Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 313/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., maloletej A. J. a maloletej P. J., všetci bytom T.,

právne zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín

č. k. -3 z 18. septembra 2008, Krajského súdu v Trnave č. k. 5 Tpo 19/2009-

42 z 21. apríla 2009, Okresného súdu Trenčín č. k. -3 z 19. septembra 2009,

Krajského súdu v Trnave č. k. -46 z 21. mája 2009, Okresného súdu

Prievidza č. k. -4 z 1. decembra 2009, Krajského súdu v Trnave č. k.

-37 z 9. marca 2010, Okresného súdu Prievidza č. k. -4

z 23. novembra 2009 a Krajského súdu v Trnave č. k. -32 z 9. marca 2010

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. J., mal. A. J. a mal. P. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010

doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), maloletej A. J. a maloletej P. J.,

všetci bytom T. (spolu ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín č. k. -3

z 18. septembra 2008, Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) č. k.

-42 z 21. apríla 2009, Okresného súdu Trenčín č. k. -3

z 19. septembra 2009, krajského súdu č. k. -46 z 21. mája 2009, Okresného

súdu Prievidza č. k -4 z 1. decembra 2009, krajského súdu č. k.

-37 z 9. marca 2010, Okresného súdu Prievidza č. k. -4

z 23. novembra 2009 a krajského súdu č. k. -32 z 9. marca 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že na návrh okresného prokurátora v T. (ďalej len „okresný

prokurátor“) bol maloletej A. J. ustanovený opatrovník Úrad sociálnych vecí a rodiny v T.,

odbor sociálnych vecí, rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 18. septembra 2008 na výkon práv ako poškodenej v trestnej veci vedenej proti

podozrivému A. J. Krajský súd v Trnave 21. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

zamietol sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín.

Na návrh okresného prokurátora bol Okresným súdom Trenčín rozhodnutím sp. zn.

z 19. septembra 2008 ustanovený za opatrovníka maloletej P. J. na výkon jej

práv ako poškodenej v trestnej veci vedenej proti podozrivému A. J. Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny v T., odbor sociálnych vecí. Toto rozhodnutie bolo napadnuté sťažnosťou

sťažovateľky, avšak krajský súd v odvolacom konaní 21. mája 2009 vedenom pod sp. zn.

jej sťažnosť zamietol.

Krajskou prokuratúrou v T. bol podaný návrh na ustanovenie opatrovníka pre

maloletú A. J. pre potreby trestného stíhania ako poškodenej osobe. Okresný súd Prievidza

rozhodnutím č. k. -4 z 1. decembra 2009 rozhodol tak, že za opatrovníčku

určil E. Z., pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P., odbor sociálnych vecí.

Na základe podanej sťažnosti o veci rozhodoval Krajský súd v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorý 9. marca 2010 zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného

súdu Prievidza.

Na návrh krajského prokurátora v T. bola maloletej P. J. ustanovená za opatrovníčku

E. Z., pracovníčka Úradu sociálnych vecí a rodiny v P. rozhodnutím Okresného súdu

Prievidza 23. novembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. . Na základe

sťažnosti proti tomuto rozhodnutiu o veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý v konaní

vedenom pod sp. zn. z 9. marca 2010 zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného

súdu Prievidza.

Sťažovateľky namietali, že ustanovená opatrovníčka vo veci bola zaujatá, k riešeniu

prípadu nepristupovala objektívne, pretože skôr chránila záujmy podozrivého, ako matku

detí a samotné maloleté. Podozrivému umožnila nahliadanie do spisov, čím mohol mariť

výkon spravodlivosti. Proti podozrivému bolo podané trestné oznámenie, avšak ani

po uplynutí dvoch rokov sa vo veci nekoná napriek tomu, že sťažovateľka predložila

znalecký posudok svedčiaci o násilnom správaní podozrivého. Zdôraznili, že samotná

opatrovníčka namietala svoju zaujatosť, pretože pozná oboch rodičov maloletých detí,

k čomu však súdy neprihliadli, a ak sa krajský súd tým zaoberal, tak len vyslovene

formálne. Vzhľadom na okolností prípadu sú sťažovateľky toho názoru, že opatrovníka pre

maloleté deti nie je potrebné ani ustanoviť, keďže zo zákona by ňou mala byť iba ich matka

– sťažovateľka, pretože deti jej boli dohodou rodičov a rozhodnutím príslušného súdu

zverené do opatery a výchovy. Matka detí v trestnom v konaní vlastne nemôže vykonať

žiadny právny úkon, čo je v rozpore so zákonom. Tým prakticky bola pozbavená svojich

rodičovských práv, čo môže viesť k faktickému zabráneniu ochraňovania práv detí.

Na základe toho sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -3 zo dňa 18.9.2008,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -42 zo dňa 21.4.2009;

uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -3 zo dňa 19.9.2008 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave -46 zo dňa 21.5.2009, Uznesením

Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009 v spojení s uznesením

Krajského súdu Trnava č.k. -37 zo dňa 9.3.2010 a Uznesením Okresného súdu

Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava

č.k. -32 zo dňa 9.3.2010 bolo porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa SR v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a právo podľa čl. 13 Dohovoru na

účinný opravný prostriedok, maloletej A. J., maloletej P. J. a JUDr. J. J., v trestnom konaní

vedenom na ORPZ PD pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ T.

pod číslom ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008) proti podozrivému JUDr. A. J., za trestný čin

týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. -32 zo dňa

9.3.2010 a uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. -37 zo dňa 9.3.2010,

uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009, uznesenie

Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009, uznesenie Krajského

súdu v Trnave -46 zo dňa 21.5.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.

-42 zo dňa 21.4.2009, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 0TP/917/2008-

3 zo dňa 18.9.2009 a uznesenie Trenčín č.k. -3 zo dňa 19.9.2008.

