Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 235/2010
PDF · 213.21 KB
No categories available
IV. ÚS 235/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., mal. A. J. a mal. P. J., všetky bytom T.,
zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Trenčín, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Prievidza, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prievidza, Okresnej
prokuratúry Trenčín, Okresnej prokuratúry Trnava, Krajskej prokuratúry v Trenčíne,
Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Okresného
súdu Trenčín a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru Prievidza pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (predtým vedenom
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008),
a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. J., mal. A. J. a mal. P. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2010
doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), mal. A. J. (ďalej len
„sťažovateľka v 2. rade“) a mal. P. J. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“), všetky bytom T.
(ďalej spolu len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Trenčín, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo
Trenčín“), Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Úradu justičnej
a kriminálnej polície Prievidza (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), Okresnej prokuratúry
Trenčín, Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“), Krajskej
prokuratúry v Trenčíne, Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“),
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“),
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-
2009 (predtým vedenom okresným riaditeľstvom Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-
2008).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako zákonná zástupkyňa sťažovateliek
v 2. a 3. rade podala 26. júna 2008 okresnému riaditeľstvu Trenčín trestné oznámenie pre
podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby na sťažovateľke v 2. rade
a pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže na
sťažovateľke v 3. rade otcom jej maloletých dcér.
Sťažovateľka je v zmysle právoplatného rozsudku okresného súdu
č. k. 32 P 91/2008-69 z 10. júna 2008, ktorým jej boli obe maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti, ich jedinou zákonnou zástupkyňou.
Dňa 11. augusta 2008 sťažovateľka pri výsluchu (bola vypočutá ako svedok –
poškodený) osobne predložila vyšetrovateľke znalecký posudok Mgr. M. Z. (toho času
PhDr. M. B.) zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, z ktorého okrem iného podľa nej vyplýva,
že existuje dôvodné podozrenie, že sťažovateľka v 2. rade bola svojím otcom pod hrozbou
bitky dokonca sexuálne zneužívaná. Sťažovateľka zdôraznila, že trestné stíhanie pre
podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby na sťažovateľke
v 2. rade bolo začaté 23. júla 2008 a trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže na sťažovateľkách v 2. a 3. rade bolo začaté až
4. februára 2009, pričom napriek predloženému znaleckému posudku trestné stíhanie pre
trestný čin sexuálneho zneužívania dosiaľ ešte nebolo začaté.
Hoci sťažovateľka pozná judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej na začatie
trestného stíhania nie je právny nárok, a toto právo nespadá medzi základné práva fyzickej
osoby, upriamuje pozornosť ústavného súdu na viacero rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva a v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že „jej mal. dcéram ako
poškodeným trestnými činmi, prislúcha základné právo nielen na začatie trestného stíhania
ale aj na vznesenie obvinenia proti podozrivému JUDr. J.!
... nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní už pred začatím trestného stíhania,
napriek tomu, že majú pred sebou podozrenie o závažných trestných činoch páchaných na
maloletých deťoch a k dispozícii dva znalecké posudky, porušuje jednoznačne právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov! Zároveň, už len samotné rozhodnutie o začatí
resp. nezačatí trestného stíhania je jednoznačným aspektom práva na súdnu a inú právnu
ochranu, keď príslušné orgány sú povinné vo veci vydať rozhodnutie. Nevydaním
rozhodnutia (či už zamietavého alebo potvrdzujúceho) dochádza k porušeniu zásady zákazu
denegatio justitiae, čo je vo fungujúcom právnom systéme neprípustné.
... od podania trestných oznámení od júna a augusta 2008 ubehli takmer dva roky,
a vo veci sa nekoná efektívne, a napriek presvedčivým dôkazom nebolo ani začaté trestné
stíhanie pre tr. č. sexuálneho zneužívania a vznesené obvinenie či podaná obžaloba pre
tr. č. ohrozovania mravnej výchovy mládeže a týrania blízkej a zverenej osoby voči nikomu!
Práve naopak, vo veci sa síce koná, avšak sústavne ide o zámerne protizákonné, nelogické
a absurdné rozhodnutia, proti ktorým musí sťažovateľka v 1. rade sústavne podávať
opravné prostriedky, pretože tieto zásahy zakladajú porušovanie ďalších ľudských práv.“.
Prípisom z 10. januára 2009 okresná prokuratúra sťažovateľke oznámila, že nemá
procesné postavenie poškodenej, a preto už nebude informovaná o vykonávaných úkonoch
ani ona, ani jej právny zástupca.
