Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 98/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť K. M. a maloletého P. C., obaja bytom B., právne

zastúpených advokátkou Mgr. E. S., N., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, základných práv zaručených v a 5 Slovenskej

republiky a základných práv zaručených v čl. 32 ods. 4 a 5 Listiny základných práv a slobôd

postupom Okresného súdu Komárno v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. M. a maloletého P. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2009 doručená sťažnosť K. M. (predtým K. Ž., ďalej len „sťažovateľka“) a maloletého P. C.

(ďalej len „maloletý“), obaja bytom B. (spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie súkromného a rodinného

života zaručeného v dohovoru, základných práv zaručených v a 5

a základných práv zaručených v čl. 32 ods. 4 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením o predbežnom opatrení

č. k. -22 zo 6. marca 2007 (právoplatným 11. apríla 2007) dočasne zveril

maloletého do výchovy a starostlivosti jeho starých rodičov (ďalej len „navrhovatelia“)

z dôvodu, že otec maloletého spáchal samovraždu, o ktorú sa pokúsila aj sťažovateľka

(matka maloletého), ktorá bola tiež závislá na alkohole. Okresný súd súčasne

navrhovateľom uložil, aby do jedného mesiaca od právoplatnosti predbežného opatrenia

podali návrh na nariadenie náhradnej starostlivosti o maloletého, čo navrhovatelia napokon

aj urobili, pričom o ich návrhu koná okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po vykonanom dokazovaní, v rámci ktorého okresný súd podľa tvrdení sťažovateľov

nariadil dvakrát aj znalecké dokazovanie, okresný súd rozsudkom z 28. júla 2008 zveril

maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a súčasne upravil styk

sťažovateľky s maloletým (jej synom). V dôsledku odvolania sťažovateľky Krajský súd

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 18. februára 2009 zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov z dôvodu, že dokazovanie, ktoré okresný súd vykonal po vrátení veci, je

neefektívne, nadbytočné a nevedie k zisteniu skutkového stavu dôležitého pre rozhodnutie

vo veci.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

«Dňa 6. 7. 2009 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7

a , a to pre neefektívny postup súdu, nariaďovanie

neefektívneho znaleckého dokazovania, nečinnosť súdu po zrušení rozsudku odvolacím

súdom.

Sťažnosť bola predsedom Okresného súdu v Komárne vyhodnotená ako nedôvodná, s

konštatovaním, že v predmetnej veci nie je žiaden taký časový úsek, ktorý by predstavoval

subjektívne zavinenú nečinnosť súdu. ...

Na základe predložených dôkazov majú sťažovatelia zato, že v konaní

súd nekonal od podania žaloby efektívne, s cieľom zistiť objektívnu/materiálnu pravdu a na

základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu spravodlivo rozhodnúť. Sťažovateľka sa plne

stotožňuje so záverom Krajského súdu v Nitre, že bez spoľahlivého zistenia existencie či

neexistencie základného zákonného predpokladu („rodič nezabezpečuje osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa alebo ju zabezpečovať nemôže“ – § 44 ods. 1 ZR) je

prvoinštančné rozhodnutie predčasné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci a

nedostatočne zistenom skutkovom stave. ...

... sťažovatelia namietajú vznik prieťahov minimálne v obdobiach:

- od podania žaloby (14. 3. 2007) do nariadenia znaleckého dokazovania pribratím

znalkyne z odboru klinickej psychológie detí (26. 2. 2008),

- od polovice apríla 2008 do 27. 6. 2008 (znalkyni bola uložená úloha vypracovať znalecký

posudok do 40 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré bolo doručované koncom februára,

resp. začiatkom marca 2008),

- od 18. 3. 2009 (doručenie zrušovacieho uznesenia KS v Nitre Okresnému súdu Komárno)

do dnešného dňa, vzhľadom na absenciu meritórneho rozhodnutia,

pričom v rozšírenom zmysle je možné za nesústredené a neefektívne označiť celé

konanie s prihliadnutím na to, že súd sám nerešpektoval výsledky znaleckého dokazovania

(nezistená nespôsobilosť ani nemožnosť na strane matky zabezpečovať starostlivosť o dieťa,

úprava styku s dieťaťom v rozpore so závermi a vyjadreniami znalcov) a tým nepriamo

diskvalifikoval výsledky a význam znaleckého dokazovania ako podkladu pre svoje

rozhodnutie. Teda, vykonané dokazovanie neviedlo k zabezpečeniu relevantného podkladu

pre rozhodnutie a tým odstránenie právnej neistoty sťažovateľov.»

