Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 313/2010
PDF · 191.08 KB
No categories available
II. ÚS 313/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2010
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J., všetci bytom T.,
právne zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín
č. k. 0 Tp 917/2008-3 z 18. septembra 2008, Krajského súdu v Trnave č. k. 5 Tpo 19/2009-
42 z 21. apríla 2009, Okresného súdu Trenčín č. k. 0 Tp 919/2008-3 z 19. septembra 2009,
Krajského súdu v Trnave č. k. 3 Tpo 10/2009-46 z 21. mája 2009, Okresného súdu
Prievidza č. k. 0 Tp 171/2009-4 z 1. decembra 2009, Krajského súdu v Trnave č. k.
6 Tpo 8/2010-37 z 9. marca 2010, Okresného súdu Prievidza č. k. 0 Tp 169/2009-4
z 23. novembra 2009 a Krajského súdu v Trnave č. k. 3 Tpo 8/2010-32 z 9. marca 2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. J., mal. A. J. a mal. P. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010
doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), maloletej A. J. a maloletej P. J.,
všetci bytom T. (spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín č. k. 0 Tp 917/2008-3
z 18. septembra 2008, Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) č. k.
5 Tpo 19/2009-42 z 21. apríla 2009, Okresného súdu Trenčín č. k. 0 Tp 919/2008-3
z 19. septembra 2009, krajského súdu č. k. 3 Tpo 10/2009-46 z 21. mája 2009, Okresného
súdu Prievidza č. k 0 Tp 171/2009-4 z 1. decembra 2009, krajského súdu č. k.
6 Tpo 8/2010-37 z 9. marca 2010, Okresného súdu Prievidza č. k. 0 Tp 169/2009-4
z 23. novembra 2009 a krajského súdu č. k. 3 Tpo 8/2010-32 z 9. marca 2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že na návrh okresného prokurátora v T. (ďalej len „okresný
prokurátor“) bol maloletej A. J. ustanovený opatrovník Úrad sociálnych vecí a rodiny v T.,
odbor sociálnych vecí, rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0 Tp 917/2008
z 18. septembra 2008 na výkon práv ako poškodenej v trestnej veci vedenej proti
podozrivému A. J. Krajský súd v Trnave 21. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Tpo 19/2009 zamietol sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín.
Na návrh okresného prokurátora bol Okresným súdom Trenčín rozhodnutím sp. zn.
0 Tp 919/2008 z 19. septembra 2008 ustanovený za opatrovníka maloletej P. J. na výkon jej
práv ako poškodenej v trestnej veci vedenej proti podozrivému A. J. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v T., odbor sociálnych vecí. Toto rozhodnutie bolo napadnuté sťažnosťou
sťažovateľky, avšak krajský súd v odvolacom konaní 21. mája 2009 vedenom pod sp. zn.
3 Tpo 10/2009 jej sťažnosť zamietol.
Krajskou prokuratúrou v T. bol podaný návrh na ustanovenie opatrovníka pre
maloletú A. J. pre potreby trestného stíhania ako poškodenej osobe. Okresný súd Prievidza
rozhodnutím č. k. 0 Tp 171/2009-4 z 1. decembra 2009 rozhodol tak, že za opatrovníčku
určil E. Z., pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P., odbor sociálnych vecí.
Na základe podanej sťažnosti o veci rozhodoval Krajský súd v Trnave v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Tpo 8/2010, ktorý 9. marca 2010 zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného
súdu Prievidza.
Na návrh krajského prokurátora v T. bola maloletej P. J. ustanovená za opatrovníčku
E. Z., pracovníčka Úradu sociálnych vecí a rodiny v P. rozhodnutím Okresného súdu
Prievidza 23. novembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 169/2009. Na základe
sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu o veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 8/2010 z 9. marca 2010 zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného
súdu Prievidza.
