Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 437/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť maloletej A. J. a maloletej P. J., zastúpených zákonnou

zástupkyňou JUDr. J. J., T., právne zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., vo veci

namietaného porušenia ich základného práva podľa Slovenskej

republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza ČVS:

ORP-23/OVK-PD-2009 z 8. decembra 2009 a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. IV/1 GPt 528/08-45 zo 6. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť maloletej A. J. a maloletej P. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2010

doručená sťažnosť maloletej A. J. (ďalej len „sťažovateľka v I. rade“) a maloletej P. J.

(ďalej len „sťažovateľka v II. rade“; spolu len „sťažovateľky“) zastúpených zákonnou

zástupkyňou JUDr. J. J. (ďalej len „matka“), T., právne zastúpených advokátom Mgr. M. B.,

T., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Prievidza (ďalej len „okresné riaditeľstvo“ alebo

„vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 z 8. decembra 2009 (ďalej len „uznesenie

z 8. decembra 2009“) a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. IV/1 GPt 528/08-45 zo 6. júla 2010 (ďalej len „list zo 6. júla

2010“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že matka maloletých sťažovateliek podala

okresnému riaditeľstvu 26. júna 2008 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania

zločinu týrania blízkej a zverenej osoby na sťažovateľke v I. rade a pre podozrenie

zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže na sťažovateľke v II. rade

otcom sťažovateliek JUDr. A. J. (ďalej len „otec“). Matka sťažovateliek je ich jedinou

zákonnou zástupkyňou „v dôsledku právoplatného rozsudku č. k. -69 zo dňa

10. 6. 2008, o zverení mal. detí do je osobnej starostlivosti“.

Matka sťažovateliek pri svojom výsluchu na okresnom riaditeľstve konanom

11. augusta 2008 predložila znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru psychológie

týkajúci sa sťažovateľky v I. rade. Trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej

osoby – sťažovateľky v I. rade proti otcovi začalo uzneseniami Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Trenčín z 23. júla 2008 a pre prečin ohrozovania mravnej výchovy

mládeže u sťažovateliek zo 4. februára 2009.

Dňa 23. júla 2009 bol matkou sťažovateliek ako dôkaz v predmetnom konaní

predložený ďalší znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru psychológie. Napriek

dôkazom, ktoré už boli v konaní predložené, sa konanie „za uplynulé dva roky nepohlo

nikam“, nedošlo ani k vzneseniu obvinenia proti otcovi sťažovateliek. Podaním

z 10. januára 2009 Okresná prokuratúra Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) matke

sťažovateliek oznámila, že v uvedenom konaní nemá postavenie poškodenej, a preto ju

o vykonávaných úkonoch nebudú informovať. Matka sťažovateliek preto nemá vedomosť

o právnych úkonoch vykonávaných v ňom.

Opatrovník ustanovený sťažovateľkám v predmetnom konaní je „nezákonný“ a túto

skutočnosť matka sťažovateliek „niekoľkokrát namietala na všetkých inštanciách ktoré

odmietali túto skutočnosť akceptovať“. V súčasnosti sa touto námietkou sťažovateliek

zaoberá aj ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré do dňa podania

tejto sťažnosti nebolo právoplatne skončené. Nezákonné ustanovenie opatrovníka

v predmetnom konaní počas obdobia dvoch rokov pritom potvrdzuje aj list generálnej

prokuratúry zo 6. júla 2010.

Napriek tomu, že vo veci vedenej okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP- 23/OVK-

PD-2009 (predtým na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trenčín pod ČVS: ORP-

977/OEK-TN-2008) je poškodenou len sťažovateľka v I. rade, vyšetrovateľ uznesením

chybne nariadil psychologické vyšetrenie znalcom PhDr. Skokanom aj u sťažovateľky

v II. rade, ktorá je poškodenou v konaní o prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže,

ktoré začalo až 4. februára 2009. Znalec PhDr. Skokan bol 11. septembra 2009 vyčiarknutý

zo zoznamu zapísaných znalcov a napriek tomu „príslušné orgány trvali na výsluchu mal.