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Komárne v konaniach sp. zn. a sp. zn.

porušil právo sťažovateľov P. C. a K. M. (predtým K. Ž., pozn.) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, zaručené v a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Komárne v konaniach sp. zn. a sp. zn.

porušil práva sťažovateľov P. C. a K. M. (predtým K. Ž., pozn.) týkajúcu sa práva rodiča na

starostlivosť o dieťa s pomocou od štátu, a práva dieťaťa na rodičovskú výchovu, podľa čl.

41 ods. 4, 5 , a podľa , 5 Listiny základných práv a

slobôd.

3. Okresný súd v Komárne v konaní sp. zn. a sp. zn.

porušil práva sťažovateľov P. C. a K. M. (predtým K. Ž., pozn.) na rešpektovanie

súkromného a rodinného života a jeho ochranu pred neoprávnenými zásahmi podľa čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Okresnému súdu Komárno v konaní sp. zn. prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov, zabezpečiť dôkazy potrebné pre rozhodnutie a vec čo najrýchlejšie

prejednať a meritórne rozhodnúť.

5. Sťažovateľovi malol. P. C. a K. M. (predtým K. Ž., pozn.) priznáva primerané

finančné zadosťučinenie každému jednotlivo po 3 300 EUR, ktoré je Okresný súd Komárno

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

6. Priznáva sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej

sťažnosti vo výške 598,68 EUR (za tri úkony právnej pomoci), ktoré je Okresný súd

Komárno povinný vyplatiť jej advokátke Mgr. E. S., N., do dvoch mesiacov po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovatelia v podaní doručenom ústavnému súdu faxom 8. decembra 2009

a následne poštou 14. decembra 2009, ktorým doplnili svoju pôvodnú sťažnosť, namietajú

porušenie nimi označených práv postupom okresného súdu aj v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažovatelia sťažnosťou pred ústavným súdom napádajú konanie okresného súdu

vedené pod sp. zn. , ktoré bolo konaním o vydanie predbežného opatrenia

týkajúceho sa dočasnej úpravy práv a povinností k maloletému, pričom z príslušného

súdneho spisu vyplýva, že toto konanie bolo právoplatne skončené 11. apríla 2007.

Od 11. apríla 2007, keď bolo napádané konanie okresného súdu právoplatne

skončené, do 7. septembra 2009, keď sťažovatelia podali sťažnosť adresovanú ústavnému

súdu na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená 8. septembra 2009), nepochybne

uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov vo vzťahu k napádanému

konaniu okresného súdu vedenému pod sp. zn. už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene podľa .

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Podstata námietok sťažovateľov proti namietanému postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. spočíva predovšetkým v ich tvrdení, že okresný súd koná

v ich veci neefektívne, najmä v otázke dokazovania, v dôsledku čoho, aj napriek tomu, že

ide o vec starostlivosti o maloletého, je konanie okresného súdu zdĺhavé, čím má byť

porušované ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo zaručené v dohovoru.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu pre posúdenie možného prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. :

Dňa 14. marca 2007 sa navrhovatelia návrhom podaným okresnému súdu domáhali

zverenia maloletého (ich vnuka) do ich výchovy potom, ako im bol zverený do výchovy

predbežným opatrením sp. zn. zo 6. marca 2007, ktorým boli zaviazaní podať

návrh na jeho zverenie do náhradnej starostlivosti. Okresný súd uznesením z 19. marca

2007 ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka a súčasne nariadil pojednávanie na

23. apríl 2007. Dňa 23. marca 2007 okresný súd vyzval obecný úrad v mieste bydliska

navrhovateľov a sťažovateľky (matky maloletého), aby zaslal na uvedené osoby posudky,

ktoré obecný úrad zaslal 30. marca 2007 s tým, že na navrhovateľov podal pozitívny

posudok, avšak na sťažovateľku posudok nebol daný, pretože nebola obyvateľkou v danej

obci. Sťažovateľka si 22. apríla 2007 zvolila na svoje zastupovanie v konaní advokátku.

