Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 77/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť RNDr. P. A., K., zastúpeného advokátkou JUDr. N. B., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský súd

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l i základné právo

RNDr. P. A., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. RNDr. P. A. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. RNDr. P. A. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. RNDr. P. A. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 265,92 €

(slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov), ktoré j e Krajský súd

v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. N. B., K., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 12. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť RNDr. P. A., K. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

1.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo najmä, že: « (...) Návrhom zo dňa

29. 10. 2001 v právnej veci navrhovateľa: RNDr. P. A., K.,(...) proti odporcovi: Č., a. s., B.

(...), som sa domáhal určenia neplatnosti ukončenia pracovného pomeru výpoveďou, danej

mi odporcom dňa 31. 8. 2001 v zmysle , , účinného do

1. 4. 2002.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -121 zo dňa 31. 1. 2003 (po

dvoch rokoch) môj návrh zamietol.

Krajský súd Bratislava, na základe môjho odvolania, uznesením č. k.

142 zo dňa 1. 6. 2004 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -287 zo dňa 7. 3. 2006 (opäť

po dvoch rokoch) môj návrh opäť zamietol.

Proti tomuto rozsudku som podal odvolanie zo dňa 28. 4. 2006. Od podania tohto

odvolania sa s vecou nič nerobilo.

V dôsledku týchto prieťahov som bol niekoľko rokov bez zamestnania a bez príjmov.

Živila ma manželka a po tie roky kým som nebol zamestnaný, sme obaja žili na úrovni

životného minima.

Som presvedčený, že v danom prípade sa jedná o závažné prieťahy v konaní.

Zbytočné prieťahy v tomto konaní naznačuje najmä neprimeraná dĺžka konania ako aj tá

skutočnosť, že odporca v 2. rade od uvedeného dátumu vo veci neuskutočnil žiaden

procesný úkon. (...)

Som presvedčený, že v danom prípade sú naplnené podmienky uvedené v citovaných

ustanoveniach ako aj .

Som toho názoru, že v danom prípade moje základné práva podľa článku 48 odst. 2

a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd boli porušené.

Som toho názoru, že môj návrh o určenie neplatnosti ukončenia pracovného pomeru

výpoveďou je dôvodný, čo vyplýva aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Bratislava

zo dňa 1. 6. 2004.

Podal som preto aj žalobu zo dňa 13. 8. 2004 o zaplatenie náhrady mzdy

z neplatného skončenia pracovného pomeru na Okresný súd Bratislava I. Z obsahu tejto

žaloby vyplýva, že za obdobie prieťahov tohto súdneho sporu som utrpel peňažnú ujmu,

ktorú uplatňujem ako náhradu mzdy v celkovej výške 730.188,- Sk so 17,6 %-ým ročným

úrokom od 11. 12. 2002 až do zaplatenia a náhradu všetkých trov konania.

Mám za to, že v danom prípade existuje príčinná súvislosť medzi zbytočnými

prieťahmi v konaní prvostupňového aj druhostupňového súdu a peňažnou ujmou, ktorú som

utrpel, preto sa domáham finančného zadosťučinenia v sume 1,000.000,- Sk (slovom

jedenmilión slovenských korún).»

1.2 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo RNDr. P. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2, SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupu Okresného súdu

Bratislava I a Krajského súdu Bratislava porušené bolo.

2. Krajskému súdu Bratislava sa prikazuje vo veci odvolaní proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I č. k. -287 zo dňa 7. 3. 2006 konať bez zbytočných

prieťahov.

3. RNDr. P. A. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1,000.000,- Sk (slovom

jedenmilión slovenských korún) ktoré sú Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava

povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3177/09 z 15. februára 2010,

krajský súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3108/09 zo 4. marca 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise opísala chronológiu úkonov,

ktoré okresný súd vo veci vykonal, a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým,

aby podľa ust. o organizácii Ústavného súdu SR,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR

upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

(...) S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím

konštatovať, že v období od 24. 06. 2003 do 05. 11. 2004, v období od 11. 05. 2006 do

14. 08. 2009 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu

rozhodovania o odvolaní.

Predmetné konanie bolo poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení 12C a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 12C sa jednotlivé

časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že predmetná vec je v súčasnosti právoplatne

skončená, rozhodnutie vo veci samej je potvrdené právoplatným rozhodnutím odvolacieho

súdu a predmetný spis bol dňa 29. 09. 2009 odovzdaný do archívu.

Zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných sudcov nemôže byť

dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v SR,

mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho

charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na

uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)“

2.2 Predsedníčka krajského súdu zaujala k veci toto stanovisko:

«Vašu žiadosť, uznesenie a sťažnosť predložila dňa 27. 02. 2009 predsedníčka

krajského súdu na vyjadrenie predsedníčke senátu „8Co“, ktorá sa k veci písomne vyjadrila

odpoveďou, doručenou dňa 04. 03. 2009.

Uviedla, že vec sp. zn. bola predložená krajskému súdu na

rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 11. 05. 2006, pričom predsedom senátu 8Co bol v tom

čase JUDr. M. D.

Listom zo dňa 18. 05. 2006 krajský súd zaslal odporcovi odvolanie navrhovateľa

s tým, aby sa k nemu vyjadril. Vyjadrenie odporcu bolo krajskému súdu doručené dňa

06. 06. 2006.

T. č. vo veci konajúca predsedníčka senátu 8Co prevzala vec na základe opatrenia

predsedníčky krajského súdu zo dňa 18. 02. 2008, a to spolu s ďalšími 210 spismi, pričom

všetky boli reštančné.

Veci prevzaté z oddelenia 8Co senát vybavuje priebežne a v poradí, v akom boli

odvolaciemu súdu predložené na konanie a rozhodnutie. Predmetná vec je pripravená na

vytýčenie pojednávania v mesiaci apríl 2009.

Na základe týchto skutočností Vám súčasne oznamujem, že krajský súd podľa

ustanovenia

o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov, netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR.»

2.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom prípise z 10. marca 2010 uplatnila

trovy právneho zastúpenia svojho klienta za dva úkony právnej služby a dodala, že

sťažovateľ súhlasí s tým, „aby sa v konaní pokračovalo bez ústneho pojednávania“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. na krajskom súde pod sp. zn.

:

Dňa 21. októbra 2001 podal sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I žalobný návrh

proti Č., a. s., B. (ďalej len „odporkyňa“), na určenie neplatnosti výpovede z pracovného

pomeru.

Dňa 18. júna 2002 právna zástupkyňa odporkyne požiadala okresný súd o nariadenie

pojednávania.

Dňa 11. septembra 2002 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 29. október

2002 a zároveň vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu.

Dňa 30. septembra 2002 sa odporkyňa písomne vyjadrila k žalobnému návrhu.

Dňa 29. októbra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

účely doplnenia dokazovania na 6. december 2002.

Dňa 6. decembra 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

31. január 2003 s tým, že sťažovateľ oznámi okresnému súdu do 3 dní ďalšie návrhy na

doplnenie dokazovania.

Dňa 20. decembra 2002 sťažovateľ doručil okresnému súdu písomné vyjadrenie

k danej veci.

Dňa 31. januára 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

návrh sťažovateľa rozsudkom č. k. -121 zamietol.

Dňa 7. apríla 2003 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 24. apríla 2003 okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k odvolaniu

sťažovateľa.

Dňa 7. mája 2003 sa odporkyňa písomne vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 24. júna 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, aby rozhodol

o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 21. januára 2004 krajský súd nariadil vo veci odvolacie pojednávanie na

24. február 2004.

Dňa 24. februára 2004 bolo odvolacie pojednávanie odročené na 27. apríl 2004,

pretože na pojednávanie sa nedostavil sťažovateľ a ani jej právna zástupkyňa, ktorí svoju

neúčasť ospravedlnili.

Dňa 27. apríla 2004 bolo odvolacie pojednávanie odročené na 1. jún 2004, pretože sa

na pojednávanie nedostavila odporkyňa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila.

Dňa 1. júna 2004 krajský súd uznesením č. k. -142 napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 5. novembra 2004 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 9. novembra 2004 okresný súd uvedené uznesenie krajského súdu doručoval

účastníkom konania.

Dňa 10. februára 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. apríl 2005.

Dňa 18. apríla 2005 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje písomné vyjadrenie

k veci.

Dňa 19. apríla 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené pre

účely doplnenia dokazovania na 10. jún 2005.

Dňa 21. apríla 2005 sťažovateľ oznámil okresnému súdu mená svedkov.

Dňa 10. júna 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely

doplnenia dokazovania na 4. október 2005.

Dňa 22. augusta 2005 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje písomné vyjadrenie

k veci.

Dňa 4. októbra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

15. november 2005 na účely doplnenia dokazovania.

Dňa 15. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

pre účely doplnenia dokazovania na 20. január 2006.

Dňa 17. januára 2006 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje písomné vyjadrenie

k veci.

Dňa 20. januára 2006 bolo pojednávanie odročené na 7. marec 2004, pretože sa na

pojednávanie nedostavil sťažovateľ a ani jeho právna zástupkyňa, ktorí svoju neúčasť

ospravedlnili.