Ústavný súd prikazuje orgánom činným v trestnom konaní, konkrétne Okresnému

riaditeľstvu policajného zboru P., na ktorom sa vedie trestné konanie pod ČVS: ORP-

23/OVK-PD-2009 a dozorujúcej prokuratúre T., aby akceptovali JUDr. J. J. ako jedinú

zákonnú zástupkyňu maloletej A. J. a maloletej P. J. a umožnili jej vykonávať všetky

zákonom priznané práva v mene svojich maloletých dcér.

Sťažovateľkám v 1., 2. a 3. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania.

alebo alternatívne že:

Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -3 zo dňa 18.9.2009,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -42 zo dňa 21.4.2009;

uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -3 zo dňa 19.9.2008 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave -46 zo dňa 21.5.2009, Uznesením

Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009 v spojení s uznesením

Krajského súdu Trnava č.k. -37 zo dňa 9.3.2010 a Uznesením Okresného súdu

Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava

č.k. -32 zo dňa 9.3.2010 bolo porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa SR v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a právo podľa čl. 13 Dohovoru na

účinný opravný prostriedok, maloletej A. J., maloletej P. J. a JUDr. J. J., v trestnom konaní

vedenom na ORPZ PD pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ T.

pod číslom ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008) proti podozrivému JUDr. A. J., za trestný čin

týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. -32 zo dňa

9.3.2010 a uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. -37 zo dňa 9.3.2010,

uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 169/2009-4 zo dňa 23.11.2009, uznesenie

Okresného súdu Prievidza č.k. OTp 171/2009-4 zo dňa 1.12.2009, uznesenie Krajského

súdu v Trnave -46 zo dňa 21.5.2009, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.

-42 zo dňa 21.4.2009, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. OTP/917/2008-

3 zo dňa 18.9.2009 a uznesenie Trenčín č.k. -3 zo dňa 19.9.2008.

Ústavný súd prikazuje dozorujúcej Krajskej prokuratúre T. v konaní pod ČVS: ORP-

23/OVK-PD-2009, aby dala návrh na príslušný okresný súd na ustanovenie nového

opatrovníka - povereného zástupcu organizácie na pomoc poškodeným.

Sťažovateľkám v 1., 2. a 3. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrhy, ktoré sú zjavne neopodstatnené.

a) Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky namietajú nezákonnosť a protiústavnosť

rozhodnutí Okresného súdu Trenčín č. k. -3 z 18. septembra 2008 a č. k.

-3 z 19. septembra 2008, Okresného súdu Prievidza č. k. -4

z 1. decembra 2009 a č. k. -4 z 23. novembra 2009 a rozhodnutí Krajského

súdu v Trnave č. k. -42 z 21. apríla 2009 a č. k. -46 z 21. mája

2009.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľky už napadli uvedené rozhodnutia súdov

na ústavnom súde, kde sa konania viedli pod sp. zn. a .

Sťažnosti boli odmietnuté.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateliek v časti namietaného

porušenia a dohovoru už po jej predbežnom prerokovaní ako

neprípustnú odmietol podľa v spojení s .

b) Sťažovateľky napadli aj rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 6 Tpo 8/2010-

32 z 9. marca 2010 a č. k. -37 z 9. marca 2010. Týmito rozhodnutiami boli

zrušené rozhodnutia Okresného súdu Prievidza vo veci ustanovenia opatrovníka pre

maloletú P. J. a maloletú A. J.

Sťažnosť proti týmto rozhodnutiam treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní

tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený skúmať a posudzovať ani právne názory

všeobecného súdu, ani posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

sťať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti pri výklade

aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak

by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (mutatis mutandis , , ).

Z rozhodnutia krajského súdu č. k. -37 z 9. marca 2010 vyplýva:

„Podľa ustanovenia v prípadoch, v ktorých zákonný

zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je

nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka.

V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je

poškodený maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený

zástupca organizácie na pomoc poškodeným.

V danom prípade nebol dôvod na opätovné ustanovenia opatrovníka v trestnej veci,

keďže opatrovník bol maloletej P. J. už ustanovený a to vyššie citovaným rozhodnutím

Okresného súdu v Trenčíne v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave. V zmysle

ustanovenia nie je ani dôvodné ustanovovať konkrétnu

osobu – pracovníčku štátneho orgánu. V tejto súvislosti krajský súd tiež poukazuje na to, že

o návrhu Krajského prokurátora v T. rozhodol nepríslušný súd.“

Podľa názoru ústavného súdu postup krajského súdu pri odôvodňovaní svojho

právneho záveru vo veci sťažovateľov nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľky sa so skutkovým hodnotením a následne s právnym

názorom krajského súdu nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto právneho názoru a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom dôsledku však

ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov krajského

súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajského súdu je opodstatnená

len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.

Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú

„pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor

krajského súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne

nekomformný. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutia krajského súdu nevykazujú také

nedostatky, ktorými by boli porušené ústavné práva sťažovateliek. Naopak, z rozhodnutí

krajského súdu vyplýva, že tieto boli v prospech sťažovateliek, a tým, že sa vec opätovne

dostane na príslušný okresný súd, sťažovateľky budú v ďalšom konaní môcť uplatniť všetky

práva, ktorých porušenie namietali v sťažnosti. Ústavný súd však podotýka, že sťažovateľky

svoje výhrady proti orgánom štátnej správy, postupu súdov, vyšetrovateľov, ako aj

prokuratúry, musia uplatniť v rámci svojich procesných práv predovšetkým na týchto

orgánoch spôsobom určeným zákonom a v lehotách tam ustanovených.

Z uvedených dôvodov v tejto časti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek ako

zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2010