Pojednávanie konané 23. apríla 2007 okresný súd po vypočutí prítomných účastníkov

odročil na 31. máj 2007 s tým, že budú vyžiadané správy o zdravotnom stave sťažovateľky

od jej všeobecného lekára a od psychologičky, správa o psychickom stave maloletého, ako

aj správa z materskej školy, a tiež kvôli predvolaniu svedkov, ktorých adresy mali účastníci

oznámiť do troch dní. Právna zástupkyňa navrhovateľov 30. apríla 2007 oznámila adresy

svedkov a 4. mája 2007 okresný súd v zmysle záverov z pojednávania vyžiadal správy

z materskej školy maloletého, od ošetrujúceho lekára sťažovateľky, od psychiatričky

a psychologičky sťažovateľky a správu o psychickom stave maloletého. Dňa 9. mája 2007

bola okresnému súdu doručená správa od psychologičky o vyšetrení sťažovateľky, 15. mája

2007 správa od psychiatričky o zdravotnom stave sťažovateľky a 17. mája 2007 ošetrujúci

lekár sťažovateľky telefonicky oznámil, že nemá k dispozícií jej prepúšťaciu správu, ale

zabezpečí ju prostredníctvom interného oddelenia nemocnice. Následne 21. mája 2007 bola

okresnému súdu doručená aj správa z materskej školy maloletého (sťažovateľka nejavila

o maloletého záujem) a súčasne právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila adresu svedkyne,

a navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z pedopsychológie pre zistenie vzťahu

sťažovateľky s maloletým, ako aj znalcom z odboru psychológie o stave sťažovateľky a

navrhovateľov a tiež vyžiadať si správy od príslušného dopravného inšpektorátu o tom, či

sťažovateľka jazdila pod vplyvom alkoholu. Okresný súd podľa návrhu právnej zástupkyne

sťažovateľky 22. mája 2007 urobil dopyt na príslušný dopravný inšpektorát. Dňa 24. mája

2007 bola okresnému súdu doručená správa o psychologickom vyšetrení maloletého.

Pojednávanie konané 31. mája 2007 bolo po vypočutí svedkov a účastníkov konania

odročené na neurčito pre účely znaleckého dokazovania. Uznesením z 1. júna 2007 okresný

súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychiatrie –

pedopsychiatrie pre účely vyšetrenia maloletého, sťažovateľky, navrhovateľov, ako aj

vzťahov medzi nimi, a súčasne bolo okresnému súdu z dopraveného inšpektorátu

oznámené, že sťažovateľka nemá evidované motorové vozidlo. Vypracovaný znalecký

posudok bol okresnému súdu doručený 9. júla 2007 a 10. júla 2007 okresný súd nariadil

pojednávanie na 13. september 2007. O znalečnom rozhodol okresný súd uznesením zo 17.

júla 2007.

Pojednávanie konané 13. septembra 2007 bolo po vypočutí účastníkov odročené na

15. október 2007 pre účely predvolania súdneho znalca, svedka navrhovaného

sťažovateľkou a plnoletého syna sťažovateľky, ktorého vypočutie navrhli navrhovatelia.

Súčasne sťažovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia o úprave jej styku

s maloletým. Uznesením z 18. septembra 2007 okresný súd predbežne upravil otázku styku

sťažovateľky s maloletým. Dňa 10. októbra 2007 právna zástupkyňa navrhovateľov žiadala

o odročenie pojednávania nariadeného na 15. október 2007 z dôvodu jej práceneschopnosti.

Dňa 11. októbra 2007 sa sťažovateľka odvolala proti predbežnému opatreniu. Následne

okresný súd 12. októbra 2007 zrušil pojednávanie nariadené na 15. október 2007 a odročil

ho na neurčito. Sťažovateľka 15. októbra 2007 oznámila okresnému súdu mená svedkov,

ktorých ešte navrhla vypočuť, zároveň okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľky na

vyjadrenie navrhovateľom, ktorí sa k nemu vyjadrili 25. októbra 2007, a 26. októbra 2007

okresný súd zaslal vyjadrenie navrhovateľov právnej zástupkyni sťažovateľky. Spis bol

predložený krajskému súdu 14. novembra 2007, ktorý uznesením sp. zn.

z 30. novembra 2007 potvrdil predbežné opatrenie okresného súdu z 18. septembra 2007.