Dňa 31. januára 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na

nastávajúcom pojednávaní.

Dňa 28. februára 2006 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu

svoje „vyjadrenie k výsledkom dokazovania“ a navrhla, „aby súd žalobu(...) v celom

rozsahu zamietol“.

Dňa 7. marca 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

návrh sťažovateľa rozsudkom č. k. -287 zamietol.

Dňa 5. mája 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.

Dňa 11. mája 2006 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní

sťažovateľa. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 18. mája 2006 krajský súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k odvolaniu

sťažovateľa.

Dňa 6. júna 2006 sa odporkyňa písomne vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 20. februára 2008 bola vec na základe opatrenia predsedníčky krajského súdu

prerozdelená na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia „12 Co“.

Dňa 29. júna 2009 bol vo veci nariadený termín na vyhlásenie rozhodnutia na 9. júl

2009.

Dňa 9. júla 2009 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým krajský súd rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil.

Dňa 11. augusta 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. a 7. septembra 2009 bol rozsudok odvolacieho súdu doručený účastníkom

konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7. septembra 2009.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je

„neplatnosť výpovede a náhradu mzdy“, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu

pracovného pomeru, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľa) si vyžadovala osobitnú

starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( )

a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila

so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon, ani predsedníčka

okresného súdu, ale ani predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení nepoukázali na

skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavaných konaniach, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by

mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v predmetných konaniach k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím

správaním k prieťahom v konaní, povinnosti mu uložené súdmi plnil v stanovených

lehotách, iba raz požiadal o odročenie pojednávania z dôvodov na jeho strane, pričom

aktívne sa dožadoval nariadenia pojednávaní a pokračovania v napadnutých konaniach.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu

v napadnutých konaniach a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutých konaní

takmer 8 rokov je už aj vzhľadom na povahu tejto veci (neplatnosť výpovede a náhrada

mzdy) samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.

3.1 Vec vedená okresným súdom pod sp. zn.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu v napadnutom konaní obdobie

nečinnosti od 21. októbra 2001 do 11. septembra 2002 (jedenásť mesiacov). Uvedené

obdobie nečinnosti okresného nadobudlo charakter zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru aj s prihliadnutím na celkové trvanie tohto konania,

ktoré prieťahy nebolo možné ospravedlniť ani s ohľadom na uvedenú povahu konania

a jeho význam pre sťažovateľa. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva už

zdôraznil, že ak sú predmetom konania pracovnoprávne vzťahy, konaniu o týchto vzťahoch

príslušné súdy majú venovať „mimoriadnu starostlivosť“. Vo svetle tejto požiadavky sa

potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci vo vzťahu

k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (a

rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru), účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis ).

Obranu predsedníčky okresného súdu, že „konanie bolo poznačené prieťahmi, čo

možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým

vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj

nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu“,

a taktiež, že „zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní“,

nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri

posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou

(nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri

posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako

objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už

uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,

aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie

spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv.

objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu,

nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov

(pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3.2 Vec vedená krajským súdom pod sp. zn.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že krajský súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov dlhodobo nečinný v období od 6. júna 2006 do 29. júna 2009. Krajský

súd teda počas troch rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr.

). K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu krajského súdu.

Uvedené obdobie nečinnosti krajského súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba

považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť krajského súdu ústavný súd

konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani

správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru aj postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia taktiež

v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 7. októbra 2009 boli napadnuté konania právoplatne skončené,

neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančného zadosťučinenie 1 000 000 Sk,

teda 33 193,92 €, pretože „v dôsledku týchto prieťahov som bol niekoľko rokov bez

zamestnania a bez príjmov“ a „existuje príčinná súvislosť medzi zbytočnými prieťahmi

v konaní prvostupňového aj druhostupňového súdu a peňažnou ujmou, ktorú som utrpel“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na povahu posudzovanej veci,

ako aj na celkové takmer osemročné trvanie tohto konania považuje za primerané priznať

sťažovateľovi vo vzťahu k okresnému súdu v sume 1 000 € a vo vzťahu ku krajskému súdu

v sume 3 000 €. Ústavný súd pritom zohľadnil aj skutočnosť, že vec je už právoplatne

skončená.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2 a 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 2. júla

2008). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 €

a režijný paušál dvakrát po 6,31 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 223,46 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 %

DPH, teda sumu 42,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú

sumu 265,92 €.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na podiel okresného súdu a krajského súdu

na zbytočných prieťahoch ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010