P. (sťažovateľka v II. rade, pozn.) za jeho prítomnosti, za prítomnosti nezákonného

opatrovníka, bez prítomnosti matky mal. detí a v konaní o trestnom čine sexuálneho

zneužívania, ktoré však doposiaľ nebolo začaté!“. Matka sťažovateliek podala „voči týmto

uzneseniam všetky dostupné sťažnosti a opravné prostriedky, ktoré jej právny poriadok

umožňuje a výsledkom bolo ďalšie nezákonné ustanovenie nejakej organizácie -

Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, Trnavská 12, Bratislava, čo sa

matka mal. detí dozvedela až dňa 3. 5. 2010 po čiastočnom nahliadnutí do spisu vedeného u

opatrovníka ÚPSVaR Trenčín“.

Uznesením okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 bola do uvedeného konania

pribratá znalecká organizácia z odboru detskej psychológie – Výskumný ústav detskej

psychológie a patopsychológie (ďalej len „VÚPaP“), ktorá nie je zapísaná v zozname

súdnych znalcov tlmočníkov a prekladateľov. Matka sťažovateliek, ktorá v tomto konaní

nevystupuje v pozícii poškodenej, nemala možnosť proti uzneseniu okresného riaditeľstva

z 8. decembra 2009 podať žiadny opravný prostriedok, opatrovník sťažovateliek bol

v uvedenom čase nezákonne ustanovený, a tým bolo sťažovateľkám odňaté ich právo na

účinný prostriedok nápravy. Generálna prokuratúra na podnet matky sťažovateliek

odpovedala listom zo 6. júla 2010 doručeným jej 16. júla 2010.

Sťažovateľky namietajú, že uznesením okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009

bol do konania pribratý VÚPaP „absolútne v rozpore z , konkrétne §

143 ods. 1“, pretože znalecká organizácia môže byť ustanovená za znalca v konaní, len ak

nemožno za znalca ustanoviť osobu zapísanú v zozname znalcov, prekladateľov

a tlmočníkov. Výklad ustanovenia zo strany vyšetrovateľa „bol

svojvoľný do tej miery, že poprel účel ustanovenia ako takého a celkovo poprel

opodstatnenosť existencie inštitútu súdnych znalcov ako takých“. Uvedený „arbitrárny“

postup okresného riaditeľstva, resp. vyšetrovateľa schválila aj generálna prokuratúra, ktorá

v liste zo 6. júla 2010 uviedla, že „nevidí v ustanovení tejto organizácie žiadne

pochybenia“, a tento záver „zdôvodňuje bizarnými dôvodmi“.

V liste zo 6. júla 2010 generálna prokuratúra uviedla, že VÚPaP „je vysoko

profesionálny, špecializujúci sa na požadovanú činnosť“. Podľa predvolania na vyšetrenie

sťažovateliek doručeného ich matke 10. júla 2010 sú vypracovaním znaleckého posudku

poverené dve psychologičky, ktoré sa nezaoberajú týranými a zneužívanými deťmi, preto

je podľa matky sťažovateliek uvedené vyhlásenie generálnej prokuratúry o VÚPaP

„minimálne nevieryhodné“.

Vzhľadom na uvedené je podľa sťažovateliek uznesenie okresného riaditeľstva

z 8. decembra 2010 „absolútne arbitrárne a prekračuje možnosti

jednoznačne porušuje právo sťažovateliek na súdnu ochranu a spravodlivý proces“.

Zároveň uznesenie okresného riaditeľstva z 8. decembra 2010 možno považovať za

«zmätočné, nakoľko ustanovuje „znaleckú organizáciu“ podľa ,

ktorou však VÚPaP nie je a zároveň nijako nezdôvodňuje, prečo ustanovuje ústav, ktorý nie

je zapísaný v zozname súdnych znalcov».

Podľa sťažovateliek je list generálnej prokuratúry zo 6. júla 2010 „spôsobilý

zasahovať do uvedeného základného práva (právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

dohovoru), keď vyhlasuje zmätočné uznesenie za správne a zákonné, pričom taktiež

neuvádza relevantné (a presvedčivé) argumenty o tom, prečo nebola v predmetnej veci

pribratá zapísaná organizácia prípadne znalec fyzická osoba“.

Vzhľadom na to, že matka sťažovateliek v uvedenom konaní predložila dva znalecké

posudky, v ktorých možno nájsť odpovede na viaceré otázky, ktoré sú znalcovi položené aj

v uznesení okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009, ako aj vzhľadom na zlý psychický

stav sťažovateľky v I. rade pri pripomínaní si „otrasných zážitkov“, je podľa sťažovateliek

otázne, či je vôbec potrebné vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania.

Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu „bol v predmetnej veci vykonaný výsluch

maloletých detí a predložené dva znalecké posudky riadne zapísaných znalkýň, čo v iných

trestných prípadoch je dostatočné množstvo dôkazov aj na usvedčenie páchateľa a v tomto

konaní nie je trestné stíhanie pre sexuálne zneužívanie A. ani začaté!! Samozrejme treba

poukázať na skutočnosť, že v tomto štádiu konania, nech by bol vykonaný akýkoľvek

trestnoprocesný úkon, jeho zákonnosť môže byť v neskorších štádiách spochybňovaná

najmä z dôvodu iných nezákonných procesných postupov, ako je stále v konaní figurujúci

nezákonný opatrovník a nezačatie trestného stíhania pre trestný čin sexuálneho zneužívania

ako takého.“.

Sťažovateľky vidia pochybenie v tejto veci aj v tom, že generálna prokuratúra v liste

zo 6. júla 2010 uviedla, že „sa jedná o sexuálne trestné činy, pre ktoré treba uskutočniť

znalecké dokazovanie, a pritom trestní stíhanie pre sexuálne zneužívanie doteraz nebolo

riadne začaté ani o ňom po oznámení JUDr. J. nebolo riadne rozhodnuté. Ako je uvedené

vyššie, takto získaný dôkaz by bol neskôr ľahko procesné spochybniteľný.“.

Na základe uvedeného sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že uznesením okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 a listom generálnej

prokuratúry zo 6. júla 2010 bolo porušené ich právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, ďalej že postupom okresného riaditeľstva, v dôsledku ktorého došlo k vydaniu

uznesenia z 8. decembra 2009 v čase, keď sťažovateľky nemali v tomto konaní

ustanoveného opatrovníka, a nedoručením uvedeného uznesenia ich matke bolo porušené

právo sťažovateliek na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, a zároveň zruší

uznesenie okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 a prizná im náhradu trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (identické znenie má čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom namietali porušenie svojho základného

práva podľa a práv podľa a dohovoru uznesením

okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 a listom generálnej prokuratúry zo 6. júla 2010.

K porušeniu ich práv malo dôjsť v dôsledku toho, že uznesením okresného riaditeľstva

z 8. decembra 2010 bol do konania pribratý VÚPaP v rozpore s

a v čase, keď maloleté sťažovateľky neboli v konaní zastúpené opatrovníkom, pričom

uvedený postup vyšetrovateľa bol následne schválený generálnou prokuratúrou v liste

zo 6. júla 2010.

II.A K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv uznesením

z 8. decembra 2009

Podľa ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej

práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj

organizáciu na pomoc obetiam trestných činov.

Podľa v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca

poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo

z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre

prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade

trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným

maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený zástupca

organizácie na pomoc poškodeným. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná

sťažnosť.

Zo spisového materiálu, ako aj skutočností známych ústavnému súdu z jeho činnosti

je zrejmé, že v záujme zabezpečenia ochrany práv sťažovateliek im v predmetnom konaní

bol ustanovený kolízny opatrovník. Matka sťažovateliek ako ich zákonná zástupkyňa je

oprávnená trvať na tom, aby v predmetnom konaní záujmy jej maloletých detí –

sťažovateliek boli chránené prostredníctvom zákonne ustanoveného kolízneho opatrovníka

a na tento účel jej právny poriadok poskytuje aj účinné právne prostriedky (napr. sťažnosť

proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka). Namietané porušenie práv sťažovateliek

v súvislosti s ustanovením kolízneho opatrovníka v predmetnom konaní bolo predmetom

sťažnosti sťažovateliek zastúpených matkou, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením

sp. zn. (sťažnosť sťažovateliek bola ústavným súdom v tejto časti

odmietnutá ako zjavne neopodstatnená).

Keďže sťažovateľky sú v predmetnom konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom,

matka sťažovateliek ako ich zákonná zástupkyňa vzhľadom na možný rozpor jej záujmov

so záujmami detí v tomto konaní, nie je osobou oprávnenou podať sťažnosť pre porušovanie

základných práv a slobôd sťažovateliek vo vzťahu k procesným úkonom vykonaným

orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s riešením samotného merita veci.