Okresný súd uznesením č. k. 0 TP/917/2008-3 z 18. septembra 2009 v spojení
s uznesením krajského súdu č. k. 5 Tpo/19/2009-42 z 21. apríla 2009 ustanovil sťažovateľke
v 2. rade opatrovníka a následne rozhodnutím okresného súdu č. k. 0 Tp/919/2008-3
z 19. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 3 Tpo 10/2009-46
z 21. mája 2009 bol aj sťažovateľke v 3. rade ustanovený opatrovník. Tento úkon podľa
názoru sťažovateľky nemá oporu v zákone, pretože sťažovateľke v 3. rade bol ustanovený
opatrovník už 19. septembra 2008 vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, hoci v tejto veci
sťažovateľka trestné oznámenie nikdy nepodala, a zároveň trestné stíhanie pre trestný čin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže, v ktorom vystupuje sťažovateľka v 3. rade ako
poškodená, sa začalo až 4. februára 2009. Sťažovateľka podala proti prvostupňovým
rozhodnutiam o ustanovení opatrovníkov sťažnosť až 11. februára 2009, keďže jej tieto
rozhodnutia neboli doručené, čo bolo podľa nej jednoznačným procesným pochybením.
Uznesenia boli doručené až potom, ako o to výslovne požiadal jej právny zástupca.
Dňa 23. júla 2009 sťažovateľka opäť namietala na krajskej prokuratúre a okresnom
riaditeľstve nezákonne ustanoveného opatrovníka. Následne v prípise z 23. októbra 2009
generálna prokuratúra potvrdila, že vo vzťahu k sťažovateľke v 3. rade bol ustanovený
opatrovník predčasne a že ide o procesné pochybenie. V dôsledku uvedených skutočností
bola na návrh krajskej prokuratúry sťažovateľkám v 2. a 3. rade ustanovená uzneseniami
okresného súdu sp. zn. 0 Tp 171/2009 z 23. novembra 2009 a sp. zn. 0 Tp 169/2009
z 1. decembra 2009 opatrovníčka Bc. E. Z. Proti týmto uzneseniam podala sťažovateľka
sťažnosť s odôvodnením, že ich vydal nepríslušný súd a že opatrovníčka nie je ustanovená
z územného obvodu súčasného bydliska maloletých sťažovateliek (teda B., okres P.);
sťažovateľka nemá vedomosť o tom, či odvolací súd o jej sťažnosti už rozhodol.
Podľa názoru sťažovateľky „ďalším závažným... pochybením... je, že podľa
uznesenia ORPZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín, ČVS: ORP 977/OEK-TN-
2008 zo dňa 23. 7. 2008 je poškodenou mal. A., čo potvrdzuje aj uznesenie Krajskej
prokuratúry Trenčín, č. k. 1 KPt 1245/2008-15 zo dňa 20. 10. 2008, orgány činné
v trestnom konaní chybne pribrali znalca PhDr. F. S. poškodenej aj mal. P., ktorá však je
poškodenou vo veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže, kde trestné stíhanie bolo začaté
až dňa 4. 2. 2009. Zároveň ustanovený znalec je od 11. septembra 2009 vyčiarknutý zo
zoznamu zapísaných znalcov a napriek tejto skutočnosti príslušné orgány trvajú na výsluchu
mal. P. za jeho prítomnosti, za prítomnosti nezákonného opatrovníka, bez prítomnosti
sťažovateľky v 1. rade a v konaní o trestnom čine sexuálneho zneužívania, ktoré však
doposiaľ nebolo začaté! Takto vykonaný úkon by bol absolútne nulitný, neprijateľný
a neprípustný, a znalecké dokazovanie by sa muselo znova zopakovať. To by bolo v rozpore
s § 135 Trestného poriadku. Preto aj voči ustanovenému znalcovi podala sťažovateľka
opravné prostriedky.“.
Sťažovateľka sa domnieva, že jej „ústavný súd... nemôže... pri posudzovaní
prieťahov pričítať to, že sústavne využíva svoje práva na podávanie opravných prostriedkov
proti rozhodnutiam a opatreniam, ktoré nemajú oporu v zákone a porušujú tie
najzákladnejšie právne princípy.