Dňa 15. januára 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Okresný súd 16. januára 2008 nariadil pojednávanie na 21. február 2008, ktoré bolo

po vypočutí svedkov odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania

súdnym znalcom z odboru klinickej psychológie detí, a to na návrh právnej zástupkyne

sťažovateľky, ktorá tiež navrhla, aby boli od predchádzajúceho znalca vyžiadané podklady

o vyšetrení maloletého. Uznesením z 26. februára 2008 okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie v odbore klinickej psychológie detí a súčasne okresný súd vyžiadal od

predošlého znalca správy o vyšetrení maloletého. Spis bol zaslaný súdnej znalkyni

20. marca 2008. Dňa 28. mája 2008 okresný súd urgoval predloženie znaleckého posudku,

v dôsledku čoho 12. júna 2008 ustanovená súdna znalkyňa oznámila, že všetci účastníci už

boli vyšetrení a znalecký posudok zašle v dohľadnej dobe. Právna zástupkyňa

navrhovateľov 16. júna 2008 žiadala doplniť dokazovanie dopytom na dopravný

inšpektorát, či sťažovateľke nebol v posledných mesiacoch zadržaný vodičský preukaz

z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu, na základe čoho okresný súd 18. júna 2008

dopytoval príslušný dopravný inšpektorát. Dňa 25. júna 2008 okresný súd opätovne

telefonicky urgoval predloženie znaleckého posudku a 27. júna 2008 bolo okresnému súdu

oznámené, že sťažovateľke bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu jazdy pod vplyvom

alkoholu. Vypracovaný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 3. júla 2008, keď

okresný súd súčasne nariadil pojednávanie na 28. júl 2008. Uznesením z 9. júla 2008

okresný súd rozhodol o znalečnom.

Dňa 16. júla 2008 právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala, aby na pojednávaní bola

vypočutá aj súdna znalkyňa s tým, že ak sa nebude môcť pojednávania zúčastniť, žiadala

zmeniť termín pojednávania. Okresný súd 17. júla 2008 predvolal na pojednávanie súdnu

znalkyňu. Na pojednávaní konanom 28. júla 2008 okresný súd po vypočutí účastníkov

a súdnej znalkyne vyhlásil rozsudok, ktorým zveril maloletého do starostlivosti

navrhovateľov, upravil jeho styk so sťažovateľkou a sťažovateľku zaviazal prispievať

maloletému na výživné. Sťažovateľka sa 19. augusta 2008 odvolala proti rozsudku

a 2. septembra 2008 okresný súd zaslal jej odvolanie na vyjadrenie účastníkom konania.

Dňa 12. septembra 2008 sa k odvolaniu vyjadril kolízny opatrovník, navrhovatelia sa

vyjadrili k odvolaniu 12. septembra 2008 a 20. októbra 2008 okresný súd predložil spis

krajskému súdu, ktorý po doplnení dokazovania (pojednávanie a vyžiadanie listín)

uznesením sp. zn. z 18. februára 2009 zrušil rozsudok okresného súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie pre účely doplnenia dokazovania, a to znaleckého dokazovania

v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, kvôli posúdeniu aktuálnych

vzťahov sťažovateľky s maloletým, ako aj kvôli vypočutiu nového partnera sťažovateľky

a zistenia jej pomerov. Spis bol z krajského súdu vrátený okresnému súdu 18. marca 2009.