Uznesením z 8. decembra 2009 vyšetrovateľ rozhodol o pribratí znalca v predmetom

konaní, t. j. o ďalšom procesnom postupe smerujúcom k vyriešeniu otázky, či došlo, resp.

nedošlo ku konaniu, ktoré napĺňa znaky niektorého z trestných činov definovaných

v konkrétnou osobou. Proti uzneseniu z 8. decembra 2009 bol oprávnený

využiť účinné právne prostriedky ochrany práv sťažovateliek jedine súdom ustanovený

zástupca maloletých sťažovateliek v uvedenom konaní – kolízny opatrovník.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateliek zastúpených ich matkou

v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

II.B K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv listom generálnej

prokuratúry zo 6. júla 2010

Sťažovateľky namietali porušenie v sťažnosti označených práv listom generálnej

prokuratúry zo 6. júla 2010, ktorým táto reagovala na podnet podaný ich matkou.

Uvedeným podnetom sa matka sťažovateliek domáhala preskúmania procesného postupu

vyšetrovateľa v uvedenom konaní tvrdiac, že procesný úkon, ktorým bol do konania

pribratý ako znalec VÚPaP, bol realizovaný v rozpore so zákonom a práva sťažovateliek

v uvedenom konaní neboli náležite chránené opatrovníkom.

Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra vo vzťahu k postupu orgánov

činných v trestnom konaní pri ustanovení opatrovníka maloletým sťažovateľkám vo svojom

liste zo 6. júla 2010 uviedla: „Je nepochybné, že v postupe orgánov činných v trestnom

konaní došlo k procesným pochybeniam, ktoré doposiaľ neboli efektívne odstránené.

Konkrétne ide o spôsob ustanovenia opatrovníka maloletým A. a P. J. Ako už bolo obsahom

listu Generálnej prokuratúry SR č. k. IV/1 GPt 528/08-32 z 23. októbra 2009, maloleté

poškodené vzhľadom na možný stret záujmov medzi svojimi rodičmi musia byť v trestnom

konaní zastúpené opatrovníkom realizujúcim práva ich zákonného zástupcu. V súčasnosti

ich naďalej vykonáva pracovník Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v

Trenčíne (Mgr. J. M.), hoci tento úrad prezentoval možnosť vzniku námietok jeho zaujatosti

(na č. l. 190 I. zväzku vyšetrovacieho spisu), keďže v inom civilnom konaní bol zo

zastupovania maloletých vylúčený. Zmena osoby opatrovníka nebola však v dôsledku

nesprávneho postupu prokuratúry úspešná. V prvom stupni konal nepríslušný okresný súd.

Z tohto dôvodu bude krajská prokuratúra osobitným listom usmernená zabezpečiť

vyjadrenie súčasného opatrovníka (aj k Vašim námietkam), prehľad jeho doterajšieho

pôsobenia v iných právnych sporoch, rozhodnutie civilného súdu, ktorým došlo k jeho

vylúčeniu a opätovne zvážiť zmenu jeho osoby súdnym rozhodnutím s akceptovaním

ustanovenia .“

Generálna prokuratúra sa vo svojom liste zo 6. júla 2010 vyjadrila aj k procesnému

postupu, ktorým bol do konania pribratý ako znalec VÚPaP uznesením z 8. decembra 2009,

keď uviedla: „Pokiaľ ide o pribratie Výskumného ústavu detskej psychológie

a patopsychológie v Bratislave ako organizácie na vypracovanie znaleckého posudku, voči

tomuto znaleckému subjektu nemám žiadne výhrady. Práve naopak citovaný ústav

nepovažujem za vysoko profesionálny, zaoberajúci sa psychologickým vyšetrením detí

desaťročia. V tejto súvislosti poukazujem na ustanovenie , v

zmysle ktorého majú znalecké posudky organizácií špecializujúcich sa na požadovanú

činnosť prednosť pred ostatnými formami dokazovania (fyzická osoba či znalecký ústav). Je

pravdou, ako uvádzate, že v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti sa

nachádza v časti znalecké organizácie iná inštitúcia (Psychiatrická nemocnica Philippa

Pinela Pezinok), avšak ide o jedinú znaleckú organizáciu v rámci celej Slovenskej

republiky, čím je výber znaleckej organizácie pre orgány činné v trestnom konaní a súdy

veľmi limitovaný a sťažený, a existuje i dôvodný predpoklad vzniku prieťahov pri získaní

znaleckého posudku práve touto organizáciou. Prípadné prieťahy by mohli prítomné aj pri

zabezpečení znaleckého dokazovania prostredníctvom znalca – fyzickej osoby, ako tomu

bolo doteraz napr. s osobou PhDr. F. S., a navyše nepovažujem za vhodné, aby v tak

závažnej trestnej veci bola požiadaná o znalecké vyšetrenie poškodených fyzická osoba.