Sťažovateľke nemožno pričítať ani to, že sa nedostavila s mal. dcérami na výsluchy,
ktoré sa mali konať v trestnom konaní, z účasti ktorých sa riadne a z vážnych dôvodov
ospravedlnila. Dôvodom neúčasti na výsluchoch bola aj skutočnosť, že vo veci nebol
doposiaľ zákonne ustanovený opatrovník a výsluchy sa mali konať za účasti nezákonne
ustanoveného znalca, ktorý je od septembra 2009 vyčiarknutý zo zoznamu súdnych znalcov,
keď naviac trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania, doposiaľ ani nebolo začaté.
Tieto výsluchy by totiž následne boli absolútne nepoužiteľné a vyhlásené za nezákonné tým
by sťažovateľka vystavila svoje dcéry ďalšiemu neľudskému zaobchádzaniu, keď by museli
opakovane opakovať a spomínať si na otrasné zážitky, ktoré prežili pri páchaní trestnej
činnosti podozrivým na nich samých.
Dôsledkom všetkých uvedených úkonov orgánov činných v trestnom konaní a súdov
je spôsobenie závažných prieťahov, ktorých dôsledkom je hrozba oslabenia pamäťovej stopy
u maloletých poškodených a následné zmarenie vykonania dôkazu v predmetnej veci...
Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa v uvedenom konaní porušilo: právo na súdnu a inú právnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... spočívajúce v porušení práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.
Z vyjadrenia okresného riaditeľstva z 25. mája 2010 ústavný súd zistil, že „... na
základe rozhodnutia riaditeľa KR PZ Trenčín pod č. p.: KRP-879/ÚJKP-2008 zo dňa
16. 12. 2008 z dôvodu rozhodnutia o námietke zaujatosti policajtov Okresného riaditeľstva
PZ v Trenčíne, kde bol pôvodne realizovaný pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008 – odňatý
a zároveň bol prikázaný do vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prievidzi.
Na základe toho po doručení dňa 7. 1. 2009 bol pridelený vyšetrovateľovi PZ mjr. Mgr. Z.,
ktorý vo veci koná.
Doposiaľ nebolo v predmetnej veci vznesené obvinenie a ani vydané iné rozhodnutie,
trestné stíhanie je vedené pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 a to pre zločin týranie blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kde bolo v zmysle § 199/1 Tr.
poriadku začaté trestné stíhanie ešte vyšetrovateľkou OR PZ Trenčín dňa 23. 7. 2008 pod
ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008. Vyšetrovateľom OR PZ Prievidza bolo na základe pokynu
dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 29. 1. 2009 pod
2 Pv 1325/08-13 podľa § 199/1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie vo veci prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o čom bola
oznamovateľka JUDr. J. J. upovedomená – doručenka z 23. 2. 2009.
Vyšetrovateľom OR PZ Prievidza bola matka maloletých detí – JUDr. J. J.
predvolaná ako svedok k úkonu dňa 25. 2. 2009, pričom v ten deň okrem jej výsluchu mal
byť vykonaný aj výsluch maloletých dcér P. a A. na kameru v predmetnej trestnej veci, kde
sa JUDr. J. písomne ospravedlnila. Zároveň oznámila vyšetrovateľovi, že podala sťažnosti
proti viacerým rozhodnutiam Okresného súdu v Trenčíne, pričom nie je vyriešená otázka
zástupcu práv maloletých dcér. Na základe toho sa požadované úkony nevykonali, resp. boli
vykonané až dňa 29. 4. 2010 v budove ZŠ v Banke, pod vedením prokurátorky KP Trnava
JUDr. A. B., za prítomnosti soc. kurátorky ÚPSVaR Trenčín – Mgr. J. M., pedagogickej
pracovníčky – riaditeľky ZŠ Banka – Mgr. H. H. Matka maloletých detí JUDr. J. J., počas
úkonu položila do miestnosti výsluchu nahrávacie zariadenie, ktoré po upozornení aby ho
zobrala preč, toto odmietla s tým, že ona musí chrániť svoje deti a potrebuje mať k
dispozícii záznam z výsluchu výlučne z dôvodu, aby nedošlo k zámene zápisníc, ona je
jediná osoba, ktorá svoje deti chráni a musí ich chrániť naďalej. Pribratí znalci
Výskumného ústavu detskej psychológie Bratislava sa úkonu nezúčastnili.
Vyšetrovateľ OR PZ Prievidza vykonal úkony – prepočutie svedkov v predmetnej veci
vrátane JUDr. J.– matky maloletých detí, a aj ich otca JUDr. A. J. ako svedka za
prítomnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava – JUDr. A. B .– v mesiaci máj 2009.
