažovateľke (napriek tomu, že
v konaní zatiaľ nemá procesné postavenie poškodenej), že postup okresnej prokuratúry bol
v súlade s Trestným poriadkom a súčasne na základe vznesenej námietky zaujatosti
samostatným uznesením z toho istého dňa odňala trestnú vec okresnej prokuratúre
a prikázala ju Okresnej prokuratúre Prievidza.
Dňa 27. októbra 2008 právny zástupca sťažovateľky podal generálnej prokuratúre
„návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia podľa § 363 ods. 1 Tr. poriadku“.
Podaním zo 4. decembra 2008 generálna prokuratúra právnemu zástupcovi oznámila,
že jeho podania z 26. septembra a 27. októbra 2008 odložila ako neopodstatnené.
Uznesením z 10. januára 2009 sp. zn. 2 Pv 1325/08 Okresná prokuratúra Trnava
zrušila uznesenie vyšetrovateľky okresného riaditeľstva z 27. augusta 2008, ktorým pribrala
do konania nového znalca.
Dňa 13. januára 2009 podala sťažovateľka na Krajskej prokuratúre v Trnave
„Oznámenie ďalších skutočností, doloženie dôkazov a opätovný návrh na doplnenie
vyšetrovania“.
Podaniami z 23. januára 2009 právny zástupca požiadal okresný súd o doručenie
uznesení okresného súdu z 18. a 19. septembra 2009, pretože sťažovateľke ako zákonnej
zástupkyni poškodených maloletých neboli dosiaľ doručené.
Podaním z 29. januára 2009 Okresná prokuratúra Trnava sťažovateľke oznámila,
že nezistila žiadne porušenia zákona, až na to, že sa stotožnila s jej názorom, že nemal byť
do konania pribratý nový znalec, toto uznesenie z 27. augusta 2008 aj zrušila.
Podaním z 12. februára 2009 Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Prievidza sťažovateľke oznámilo, že 4. februára 2009 bolo
začaté trestné stíhanie pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže.
Dňa 11. februára 2009 podala proti uzneseniam okresného súdu z 18. a 19. septembra
2009 o ustanovení opatrovníkov maloletým sťažovateľkám sťažnosti.
Generálna prokuratúra po preskúmaní uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava
z dôvodu porušenia zákona (Trestného poriadku) zrušila uznesením z 13. marca 2009 sp. zn.
XV/2 Pz 24/09 jej uznesenie z 10. januára 2009 a uznesenie okresného riaditeľstva
z 9. februára 2009, čím pôvodné uznesenie o pribratí nového znalca z 27. augusta 2008
zostalo v platnosti.
Dňa 11. mája 2009 podala sťažovateľka sťažnosť na konanie úradu práce (ako
opatrovníka) Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a vniesla námietku
zaujatosti proti nemu.
Uznesením sp. zn. 3 Tpo 10/2009 Krajský súd v Trnave zamietol sťažnosť
sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu z 19. septembra 2008 sp. zn. 0 Tp 919/2008.
Podaním z 3. júna 2009 sťažovateľka žiadala Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Prievidza, aby „bolo dôsledne akceptované moje procesné postavenie poškodenej“,
a 3. júna 2009 podala na okresnom riaditeľstve „podnet na rozhodnutie o vylúčení znalca“,
na ktorý jej 17. júla 2009 odpovedala Krajská prokuratúra v Trnave. Sťažovateľka podala
na okresnom riaditeľstve a krajskej prokuratúre 23. júla 2009 „opätovný návrh na
doplnenie dokazovania, doloženie ďalšieho znaleckého posudku“ .
Dňa 11. augusta 2009 podala na „Prezídiu Policajného zboru, úrade boja proti
korupcii v Nitre podnet na začatie trestného stíhania“ (ďalej len „prezídium Policajného
zboru“) a 25. augusta 2009 na generálnej prokuratúre „Podnet na preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutí v trestnej veci týrania blízkej a zverenej osoby a v trestnej veci
ohrozovania mravnej výchovy mládeže, veci vedených t. č. na Okresnom riaditeľstve PZ,
Úrade justičnej a kriminálnej polície Prievidza pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009,
dozorujúcou prokuratúrou vo veci je t. č. Krajská prokuratúra v Trnave“ a 3. septembra
2009 doplnenie tohto podnetu.
Generálna prokuratúra podaním č. k. IV/1 GPt 528/08-32 z 23. októbra 2009 jej
podania vyhodnotila ako opakovaný podnet a v odpovedi uznala jej podnet ako čiastočne
dôvodný, pričom uviedla, že prijme „príslušné opatrenia vo vzťahu k prokuratúre na
zabezpečenie ďalšieho postupu v záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o
nezaujatosti a zákonnosti konania orgánmi činným v trestnom konaní“.