Dodávam, že doteraz ste predložila dva znalecké posudky (Mgr. M. Z. a doc. PhDr. M. G.,

PhD.) a v občianskoprávnom konaní bol zadovážený ďalší (Mgr. S.), ku ktorým je potrebné

zaujať dôsledné stanovisko. Znalecká organizácia je vhodnou právnickou osobou, ktorá by

komplexne posúdila a vyšetrila obe maloleté poškodené, ale i v kontexte s ostatnými

zainteresovanými osobami (Vami a podozrivým JUDr. A. J.). Príkladom môže znalecký

posudok vypracovaný touto organizáciou vo veci B. Č. v. Slovensko, ktorý plne akceptoval

aj Európsky súd pre ľudské práva. Dodávam, že znalecký ústav zapísaný v zozname znalcov

(Znalecký ústav forenznej psychológie pri Filozofickej fakulte UK Bratislava) nemá

uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, čím je vypracovanie znaleckého posudku

ústavnom pre účely trestného konania skomplikované.“

Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra na základe podnetu matky

sťažovateliek preskúmala postup a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní

z pohľadu ich zákonnosti a opodstatnenosti. Priznala, že v súvislosti s ustanovením

kolízneho opatrovníka sťažovateľkám v uvedenom konaní došlo k viacerým procesným

pochybeniam, avšak zároveň oznámila, že prijme opatrenia pre účely realizácie ďalších

procesných úkonov smerujúcich k ich odstráneniu a v prípade potreby aj k ustanoveniu

zákonného kolízneho opatrovníka.

Vo vzťahu k uzneseniu okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 generálna

prokuratúra špecifikovala dôvod, pre ktorý bolo vypracovanie znaleckého posudku zverené

VÚPaP. Generálna prokuratúra za dôvod, pre ktorý bola do konania na účely vykonania

znaleckého dokazovania pribratá znalecká organizácia nezapísaná v zozname znalcov,

označila vysokú pravdepodobnosť vzniku prieťahov v predmetnom konaní vyplývajúcu

zo zaťaženosti jedinej znaleckej organizácie v tomto odbore zapísanej v zozname znalcov.

Uvedený postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorým uprednostnili právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote bez ohrozenia práva na spravodlivý, je v súlade

s , ktorý takýto postup umožňuje za predpokladu, že

podanie znaleckého posudku je spojené s neprimeranými ťažkosťami, tak ako to je

v prípade sťažovateliek.

Vo vzťahu k námietke sťažovateliek, že uznesenie okresného riaditeľstva

z 8. decembra 2009 nebolo doručené zákonne ustanovenému opatrovníkovi, je potrebné

poukázať na to, že z listu generálnej prokuratúry zo 6. júla 2010 je zrejmé, že v tomto

konaní bude opätovne preskúmavaná otázka zastúpenia sťažovateliek kolíznym

opatrovníkom, predovšetkým z pohľadu jeho prípadnej predpojatosti. Z uvedeného je

zrejmé, že úlohou ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní bude taktiež zvážiť,

či v tomto konaní pri realizácii jednotlivých procesných úkonov bola náležite a hlavne

účinným spôsobom zabezpečená ochrana práv sťažovateliek, a v súlade so záverom,

ku ktorému dospejú, upraviť svoj následný postup.

V danom prípade matka sťažovateliek v záujme ochrany ich práv využila účinný

prostriedok nápravy na účely preskúmania zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom

konaní upravený v o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa). Podnet bol

generálnou prokuratúrou riadne vybavený listom zo 6. júla 2010 a podľa zistenia ústavného

súdu v konaní boli prijaté aj následné opatrenia v záujme odstránenia prípadných

procesných vád konania (pozri záväzný pokyn Krajskej prokuratúry v Trnave č. Kv 13/09-

95 z 20. júla 2010 usmerňujúci postup okresného riaditeľstva). Samotná nespokojnosť

matky sťažovateliek s procesným postupom vyšetrovateľa, resp. s nariadeným znaleckým

dokazovaním, však sama osebe nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia v sťažnosti

označených práv sťažovateliek. Podnet matky sťažovateliek možno považovať za účinný

prostriedok nápravy, ktorý bol generálnou prokuratúrou dôsledne preskúmaný a vybavený

v súlade so zákonom.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade generálnej prokuratúry)

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť sťažovateliek v tejto časti odmietol podľa

uvedeného zákona ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010