Sťažovateľky namietali, že ustanovená opatrovníčka vo veci bola zaujatá, k riešeniu
prípadu nepristupovala objektívne, pretože skôr chránila záujmy podozrivého, ako matku
detí a samotné maloleté. Podozrivému umožnila nahliadanie do spisov, čím mohol mariť
výkon spravodlivosti. Proti podozrivému bolo podané trestné oznámenie, avšak ani
po uplynutí dvoch rokov sa vo veci nekoná napriek tomu, že sťažovateľka predložila
znalecký posudok svedčiaci o násilnom správaní podozrivého. Zdôraznili, že samotná
opatrovníčka namietala svoju zaujatosť, pretože pozná oboch rodičov maloletých detí,
k čomu však súdy neprihliadli, a ak sa krajský súd tým zaoberal, tak len vyslovene
formálne. Vzhľadom na okolností prípadu sú sťažovateľky toho názoru, že opatrovníka pre
maloleté deti nie je potrebné ani ustanoviť, keďže zo zákona by ňou mala byť iba ich matka
– sťažovateľka, pretože deti jej boli dohodou rodičov a rozhodnutím príslušného súdu
zverené do opatery a výchovy. Matka detí v trestnom v konaní vlastne nemôže vykonať
žiadny právny úkon, čo je v rozpore so zákonom. Tým prakticky bola pozbavená svojich
rodičovských práv, čo môže viesť k faktickému zabráneniu ochraňovania práv detí.
Na základe toho sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. OTP/917/2008-3 zo dňa 18.9.2008,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 5Tpo/19/2009-42 zo dňa 21.4.2009;
uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 0Tp/919/2008-3 zo dňa 19.9.2008 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave 3Tpo 10/2009-46 zo dňa 21.5.2009, Uznesením
Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č.k. 6Tpo/8/2010-37 zo dňa 9.3.2010 a Uznesením Okresného súdu
Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava
č.k. 3Tpo/8/2010-32 zo dňa 9.3.2010 bolo porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a právo podľa čl. 13 Dohovoru na
účinný opravný prostriedok, maloletej A. J., maloletej P. J. a JUDr. J. J., v trestnom konaní
vedenom na ORPZ PD pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ T.
pod číslom ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008) proti podozrivému JUDr. A. J., za trestný čin
týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.
Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 3Tpo/8/2010-32 zo dňa
9.3.2010 a uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 6Tpo/8/2010-37 zo dňa 9.3.2010,
uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009, uznesenie
Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009, uznesenie Krajského
súdu v Trnave 3Tpo 10/2009-46 zo dňa 21.5.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.
5Tpo/19/2009-42 zo dňa 21.4.2009, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 0TP/917/2008-
3 zo dňa 18.9.2009 a uznesenie Trenčín č.k. 0Tp/919/2008-3 zo dňa 19.9.2008.
Ústavný súd prikazuje orgánom činným v trestnom konaní, konkrétne Okresnému
riaditeľstvu policajného zboru P., na ktorom sa vedie trestné konanie pod ČVS: ORP-
23/OVK-PD-2009 a dozorujúcej prokuratúre T., aby akceptovali JUDr. J. J. ako jedinú
zákonnú zástupkyňu maloletej A. J. a maloletej P. J. a umožnili jej vykonávať všetky
zákonom priznané práva v mene svojich maloletých dcér.
Sťažovateľkám v 1., 2. a 3. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania.
alebo alternatívne že:
Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. OTP/917/2008-3 zo dňa 18.9.2009,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 5Tpo/19/2009-42 zo dňa 21.4.2009;
uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 0Tp/919/2008-3 zo dňa 19.9.2008 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave 3Tpo 10/2009-46 zo dňa 21.5.2009, Uznesením
Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava č.k. 6Tpo/8/2010-37 zo dňa 9.3.2010 a Uznesením Okresného súdu
Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava
č.k. 3Tpo/8/2010-32 zo dňa 9.3.2010 bolo porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a právo podľa čl. 13 Dohovoru na
účinný opravný prostriedok, maloletej A. J., maloletej P. J. a JUDr. J. J., v trestnom konaní
vedenom na ORPZ PD pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ T.
pod číslom ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008) proti podozrivému JUDr. A. J., za trestný čin
týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.
Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 3Tpo/8/2010-32 zo dňa
9.3.2010 a uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. óTpo/8/2010-37 zo dňa 9.3.2010,
uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009, uznesenie
Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009, uznesenie Krajského
súdu v Trnave 3Tpo 10/2009-46 zo dňa 21.5.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.
