Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 124/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. S., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. J. C., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1057/2000

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. J. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

5 C 1057/2000. Na výzvu ústavného súdu doplnil 18. januára 2010 sťažnosť JUDr. J. C.,

ktorý prevzal zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľka uviedla, že 15. decembra 2000 podala návrh na okresnom súde

na určenie povinnosti bývať v byte. Vec je vedená pod sp. zn. 5 C 1057/2000. Súčasne

podala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol vedený pod sp. zn. .

Predbežné opatrenie, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť umožniť je bývať

v predmetnom byte, bolo vydané 20. novembra 2000. O samotnom návrhu sa však

nekonalo. V rokoch 2001 – 2002 boli nariadené asi štyri pojednávania, ale tieto sa nekonali.

Odporca ju, aj napriek skutočnosti, že má právoplatné predbežné opatrenie, odmieta naďalej

vpustiť do bytu, preto musí bývať v podnájme.

Aj napriek týmto závažným okolnostiam sa však v konaní o určenie povinnosti bývať

v byte určenom na trvalé bývanie nepretržite nekonalo a dochádzalo k neustálym

prieťahom. V roku 2007 uznesením sp. zn. 5 C 1057/2000 zo 6. marca 2007 bolo konanie

prerušené z dôvodu, že na okresnom súde pod sp. zn. prebieha konanie

o návrhu odporcu na zrušenie práva spoločného nájmu bytu.

Dňa 31. júla 2007 sťažovateľka podala sťažnosť na neprimeranú dĺžku tohto súdneho

konania, avšak ani potom sa nezačalo vo veci konať. Dňa 29. júna 2009 uznesením sp. zn.

5 C 1057/2000 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní.

Sťažovateľka v ďalšom uviedla, že jednoznačne zastáva názor, že konaním

okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie bez zbytočných

prieťahov v zmysle , a preto navrhla, aby ústavný súd v jej veci rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo JUDr. J. S., bytom T., štátnej občianky SR, poštu doručovať: Ž. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7470 € /slovom

sedemtisísštyristosedemdesiat eur/, ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu v

konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 1057/2000 dochádza k porušovaniu jej základného práva

zaručeného v .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

1. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že posudzované súdne konanie, v ktorom podľa

sťažovateľky malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , bolo uznesením sp. zn.

zo 6. marca 2007 prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného

na tamojšom okresnom súde pod sp. zn. . Uznesenie o prerušení konania

nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 2007.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (napr. , , ).

Ak sa prieťahy v čase pred uvedeným prerušením konania týkajú namietaného

porušenia základného práva podľa , ústavný súd tieto námietky na

základe predmetnej sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože sťažovateľka svoju sťažnosť

nepodala v lehote ustanovenej v .

Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľka

mohla o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. ).

V kontexte citovaného ustanovenia porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je v zásade „iným

zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (, ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sa o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa

postupu okresného súdu v čase pred prerušením napadnutého konania dozvedela najneskôr

6. marca 2007, keď okresný súd konanie prerušil.

Sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu podala až 25. novembra 2009, t. j. v čase,

keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol ako oneskorene podanú.

2. Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorej predmetom je konanie v období po 29. júni

2009, keď okresný súd uznesením sp. zn. 5 C 1057/2000 nariadil pokračovať v konaní,

sťažovateľka nepreukázala, že by pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využila na

ochranu svojho základného práva všetky dostupné účinné prostriedky nápravy. Za takýto

právny prostriedok ústavný súd považuje sťažnosť na prieťahy predsedovi príslušného súdu

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

Keďže ústavný súd považuje vyčerpanie tejto zákonnej možnosti za predpoklad

možného preskúmania sťažnosti sťažovateľky namietajúcej porušenie označeného

základného práva, pretože predseda okresného súdu má v zmysle citovaného právneho

predpisu možnosť prijať adekvátne opatrenia na urýchlenie prerokovania veci, sťažnosť

sťažovateľky odmietol so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2

v spojení s ).

Ústavný súd však zdôrazňuje, že vzhľadom na dĺžku konania po 20. júni 2009 do dňa

rozhodnutia sťažnosti na ústavnom súde ani nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Nad rámec ústavný súd uvádza, že to však neznamená, že ústavný súd sa už

v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľky

podľa v uvedenej veci, avšak iba pri splnení všetkých zákonných

predpokladov a náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010