Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 235/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., mal. A. J. a mal. P. J., všetky bytom T.,

zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Trenčín, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín, Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Prievidza, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prievidza, Okresnej

prokuratúry Trenčín, Okresnej prokuratúry Trnava, Krajskej prokuratúry v Trenčíne,

Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Okresného

súdu Trenčín a Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru Prievidza pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (predtým vedenom

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008),

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. J., mal. A. J. a mal. P. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2010

doručená sťažnosť JUDr. J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), mal. A. J. (ďalej len

„sťažovateľka v 2. rade“) a mal. P. J. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“), všetky bytom T.

(ďalej spolu len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Trenčín, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo

Trenčín“), Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, Úradu justičnej

a kriminálnej polície Prievidza (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), Okresnej prokuratúry

Trenčín, Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“), Krajskej

prokuratúry v Trenčíne, Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“),

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“),

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-

2009 (predtým vedenom okresným riaditeľstvom Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-

2008).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako zákonná zástupkyňa sťažovateliek

v 2. a 3. rade podala 26. júna 2008 okresnému riaditeľstvu Trenčín trestné oznámenie pre

podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby na sťažovateľke v 2. rade

a pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže na

sťažovateľke v 3. rade otcom jej maloletých dcér.

Sťažovateľka je v zmysle právoplatného rozsudku okresného súdu

č. k. -69 z 10. júna 2008, ktorým jej boli obe maloleté deti zverené do osobnej

starostlivosti, ich jedinou zákonnou zástupkyňou.

Dňa 11. augusta 2008 sťažovateľka pri výsluchu (bola vypočutá ako svedok –

poškodený) osobne predložila vyšetrovateľke znalecký posudok Mgr. M. Z. (toho času

PhDr. M. B.) zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, z ktorého okrem iného podľa nej vyplýva,

že existuje dôvodné podozrenie, že sťažovateľka v 2. rade bola svojím otcom pod hrozbou

bitky dokonca sexuálne zneužívaná. Sťažovateľka zdôraznila, že trestné stíhanie pre

podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby na sťažovateľke

v 2. rade bolo začaté 23. júla 2008 a trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného

činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže na sťažovateľkách v 2. a 3. rade bolo začaté až

4. februára 2009, pričom napriek predloženému znaleckému posudku trestné stíhanie pre

trestný čin sexuálneho zneužívania dosiaľ ešte nebolo začaté.

Hoci sťažovateľka pozná judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej na začatie

trestného stíhania nie je právny nárok, a toto právo nespadá medzi základné práva fyzickej

osoby, upriamuje pozornosť ústavného súdu na viacero rozhodnutí Európskeho súdu pre

ľudské práva a v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že „jej mal. dcéram ako

poškodeným trestnými činmi, prislúcha základné právo nielen na začatie trestného stíhania

ale aj na vznesenie obvinenia proti podozrivému JUDr. J.!

... nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní už pred začatím trestného stíhania,

napriek tomu, že majú pred sebou podozrenie o závažných trestných činoch páchaných na

maloletých deťoch a k dispozícii dva znalecké posudky, porušuje jednoznačne právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov! Zároveň, už len samotné rozhodnutie o začatí

resp. nezačatí trestného stíhania je jednoznačným aspektom práva na súdnu a inú právnu

ochranu, keď príslušné orgány sú povinné vo veci vydať rozhodnutie. Nevydaním

rozhodnutia (či už zamietavého alebo potvrdzujúceho) dochádza k porušeniu zásady zákazu

denegatio justitiae, čo je vo fungujúcom právnom systéme neprípustné.

... od podania trestných oznámení od júna a augusta 2008 ubehli takmer dva roky,

a vo veci sa nekoná efektívne, a napriek presvedčivým dôkazom nebolo ani začaté trestné

stíhanie pre tr. č. sexuálneho zneužívania a vznesené obvinenie či podaná obžaloba pre

tr. č. ohrozovania mravnej výchovy mládeže a týrania blízkej a zverenej osoby voči nikomu!

Práve naopak, vo veci sa síce koná, avšak sústavne ide o zámerne protizákonné, nelogické

a absurdné rozhodnutia, proti ktorým musí sťažovateľka v 1. rade sústavne podávať

opravné prostriedky, pretože tieto zásahy zakladajú porušovanie ďalších ľudských práv.“.