5Tpo/19/2009-42 zo dňa 21.4.2009, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. OTP/917/2008-
3 zo dňa 18.9.2009 a uznesenie Trenčín č.k. OTp/919/2008-3 zo dňa 19.9.2008.
Ústavný súd prikazuje dozorujúcej Krajskej prokuratúre T. v konaní pod ČVS: ORP-
23/OVK-PD-2009, aby dala návrh na príslušný okresný súd na ustanovenie nového
opatrovníka - povereného zástupcu organizácie na pomoc poškodeným.
Sťažovateľkám v 1., 2. a 3. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrhy, ktoré sú zjavne neopodstatnené.
a) Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky namietajú nezákonnosť a protiústavnosť
rozhodnutí Okresného súdu Trenčín č. k. 0 Tp 917/2008-3 z 18. septembra 2008 a č. k.
0 Tp 919/2008-3 z 19. septembra 2008, Okresného súdu Prievidza č. k. 0 Tp 171/2009-4
z 1. decembra 2009 a č. k. 0 Tp 169/2009-4 z 23. novembra 2009 a rozhodnutí Krajského
súdu v Trnave č. k. 5 Tpo 19/2009-42 z 21. apríla 2009 a č. k. 3 Tpo 10/2009-46 z 21. mája
2009.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľky už napadli uvedené rozhodnutia súdov
na ústavnom súde, kde sa konania viedli pod sp. zn. III. ÚS 73/2010 a IV. ÚS 235/2010.
Sťažnosti boli odmietnuté.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateliek v časti namietaného
porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už po jej predbežnom prerokovaní ako
neprípustnú odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
b) Sťažovateľky napadli aj rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 6 Tpo 8/2010-
32 z 9. marca 2010 a č. k. 3 Tpo 8/2010-37 z 9. marca 2010. Týmito rozhodnutiami boli
zrušené rozhodnutia Okresného súdu Prievidza vo veci ustanovenia opatrovníka pre
maloletú P. J. a maloletú A. J.
Sťažnosť proti týmto rozhodnutiam treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní
tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený skúmať a posudzovať ani právne názory
všeobecného súdu, ani posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže
sťať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti pri výklade
aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak
by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
Z rozhodnutia krajského súdu č. k. 3 Tpo 8/2010-37 z 9. marca 2010 vyplýva:
„Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Trestného poriadku v prípadoch, v ktorých zákonný
zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je
nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka.
V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je
poškodený maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený
zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
V danom prípade nebol dôvod na opätovné ustanovenia opatrovníka v trestnej veci,
keďže opatrovník bol maloletej P. J. už ustanovený a to vyššie citovaným rozhodnutím
Okresného súdu v Trenčíne v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave. V zmysle
ustanovenia § 48 ods. 2 Trestného poriadku nie je ani dôvodné ustanovovať konkrétnu
osobu – pracovníčku štátneho orgánu. V tejto súvislosti krajský súd tiež poukazuje na to, že
o návrhu Krajského prokurátora v T. rozhodol nepríslušný súd.“
Podľa názoru ústavného súdu postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho
právneho záveru vo veci sťažovateľov nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo
arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľky sa so skutkovým hodnotením a následne s právnym
názorom krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej
neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto právneho názoru a nezakladá ani oprávnenie
ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom dôsledku však
ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov krajského
súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského súdu je opodstatnená
len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.
Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú
„pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor
krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne
nekomformný. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutia krajského súdu nevykazujú také
nedostatky, ktorými by boli porušené ústavné práva sťažovateliek. Naopak, z rozhodnutí
krajského súdu vyplýva, že tieto boli v prospech sťažovateliek, a tým, že sa vec opätovne
dostane na príslušný okresný súd, sťažovateľky budú v ďalšom konaní môcť uplatniť všetky
práva, ktorých porušenie namietali v sťažnosti. Ústavný súd však podotýka, že sťažovateľky
svoje výhrady proti orgánom štátnej správy, postupu súdov, vyšetrovateľov, ako aj
prokuratúry, musia uplatniť v rámci svojich procesných práv predovšetkým na týchto
orgánoch spôsobom určeným zákonom a v lehotách tam ustanovených.
Z uvedených dôvodov v tejto časti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek ako
zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2010