Matka maloletých detí JUDr. J. J. sa dožadovala procesného postavenia poškodenej
v predmetnej veci, kde jej malo byť listom Okresnej prokuratúry Trnava oznámené v januári
2009, že v predmetnej veci nemá postavenie poškodenej a viac nebude informovaná o
vykonávaných úkonoch.
Zo strany vyšetrovateľa neboli zistené zavinené prieťahy a nečinnosť. Ku prieťahom
došlo na základe toho, ako sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, rozhodovaním
iných inštitúcii týkajúcich sa vyriešenia a zabezpečenia výkonu práv maloletých A. J. (nar.
1998) a P. J. (nar. 2001), ako aj obštrukcii zo strany svedka JUDr. J., ktorá bránila
vykonaniu úkonov s maloletými dcérami. V spise sú založené ospravedlnenia matky detí
JUDr. J. k neúčasti na úkonoch zo dňa 16. 2. 2009, 7. 5. 2009, 12. 10. 2009, 18. 1. 2010.
Okrem toho vykonávaniu úkonov bránili aj sťažnosti a námietky zaujatosti o ktorých sa
muselo v predmetnej veci rozhodovať.
Po vykonaní požadovaných výsluchov maloletých detí A. a P. J. bude v dohľadnej
dobe vypracovaný znalecký posudok Výskumným ústavom detskej psychológie a
patopsychológie Bratislava, na základe ktorého predpokladáme, že bude možno rozhodnúť
v predmetnej veci.“.
Sťažovateľky vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd
o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví:
„Základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 Dohovoru postupom Okresných riaditeľstiev PZ Trenčín
a Prievidza, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín a Prievidza, Okresnej prokuratúry
Trenčín a Trnava, Krajskej prokuratúry Trenčín a Trnava, Generálnej prokuratúry SR,
Okresného súdu Trenčín, Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom na OR PZ Prievidza
pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ TN pod číslom ČVS: ORP-
977/OEK-TN-2008) porušené bolo.
Okresnému riaditeľstvu PZ Prievidza sa prikazuje v konaní pod ČVS: ORP-23/OVK-
PD-2009 konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak
ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či sťažnosť nebola
podaná zjavne neoprávnenými osobami, ako aj to, či v danom prípade nejde o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno
o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo
namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Z návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že sťažovateľky v právnom postavení
poškodených namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva Trenčín, okresného
riaditeľstva, Okresnej prokuratúry Trenčín, okresnej prokuratúry, Krajskej prokuratúry
v Trenčíne, krajskej prokuratúry, generálnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu
v konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (predtým
vedenom Okresným riaditeľstvom Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým
pojmom a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo
veci účastníka, t. j. v jeho záležitosti. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej doterajšej
judikatúre vyslovil právny názor, podľa ktorého uplatnenie tohto základného práva je
spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom
právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného
poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci účastníka
(I. ÚS 18/06).
Podstatou námietok sťažovateliek sú skutočnosti, ktoré podľa ich názoru zakladajú
dôvod na vyslovenie záveru o zbytočných prieťahoch v namietanom konaní. V tejto
súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru, z ktorej
možno vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez
vznesenia obvinenia sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia svojho základného práva na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6
ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie
obvinenia je tým momentom, ktorý dáva možnosť poškodenému v trestnom konaní
uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda
z nej robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy (III. ÚS 109/06).
Keďže v namietanom trestnom konaní nedošlo dosiaľ k vzneseniu obvinenia žiadnej
konkrétnej osobe, konaním orgánov verejnej moci, ktoré sťažovateľky označili za
porušovateľov svojich ústavou garantovaných práv, nemohlo byť ani porušené ich základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ani ich právo podľa čl. 6 ods. 1 ústavy, ktorých ochrany sa
domáhali prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.
Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateliek podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenými osobami.
Nad rámec uvedeného považoval ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle
§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom sťažovateliek, ktoré sú v tomto
prípade zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý je koncentrovane vyjadrený
v petite sťažnosti. Preto v danej veci ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť len
v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovateľky domáhali
v petite sťažnosti. Tvrdenie sťažovateliek, že v uvedenom konaní bolo porušené aj ich
„... právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1“, ktoré je uvedené mimo
petitu, treba totiž v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu považovať len za súčasť
ich právnej argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2010