Prípisom z 10. januára 2009 okresná prokuratúra sťažovateľke oznámila, že nemá

procesné postavenie poškodenej, a preto už nebude informovaná o vykonávaných úkonoch

ani ona, ani jej právny zástupca.

Okresný súd uznesením č. k. -3 z 18. septembra 2009 v spojení

s uznesením krajského súdu č. k. -42 z 21. apríla 2009 ustanovil sťažovateľke

v 2. rade opatrovníka a následne rozhodnutím okresného súdu č. k. -3

z 19. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -46

z 21. mája 2009 bol aj sťažovateľke v 3. rade ustanovený opatrovník. Tento úkon podľa

názoru sťažovateľky nemá oporu v zákone, pretože sťažovateľke v 3. rade bol ustanovený

opatrovník už 19. septembra 2008 vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, hoci v tejto veci

sťažovateľka trestné oznámenie nikdy nepodala, a zároveň trestné stíhanie pre trestný čin

ohrozovania mravnej výchovy mládeže, v ktorom vystupuje sťažovateľka v 3. rade ako

poškodená, sa začalo až 4. februára 2009. Sťažovateľka podala proti prvostupňovým

rozhodnutiam o ustanovení opatrovníkov sťažnosť až 11. februára 2009, keďže jej tieto

rozhodnutia neboli doručené, čo bolo podľa nej jednoznačným procesným pochybením.

Uznesenia boli doručené až potom, ako o to výslovne požiadal jej právny zástupca.

Dňa 23. júla 2009 sťažovateľka opäť namietala na krajskej prokuratúre a okresnom

riaditeľstve nezákonne ustanoveného opatrovníka. Následne v prípise z 23. októbra 2009

generálna prokuratúra potvrdila, že vo vzťahu k sťažovateľke v 3. rade bol ustanovený

opatrovník predčasne a že ide o procesné pochybenie. V dôsledku uvedených skutočností

bola na návrh krajskej prokuratúry sťažovateľkám v 2. a 3. rade ustanovená uzneseniami

okresného súdu sp. zn. z 23. novembra 2009 a sp. zn.

z 1. decembra 2009 opatrovníčka Bc. E. Z. Proti týmto uzneseniam podala sťažovateľka

sťažnosť s odôvodnením, že ich vydal nepríslušný súd a že opatrovníčka nie je ustanovená

z územného obvodu súčasného bydliska maloletých sťažovateliek (teda B., okres P.);

sťažovateľka nemá vedomosť o tom, či odvolací súd o jej sťažnosti už rozhodol.

Podľa názoru sťažovateľky „ďalším závažným... pochybením... je, že podľa

uznesenia ORPZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín, ČVS: ORP 977/OEK-TN-

2008 zo dňa 23. 7. 2008 je poškodenou mal. A., čo potvrdzuje aj uznesenie Krajskej

prokuratúry Trenčín, č. k. -15 zo dňa 20. 10. 2008, orgány činné

v trestnom konaní chybne pribrali znalca PhDr. F. S. poškodenej aj mal. P., ktorá však je

poškodenou vo veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže, kde trestné stíhanie bolo začaté

až dňa 4. 2. 2009. Zároveň ustanovený znalec je od 11. septembra 2009 vyčiarknutý zo

zoznamu zapísaných znalcov a napriek tejto skutočnosti príslušné orgány trvajú na výsluchu

mal. P. za jeho prítomnosti, za prítomnosti nezákonného opatrovníka, bez prítomnosti

sťažovateľky v 1. rade a v konaní o trestnom čine sexuálneho zneužívania, ktoré však

doposiaľ nebolo začaté! Takto vykonaný úkon by bol absolútne nulitný, neprijateľný

a neprípustný, a znalecké dokazovanie by sa muselo znova zopakovať. To by bolo v rozpore

s . Preto aj voči ustanovenému znalcovi podala sťažovateľka

opravné prostriedky.“.

Sťažovateľka sa domnieva, že jej „ústavný súd... nemôže... pri posudzovaní

prieťahov pričítať to, že sústavne využíva svoje práva na podávanie opravných prostriedkov

proti rozhodnutiam a opatreniam, ktoré nemajú oporu v zákone a porušujú tie

najzákladnejšie právne princípy.