Okresný súd vyzval 19. marca 2009 právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila

adresu jej priateľa, súčasne okresný súd žiadal od kolízneho opatrovníka správu o pomeroch

sťažovateľky. Dňa 20. apríla 2009 právna zástupkyňa oznámila, že sťažovateľka uzavrela

s novým priateľom manželstvo, oznámila jeho adresu a v prípade jeho predvolania žiadala

zabezpečiť tlmočníka z maďarského jazyka. Okresný súd si 24. apríla 2009 z „osobitnej

matriky“ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyžiadal sobášny list sťažovateľky

a súčasne kolízny opatrovník oznámil, že v čase osobného šetrenia nebola sťažovateľka

doma zastihnutá. Dňa 30. apríla 2009 okresný súd opätovne žiadal od kolízneho opatrovníka

správu o pomeroch sťažovateľky a okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka

adresovaná „osobitnej matrike“. Okresný súd 5. mája 2009 opakoval výzvu z 24. apríla

2009 „osobitnej matrike“ a 18. mája 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. jún

2009 a súčasne uznesením pribral do konania tlmočníčku z maďarského jazyka. Právna

zástupkyňa navrhovateľov žiadala 20. mája 2009 o odročenie termínu pojednávania

z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ktoré bolo nariadené skôr, takže 21. mája 2009

okresný súd zmenil nariadený termín pojednávania na 6. júl 2009. Dňa 3. júna 2009 bolo

okresnému súdu oznámené, že sobášny list sťažovateľky nie je evidovaný na „osobitnej

matrike“, pretože sťažovateľka o to nepožiadala. Následne 16. júna 2009 ustanovená

tlmočníčka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pobytu v zahraničí

a okresnému súdu bola doručená správa kolízneho opatrovníka o pomeroch sťažovateľky.

Uznesením z 19. júna 2009 okresný súd ustanovil pre potreby pojednávania novú

tlmočníčku. Dňa 29. júna 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala preročiť

pojednávanie, a to tak, aby okresný súd najprv nariadil znalecké dokazovanie, tak ako mu to

uložil krajský súd, a až potom aby nariadil pojednávanie, pričom okresný súd obratom

oznámil právnej zástupkyni sťažovateľky, že nariadené pojednávanie sa bude konať, a až po

vypočutí manžela sťažovateľky bude nariadené znalecké dokazovanie.

Pojednávanie konané 6. júla 2009 bolo po vypočutí svedka (manžela sťažovateľky)

odročené na neurčito na účely doplnenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru

klinickej psychológie detí, a to na návrh oboch právnych zástupkýň, aby sa preskúmal aj

vzťah manžela sťažovateľky s maloletým, následne uznesením zo 7. júla 2009 okresný súd

nariadil znalecké dokazovanie. Okresný súd 9. júla 2009 vyzval sťažovateľku, aby

predložila sobášny list. Dňa 17. júla 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky namietala

formuláciu jednej z otázok položenej súdnej znalkyni. Okresný súd zaslal 20. júla 2009

ustanovenej súdnej znalkyni spis pre účely spracovania znaleckého posudku a 7. októbra

2009 okresný súd urgoval predloženie znaleckého posudku, v dôsledku čoho sa 23. októbra

2009 súdna znalkyňa ospravedlnila za omeškanie s vypracovaním znaleckého posudku

s tým, že všetci účastníci konania už boli vyšetrení a ona kompletizuje znalecký posudok.

Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 5. novembra 2009, ktorý okresný súd

následne 10. novembra 2009 zaslal na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľky.

Sťažovateľka sa k znaleckému posudku vyjadrila 25. novembra 2009, pričom upozornila, že

okresný súd dosiaľ nerozhodoval o jej návrhu na zrušenie predbežného opatrenia

z 2. októbra 2009. Dňa 3. decembra 2009 predseda okresného súdu zistil, že návrh

sťažovateľky z 2. októbra 2009 (na ktorý upozornila) bol mylne zapísaný pod novú sp. zn.

a nariadil zrušenie mylného zápisu, pričom tento návrh bol 9. decembra 2009

pripojený k spisu. Uznesením zo 14. decembra 2009 okresný súd návrh sťažovateľky na

zrušenie predbežného opatrenia zamietol, proti čomu sa sťažovateľka odvolala

21. decembra 2009.