Krajská prokuratúra v Trnave podaniami z 3. novembra 2009 navrhla sudcovi pre
prípravné konanie Okresného súdu Prievidza, aby ustanovil za opatrovníka maloletým
sťažovateľkám v ich trestnej veci kolízneho opatrovníka, ktorému Okresný súd Prievidza
vyhovel uzneseniami sp. zn. 0 Tp 169/2008 z 23. novembra 2009 a sp. zn. 0 Tp 171/2008
z 1. decembra 2009.
Proti citovaným uzneseniam podal 9. decembra 2009 a 15. decembra 2009 právny
zástupca sťažovateľky sťažnosti na Okresnom súde Prievidza.
Sťažovateľky v sťažnosti v závere žiadajú ústavný súd, aby po preskúmaní veci
rozhodol týmto nálezom:
„1. nedodržaním postupu podľa § 197, 198 alebo 199 Trestného poriadku, Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru a Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín a
Prievidza pre trestný čin sexuálneho zneužívania mal. A. J., voči podozrivému JUDr. A. J.,
bolo porušené právo sťažovateliek v 1. a 2. rade na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, Dohovoru a čl. 3 a 8
Dohovoru (zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a právo na rešpektovanie
súkromného života).
2. zrušil nezákonné uznesenie č. k. 0 TP/917/2008-3 zo dňa 18. 9. 2008 v spojení s
uznesením č. k. 5 Tpo/19/2009-42 zo dňa 21. 4. 2009 a uznesenie 0 Tp/919/2008-3 zo dňa
19. 9. 2008 v spojení s uznesením č. k. 3 Tpo 10/2009-46 zo dňa 21. 5. 2009, a taktiež
uznesenie 0 Tp 171/2009-4 zo dňa 1. 12. 2009 a uznesenie 0 Tp 169/2009-4 zo dňa 23. 11.
2009 o ustanovení opatrovníkov mal. deťom P. a A. J. a zároveň, že ustanovením
nezákonných opatrovníkov mal. deťom bola sťažovateľke v 1. rade odňatá faktická možnosť
konať pred súdom, uplatňovať práva v mene svojich maloletých detí a tým jej bolo porušené
právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
3. inými úkonmi dozorujúcej prokurátorky, konkrétne odôvodnením uznesenia 1 KPt
1245/2008-15 zo dňa 20. 10. 2008, a následným odmietnutím poskytovať ďalšie informácie
v trestnom konaní vedenom v súčasnosti pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009, keď došlo k
sťažovateľkinmu odňatiu postavenia poškodenej, došlo k porušeniu práva na súdnu a inú
právnu ochranu a práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy a čl. 6 ods. 1
Dohovoru v podobe porušenia princípu kontradiktórnosti, porušenia zásady rovnosti zbraní
a právo byť informovaný o svojej veci.
4. zrušuje uznesenie č. k. ČVS: ORP 977/OEK-TN-2008 zo dňa 27. 8. 2008 o pribratí
znalca z dôvodu porušenia práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti v zmysle čl. 19 ods. 1,
Ústavy SR v spojení s čl. 3 Dohovoru a čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa.
5. Základné právo sťažovateliek v 2. a v 3. rade na účinný opravný prostriedok podľa
čl. 13 Dohovoru, bolo nezákonným rozhodnutím OP Trenčín 2 Pv 648/08-11, keď sa
nevysporiadala s námietkou osoby znalca PhDr. S., porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu PZ, Úradu justičnej a kriminálnej
polície Prievidza vo veci konať tak, aby rešpektovalo ústavné práva a ľudské práva
a základné slobody.
6. Základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 Dohovoru postupom Okresných riaditeľstiev PZ, Úrad
justičnej a kriminálnej polície Trenčín a Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín a Trnava,
Krajskej prokuratúry Trenčín a Trnava, Generálnej prokuratúry SR, Okresného súdu
Trenčín a Krajského súdu v Trnave porušené bolo.
7. Ústavný súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľkám v 1., 2.,
a 3. rade, každej po 5 000 Eur, za porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy v
spojení s čl. 19. Dohovoru o právach dieťaťa, práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 Dohovoru, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru, práva na
zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Dohovoru.
8. Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov konania.“
Súčasne žiadajú, aby pri zverejnení rozhodnutia ústavného súdu ich mená
a priezviská boli nahradené iniciálkami.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 66/02).