Sťažovateľke nemožno pričítať ani to, že sa nedostavila s mal. dcérami na výsluchy,

ktoré sa mali konať v trestnom konaní, z účasti ktorých sa riadne a z vážnych dôvodov

ospravedlnila. Dôvodom neúčasti na výsluchoch bola aj skutočnosť, že vo veci nebol

doposiaľ zákonne ustanovený opatrovník a výsluchy sa mali konať za účasti nezákonne

ustanoveného znalca, ktorý je od septembra 2009 vyčiarknutý zo zoznamu súdnych znalcov,

keď naviac trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania, doposiaľ ani nebolo začaté.

Tieto výsluchy by totiž následne boli absolútne nepoužiteľné a vyhlásené za nezákonné tým

by sťažovateľka vystavila svoje dcéry ďalšiemu neľudskému zaobchádzaniu, keď by museli

opakovane opakovať a spomínať si na otrasné zážitky, ktoré prežili pri páchaní trestnej

činnosti podozrivým na nich samých.

Dôsledkom všetkých uvedených úkonov orgánov činných v trestnom konaní a súdov

je spôsobenie závažných prieťahov, ktorých dôsledkom je hrozba oslabenia pamäťovej stopy

u maloletých poškodených a následné zmarenie vykonania dôkazu v predmetnej veci...

Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa v uvedenom konaní porušilo: právo na súdnu a inú právnu

ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... spočívajúce v porušení práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

Z vyjadrenia okresného riaditeľstva z 25. mája 2010 ústavný súd zistil, že „... na

základe rozhodnutia riaditeľa KR PZ Trenčín pod č. p.: ÚJKP-2008 zo dňa

16. 12. 2008 z dôvodu rozhodnutia o námietke zaujatosti policajtov Okresného riaditeľstva

PZ v Trenčíne, kde bol pôvodne realizovaný pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008 – odňatý

a zároveň bol prikázaný do vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prievidzi.

Na základe toho po doručení dňa 7. 1. 2009 bol pridelený vyšetrovateľovi PZ mjr. Mgr. Z.,

ktorý vo veci koná.

Doposiaľ nebolo v predmetnej veci vznesené obvinenie a ani vydané iné rozhodnutie,

trestné stíhanie je vedené pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 a to pre zločin týranie blízkej

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kde bolo v zmysle § 199/1 Tr.

poriadku začaté trestné stíhanie ešte vyšetrovateľkou OR PZ Trenčín dňa 23. 7. 2008 pod

ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008. Vyšetrovateľom OR PZ Prievidza bolo na základe pokynu

dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trnave zo dňa 29. 1. 2009 pod

-13 podľa /1 začaté trestné stíhanie vo veci prečinu

ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o čom bola

oznamovateľka JUDr. J. J. upovedomená – doručenka z 23. 2. 2009.

Vyšetrovateľom OR PZ Prievidza bola matka maloletých detí – JUDr. J. J.

predvolaná ako svedok k úkonu dňa 25. 2. 2009, pričom v ten deň okrem jej výsluchu mal

byť vykonaný aj výsluch maloletých dcér P. a A. na kameru v predmetnej trestnej veci, kde

sa JUDr. J. písomne ospravedlnila. Zároveň oznámila vyšetrovateľovi, že podala sťažnosti

proti viacerým rozhodnutiam Okresného súdu v Trenčíne, pričom nie je vyriešená otázka

zástupcu práv maloletých dcér. Na základe toho sa požadované úkony nevykonali, resp. boli

vykonané až dňa 29. 4. 2010 v budove ZŠ v Banke, pod vedením prokurátorky KP Trnava

JUDr. A. B., za prítomnosti soc. kurátorky ÚPSVaR Trenčín – Mgr. J. M., pedagogickej

pracovníčky – riaditeľky ZŠ Banka – Mgr. H. H. Matka maloletých detí JUDr. J. J., počas

úkonu položila do miestnosti výsluchu nahrávacie zariadenie, ktoré po upozornení aby ho

zobrala preč, toto odmietla s tým, že ona musí chrániť svoje deti a potrebuje mať k

dispozícii záznam z výsluchu výlučne z dôvodu, aby nedošlo k zámene zápisníc, ona je

jediná osoba, ktorá svoje deti chráni a musí ich chrániť naďalej. Pribratí znalci

Výskumného ústavu detskej psychológie Bratislava sa úkonu nezúčastnili.

Vyšetrovateľ OR PZ Prievidza vykonal úkony – prepočutie svedkov v predmetnej veci

vrátane JUDr. J.– matky maloletých detí, a aj ich otca JUDr. A. J. ako svedka za

prítomnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava – JUDr. A. B .– v mesiaci máj 2009.

