Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 374/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prerokovanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti MUDr. D. B. n e v y h o v u j e .

2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy právneho

zastúpenia MUDr. D. B. v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem

centov) na účet jeho ustanovenej právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Slovenská republika – Ústavný súd Slovenskej republiky n e m á nárok na úhradu trov

právneho zastúpenia uhradených právnej zástupkyni JUDr. I. R. v sume 292,38 € (slovom

dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov).

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal 29. septembra 2004

na Okresnom súde Žilina žalobu o náhradu škody a o zaplatenie nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že Okresný súd Žilina, ktorý bol sťažovateľom

označený ako jediný účastník konania pred ústavným súdom, je vo veci nečinný, že

protizákonne prerušil napadnuté konanie a „nečinnosťou chráni záujmy zločinca“. Poukázal

na to a súčasne aj dokladoval skutočnosť, že využil aj prostriedky nápravy, keď predsedovi

Okresného súdu Žilina podal aj sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Napokon

navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Okresný súd v Žiline porušuje základné práva D. B. v konaní

garantované SR a medzinárodného dohovoru.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Žiline konať bez ďalších prieťahov

a porušovaní základných práv.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť 100.000 Eur D. B. satisfakciu pre opakované

porušovanie jeho práv v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu Ústavného súdu, plus trovy

konania.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom, pričom podklady na toto rozhodnutie doručil až na výzvu ústavného súdu

zo 6. augusta 2009.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 12. novembra 2009 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

MUDr. D. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľovi bol uvedeným uznesením ustanovený aj právny zástupca v konaní

pred ústavným súdom, a to advokátka JUDr. I. R., K.

3. Po prijatí veci na ďalšie konanie právna zástupkyňa sťažovateľa podaním

z 28. decembra 2009 uviedla, že sťažnosť smeruje jednak proti postupu Okresnému súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , ale aj proti postupu Okresného súdu

Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. a po podrobnom odôvodnení

upresnenej sťažnosti bolo navrhnuté, aby ústavný súd v danej veci nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru,

bolo postupom Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. a postupom

Okresného súdu Ružomberok vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Ružomberok konal vo

veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Ružomberok pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 100.000 EUR.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto

konania.“

4. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti podaním z 13. januára 2010 sp.

zn. 1 Spr. 412/09 vyjadril podpredseda Okresného súdu Žilina, ktorý navrhol sťažnosť voči

tomuto súdu odmietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, pretože konanie na

Okresnom súde Žilina vedené pod sp. zn. bolo skončené postúpením

Okresnému súdu Ružomberok.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom malo byť posúdenie, či postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. – a podľa upresneného

podania aj postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn.

– došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. , ktorý ústavný súd zapožičal,

ale aj na základe písomného stanoviska podpredsedu Okresného súdu Žilina, už po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vyšlo najavo, že napadnuté konanie vedené na Okresnom súde

Žilina bolo skončené na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -162 z 29. apríla 2008, totiž na základe tohto uznesenia bola

predmetná vec sťažovateľa vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

prikázaná na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Ružomberok. Uvedené

uznesenie krajského súdu prevzal sťažovateľ osobne 2. júna 2008, pričom v označený deň

toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a preto ústavný súd námietky sťažovateľa

o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

na základe predmetnej sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože sťažovateľ

svoju sťažnosť nepodal v lehote ustanovenej v .

Podľa tohto ustanovenia sťažnosť podľa možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ). Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa

o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa postupu Okresného súdu Žilina dozvedel

najneskôr pred 2. júnom 2008, keď krajský súd jeho vec vedenú na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. právoplatne prikázal na ďalšie konanie Okresnému súdu

Ružomberok. Predmetnú sťažnosť podal sťažovateľ ústavnému súdu až 18. mája 2009, t. j.

v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom,

preto rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

2. Pokiaľ ide o upresnené podanie sťažovateľa z 28. decembra 2009, podľa ktorého

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo aj postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd konštatuje, že toto podanie bolo doručené ústavnému

súdu už po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd poukazuje na to, že predmet

tohto konania pred ústavným súdom bol už vymedzený uznesením č. k. -17

z 12. novembra 2009, ktorým bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. D. B., iba vo

vzťahu k postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pretože sťažovateľ vo svojej sťažnosti neoznačil Okresný súd Ružomberok za účastníka

konania, tento okresný súd ani len nespomína, hoci už dávno mal vedomosti o uznesení

Krajského súdu v Žiline č. k. -162. Vzhľadom na to, že sťažnosť voči

Okresnému súdu Ružomberok nebola prijatá na ďalšie konanie, tento okresný súd sa nestal

účastníkom konania, čo bolo tiež dôvodom, prečo ústavný súd túto časť sťažnosti nemohol

prerokovať a o nej meritórne rozhodnúť.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že vo vzťahu k sťažnosti proti

Okresnému súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. pripadalo do úvahy

nevyhovenie aj pre jej neprípustnosť. Podľa je totiž

sťažnosť podľa neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd

účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov. Inak povedané, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje,

aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred

všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie

ktorého má sťažovateľ právo podľa

Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní

sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s

o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch a sudcoch“),

t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Keďže z upresnenej sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ

sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní Okresného súdu Ružomberok nepodal a ani

netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto

dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , ,

) ústavný súd mohol tiež dospieť k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu

niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej

správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú ochranu základného

práva sťažovateľa priznaného mu podľa a práva podľa

dohovoru, a preto pripadalo do úvahy nevyhovenie sťažnosti aj z dôvodu neprípustnosti.

3. Ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi za jeho právnu

zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom advokátku JUDr. I. R., ktorej z tohto dôvodu

vznikol nárok na náhradu trov spojených s týmto právnym zastúpením voči štátu, t. j. nárok

na náhradu hotových výdavkov a odmenu za zastupovanie [

v spojení s (ďalej len „OSP“)].

Ustanovená právna zástupkyňa uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

za dva úkony právnej pomoci (právnej služby), a to za prevzatie a prípravu zastúpenia

z 9. decembra 2009 a za spísanie vyjadrenia (upresnenia) sťažnosti z 28. decembra 2009.

Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný

paušál dvakrát po 6,95 € [v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)],

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 245,70 €, ku ktorej bolo

treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 46,68 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú celkovú sumu 292,68 €. Na hotové výdavky a odmenu za zastupovanie

advokátke nebol poskytnutý žiadny preddavok.

Ústavný súd zistil, že uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia neodporuje

citovaným právnym predpisom, a preto podľa v spojení

s a vyhlášky uložil Kancelárii ústavného súdu zaplatiť

uvedenú sumu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

Vzhľadom na výsledok tohto konania štátu nevznikol nárok na náhradu týchto trov

konania ( v spojení s ), a preto rozhodol

ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010