Predmetom sťažnosti sťažovateliek je tvrdené porušenie ich základných práv podľa
čl. 19 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 19 dohovoru o právach dieťaťa, podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1 , čl. 8 a čl. 13 dohovoru. K porušeniu
sťažovateľkami označených práv malo dôjsť tým, že okresné riaditeľstvá a orgány
prokuratúry Slovenskej republiky (okresné prokuratúry, krajské prokuratúry a generálna
prokuratúra), ako aj všeobecné súdy pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníkov maloletým
sťažovateľkám vo veci jej oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu bývalým
manželom voči jej deťom nekonali v súlade so zákonom (Trestným poriadkom) a so
zbytočnými prieťahmi.
Podľa čl.19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo
ponižujúcemu zaobchádzaniu.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli
porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa
porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Podľa čl. 19 ods. 1 dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou
Dohovoru, robia všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na
ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo
zneužívaním, včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním alebo nedbanlivým
zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním počas doby, keď sú v starostlivosti
jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb
starajúcich sa o dieťa.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že k porušeniu označených práv jednotlivými
orgánmi činnými v trestnom konaní a všeobecnými súdmi malo dôjsť a dochádzať od
11. augusta 2008, keď bola sťažovateľka vypočutá, až do decembra 2009, keď boli ňou
podané sťažnosti 9., resp. 15. decembra 2009 proti uzneseniam Okresného súdu Prievidza
o ustanovení opatrovníka maloletým sťažovateľkám. K zásahom do ich práv malo dôjsť
jednak ich nezákonnými postupmi, ale aj uzneseniami, ktoré boli týmito orgánmi vydané či
pri ustanovovaní opatrovníka maloletým sťažovateľkám (všeobecnými súdmi) alebo pribratí
znalca do konania (27. augusta 2008) okresným riaditeľstvom a následne oznámeniami
a uzneseniami orgánov prokuratúr Slovenskej republiky. Námietky sťažovateľky smerovali
k tomu, že orgány činné v trestnom konaní jej tiež nepriznali postavenie poškodenej
v trestnom konaní.
Sťažovateľky tiež uvádzajú, že „napriek predloženému znaleckému posudku, trestné
stíhanie pre t. č. sexuálneho zneužívania doposiaľ nebolo začaté“ a i keď akceptujú, že na
začatie trestného stíhania nie je právny nárok, avšak podľa nich nevydaním rozhodnutia
dochádza k porušeniu zásady zákazu „denegatio justitiae“, čo je neprípustné.
Sťažovateľka tvrdí, že v ich trestnej veci je zachovaná lehota na podanie sťažnosti
ústavnému súdu „práve preto, že nie je možné konkretizovať dátum, kedy došlo k
poslednému zásahu a kedy sa mohla o ňom dozvedieť“. Postup orgánov činných v trestnom
konaní je chaotický a zmätočný, a keďže nemieni žiť ďalej v stave právnej neistoty
(v dôsledku tohto konania nie je jasné ani jej postavenie v trestnom konaní), podala
ústavnému súdu sťažnosť.
1. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľky namietali porušenie základných práv
podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 8 a čl. 13 dohovoru,
ako aj podľa čl. 19 dohovoru o právach dieťaťa v konaniach vedených pred orgánmi
činnými v trestnom konaní (okresné riaditeľstvá a orgány prokuratúry) na základe
oznámenia podozrenia zo spáchania trestných činov sťažovateľkou, ústavný súd odmietol
ako podanú oneskorene.
Vychádzajúc z petitu sťažnosti (ktorým je ústavný súd viazaný podľa § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde) ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľky
namietajú porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru a dohovoru o právach dieťaťa
postupmi a rozhodnutiami okresného súdu sp. zn. 0 Tp 917/2008 z 18. septembra 2008
v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo/19/2009 z 21. apríla 2009 a sp. zn.
0 Tp 919/2008 z 19. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.
3 Tpo 10/2009 z 21. mája 2009, je podaná oneskorene.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno
podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd pripomína, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať
za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd
(napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, IV. ÚS 20/02). Jednou zo zákonných
podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do
základných práv alebo slobôd sťažovateľa.
Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľky sa dozvedeli o rozhodnutiach okresného
súdu z 18. a 19. septembra 2009 vo februári 2009, keď sťažovateľka podala sťažnosti proti
namietaným rozhodnutiam všeobecných súdov na odvolacom súde.
Krajský súd rozhodol o sťažnostiach sťažovateľky 21. apríla a 21. mája 2009 a o jeho
rozhodnutiach sa nepochybne hneď dozvedela, pretože tieto následne opísala vo svojom
podnete z 11. augusta 2009 adresovanom prezídiu Policajného zboru.
Sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu až 29. januára 2010, teda zjavne
po zákonom ustanovenej lehote na jej podanie.
Obdobne ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je oneskorene podaná aj vo vzťahu
k uzneseniu okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-977/0EK-TN-2008 z 27. augusta
2008 (o pribratí znalca do konania) a uzneseniam okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 648/08-11
zo 17. septembra 2008, krajskej prokuratúry sp. zn. 1 KPt 1245/2008 z 20. októbra 2008
i generálnej prokuratúry, ktoré sa zaoberali podnetmi sťažovateľky na nezákonnosť postupu
vyšetrovateľky okresného riaditeľstva, pretože naposledy sa opakovaným podnetom
sťažovateľky zaoberala generálna prokuratúra 23. októbra 2009, ktorá prijala opatrenia v
konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 528/08 „na zabezpečenie ďalšieho postupu v záujme
odstránenia akýchkoľvek pochybností o nezaujatosti a zákonnosti konania orgánmi činnými
v trestnom konaní“. Oznámenie bolo zaslané generálnou prokuratúrou sťažovateľke už 29.
októbra 2009.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene (bez toho, aby
sa zaoberal opodstatnenosťou námietok sťažovateliek), pretože nemohol akceptovať jej
názor, že dvojmesačná lehota v jej prípade je zachovaná, keďže ide o zmätočné konanie ako
celok „a že nie je možné konkretizovať dátum, kedy došlo k poslednému zásahu a kedy sa
mohla o ňom dozvedieť“.
2. Čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojich
označených práv podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 3, čl. 8
a čl. 13 dohovoru, ako aj podľa čl. 19 dohovoru o právach dieťaťa uzneseniami Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 0 Tp 169/2009 z 23. novembra 2009 a sp. zn. 0 Tp 171/2009 z
1. decembra 2009, ktorými bol maloletým sťažovateľkám ustanovený opatrovník, ústavný
súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv alebo slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a
slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo
slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu
základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 118/04).
Ústavný súd zistil, že v čase, keď sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich
základných práv pred citovanými uzneseniami Okresného súdu Prievidza na ústavnom súde,
o jej sťažnostiach proti citovaným rozhodnutiam prvostupňového súdu ešte nerozhodol
odvolací súd, ktorému ich zaslal Okresný súd Prievidza na rozhodnutie 12. januára 2010.
Vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Prievidza ako súdu prvého stupňa
sťažovateľka teda využila zákonnú možnosť a obrátila sa na odvolací súd, ktorý na základe
opravného prostriedku bude vo veci konať a rozhodovať. Právo odvolacieho súdu
preskúmať na základe podaných sťažností uznesenia Okresného súdu Prievidza, a
poskytnúť tak ochranu sťažovateľkiným právam vylučuje právomoc ústavného súdu
bezprostredne preskúmavať prvostupňové rozhodnutie všeobecného súdu v ich veci.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (obdobne napr. m. m. IV. ÚS 405/04,
III. ÚS 133/05, III. ÚS 208/08).
Ústavný súd k tomu navyše poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že je
poškodená v trestnom konaní, nič jej nebráni, aby svoj nárok uplatnila v občianskoprávnom
konaní pred všeobecným súdom, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity
vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje tiež právomoc ústavného súdu meritórne konať
a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.
Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
3. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľky namietali porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupmi okresného
riaditeľstva, resp. orgánov prokuratúry, okresného súdu, ako aj krajského súdu, ústavný súd
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti neobsahuje jasný návrh rozhodnutia
vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľky od ústavného súdu domáhajú (§ 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým
spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci.
Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná, keďže
neobsahuje najmä konkrétne opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s
čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde (petit neobsahuje presné označenie
porušovateľov práv a označenie konaní, v ktorých došlo k porušeniu ich základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 194/09).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj
prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05). Sťažovateľky v tejto časti sťažnosti
neuviedli úplný, jasný a zrozumiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej (§ 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde), ktorým je ústavný súd v rámci konania o sťažnosti viazaný.
V návrhu na rozhodnutie (v petite v bode 6) a tiež ani v odôvodnení ich sťažnosti na strane
11 v bode 6 nie je uvedené, v ktorom konaní okresné riaditeľstvá, okresná prokuratúra,
krajská prokuratúra, generálna prokuratúra, okresný súd a krajský súd porušili ich základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. II. ÚS 265/04).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateliek
odmietol ich sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. To však neznamená, že ústavný súd
sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva
sťažovateliek podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v uvedenej
veci, avšak len pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2010