Matka maloletých detí JUDr. J. J. sa dožadovala procesného postavenia poškodenej

v predmetnej veci, kde jej malo byť listom Okresnej prokuratúry Trnava oznámené v januári

2009, že v predmetnej veci nemá postavenie poškodenej a viac nebude informovaná o

vykonávaných úkonoch.

Zo strany vyšetrovateľa neboli zistené zavinené prieťahy a nečinnosť. Ku prieťahom

došlo na základe toho, ako sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, rozhodovaním

iných inštitúcii týkajúcich sa vyriešenia a zabezpečenia výkonu práv maloletých A. J. (nar.

1998) a P. J. (nar. 2001), ako aj obštrukcii zo strany svedka JUDr. J., ktorá bránila

vykonaniu úkonov s maloletými dcérami. V spise sú založené ospravedlnenia matky detí

JUDr. J. k neúčasti na úkonoch zo dňa 16. 2. 2009, 7. 5. 2009, 12. 10. 2009, 18. 1. 2010.

Okrem toho vykonávaniu úkonov bránili aj sťažnosti a námietky zaujatosti o ktorých sa

muselo v predmetnej veci rozhodovať.

Po vykonaní požadovaných výsluchov maloletých detí A. a P. J. bude v dohľadnej

dobe vypracovaný znalecký posudok Výskumným detskej psychológie a

patopsychológie Bratislava, na základe ktorého predpokladáme, že bude možno rozhodnúť

v predmetnej veci.“.

Sťažovateľky vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd

o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví:

„Základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru postupom Okresných riaditeľstiev PZ Trenčín

a Prievidza, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín a Prievidza, Okresnej prokuratúry

Trenčín a Trnava, Krajskej prokuratúry Trenčín a Trnava, Generálnej prokuratúry SR,

Okresného súdu Trenčín, Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom na OR PZ Prievidza

pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ TN pod číslom ČVS: ORP-

977/OEK-TN-2008) porušené bolo.

Okresnému riaditeľstvu PZ Prievidza sa prikazuje v konaní pod ČVS: ORP-23/OVK-

PD-2009 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či sťažnosť nebola

podaná zjavne neoprávnenými osobami, ako aj to, či v danom prípade nejde o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , ).

Z návrhu na rozhodnutie (petitu) vyplýva, že sťažovateľky v právnom postavení

poškodených namietajú porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva Trenčín, okresného

riaditeľstva, Okresnej prokuratúry Trenčín, okresnej prokuratúry, Krajskej prokuratúry

v Trenčíne, krajskej prokuratúry, generálnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu

v konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (predtým

vedenom Okresným riaditeľstvom Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým

pojmom a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo

veci účastníka, t. j. v jeho záležitosti. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej doterajšej

judikatúre vyslovil právny názor, podľa ktorého uplatnenie tohto základného práva je

spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom

právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu procesného

poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci účastníka

().

Podstatou námietok sťažovateliek sú skutočnosti, ktoré podľa ich názoru zakladajú

dôvod na vyslovenie záveru o zbytočných prieťahoch v namietanom konaní. V tejto

súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru, z ktorej

možno vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez

vznesenia obvinenia sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia svojho základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu k

ods. 1 dohovoru (napr. , , ). Až vznesenie

obvinenia je tým momentom, ktorý dáva možnosť poškodenému v trestnom konaní

uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda

z nej robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48

ods. 2 ().

Keďže v namietanom trestnom konaní nedošlo dosiaľ k vzneseniu obvinenia žiadnej

konkrétnej osobe, konaním orgánov verejnej moci, ktoré sťažovateľky označili za

porušovateľov svojich garantovaných práv, nemohlo byť ani porušené ich základné

právo podľa , ani ich právo podľa , ktorých ochrany sa

domáhali prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateliek podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenými osobami.

Nad rámec uvedeného považoval ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle

je viazaný návrhom sťažovateliek, ktoré sú v tomto

prípade zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý je koncentrovane vyjadrený

v petite sťažnosti. Preto v danej veci ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť len

v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovateľky domáhali

v petite sťažnosti. Tvrdenie sťažovateliek, že v uvedenom konaní bolo porušené aj ich

„... právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1“, ktoré je uvedené mimo

petitu, treba totiž v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu považovať len za súčasť

ich právnej argumentácie (, , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010