Dňa 12. januára 2010 navrhovatelia upravili svoj návrh tak, že žiadali, aby okresný

súd zastavil konanie o zverenie maloletého do ich starostlivosti a aby upravil ich styk

s maloletým. Okresný súd 16. januára 2010 predložil spis krajskému súdu, ktorý uznesením

sp. zn. z 20. januára 2010 zmenil uznesenie okresného súdu zo 14. decembra

2009, a to tak, že predbežné opatrenie zrušil. Dňa 22. januára 2010 kolízny opatrovník

oznámil, že nemá námietky proti zmenenému návrhu, a 26. januára 2010 sa k zmene návrhu

vyjadrila právna zástupkyňa sťažovateľky. Spis bol z krajského súdu vrátený okresnému

súdu 1. februára 2010.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , ).

Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu

vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného

súdu nezistil žiadne obdobie nečinnosti (absolútneho nekonania), ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu základného

práva alebo práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa spis z dôvodu odvolacieho

konania nachádzal na krajskom súde (trikrát) a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný

súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

V súvislosti so sťažovateľmi namietanou dĺžkou znaleckých dokazovaní ústavný súd

zo súdneho spisu zistil, že je síce pravdou, že ustanovený súdny znalec nie vo všetkých

prípadoch dodržal okresným súdom určenú lehotu na predloženie znaleckého posudku,

avšak okresný súd nebol v týchto prípadoch nečinný a predloženie znaleckého posudku

aktívne sledoval a urgoval, a navyše znalecké dokazovania aj napriek tomu netrvali

v jednotlivých prípadoch (po odpočítaní okresným súdom stanovenej lehoty) dlhšie ako tri

mesiace. Túto lehotu, a to aj vzhľadom na náročnosť, obsiahlosť a závažnosť znaleckých

dokazovaní v danej veci nemožno považovať za zbytočný prieťah v zmysle požiadavky

a dohovoru.

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

zmysle (, ), nevysloví porušenie práva

zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (,

, , , ).

Okrem toho ústavný súd podotýka, že neopodstatnenými sa javia aj námietky

sťažovateľov o porušení ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v dôsledku okresným súdom vykonávaného neefektívneho dokazovania, ktoré by

malo podľa nich spočívať v tom, že okresný súd okrem iného nariaďuje znalecké

dokazovania, ktoré podľa ich názoru nevedú k rozhodnutiu vo veci samej.

V tejto súvislosti ústavný súd zo spisového materiálu okresného súdu zistil, že

v dvoch prípadoch boli znalecké dokazovania nariadené práve na základe návrhov právnej

zástupkyne sťažovateľky (návrhy z 21. mája 2007 a 21. februára 2008) a k nariadeniu

posledného znaleckého dokazovania bol okresný súd inštruovaný, resp. zaviazaný

rozhodnutím krajského súdu. Súčasne ústavný súd pripomína, že v prvom rade je vecou

všeobecného súdu, aby si riadil vykonávanie dokazovania a sám zhodnotil jeho význam pre

rozhodnutie vo veci, resp. aby sám rozhodol, čo považuje za potrebné preukázať, aby vo

veci rozhodol, pričom však tieto svoje úvahy (voľné hodnotenie dôkazov) je súd povinný

náležitým spôsobom zdôvodniť v konečnom rozhodnutí (ktoré v danom prípade ešte nebolo

vyhlásené).

Uvedené bolo podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľov v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 41 ods. 4 a 5

, práva zaručeného v dohovoru a základných práv zaručených v

ods. 4 a 5 listiny postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovatelia sťažnosťou podanou ústavnému súdu tiež namietali, že okresný súd

tým, že stále nezveril maloletého do výchovy a starostlivosti sťažovateľky (matky

maloletého) neoprávnene zasiahol do ich súkromného a rodinného života (čl. 8 dohovoru)

a tiež porušil základné právo sťažovateľky na výchovu syna (maloletého) za pomoci štátu,

ako aj základné právo maloletého na výchovu jeho matkou ( a 5 a

ods. 4 a 5 listiny).

Podľa zistenia ústavného súdu v prípade sťažovateľmi namietaného konania

okresného súdu vedeného pod sp. zn. vo veci úpravy práv a povinností

k maloletému postupoval okresný súd v súlade so zákonom, a preto týmto postupom

nemohlo ani dôjsť k porušeniu označených článkov listiny a dohovoru.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označili

sťažovatelia, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu

konať vo veci vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie

o priznaní finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobôd sťažovateľov ( prvá veta ), preto ústavný

súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2010