Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 157/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. A. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. A. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra

2009 doručená sťažnosť Mgr. A. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

(predtým vedeným pod sp. zn. ), ktorého predmetom bolo vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol sťažovateľ v postavení odporcu. Napadnuté

konanie začalo v septembri 1993 a uznesením okresného súdu č. k. -919

z 24. septembra 2009, právoplatným 18. októbra 2009, o schválení zmieru medzi účastníkmi

konania bolo ukončené.

Podľa názoru sťažovateľa „Od začiatku konania, teda od roku 1993 bolo samotné

konanie vedené neúčelne a bez záujmu toto vyriešiť. Pojednávania boli sporadické a

neprinášali žiadny efekt ani posun vpred, práve naopak, po rokoch som bol vždy tam, kde

na začiatku, ba dá sa povedať, že ešte horšie, nakoľko celé roky som mal len a len finančné

výdavky tak s pojednávaniami ako aj s nevysporiadanými spoločnými dlhmi v súvislosti

s nehnuteľnosťou(...)

(...)chcem poukázať na neobyčajne zdĺhavý priebeh a celkovú dĺžku napadnutého

konania, ktoré trvalo 16 rokov bez právneho rozhodnutia a v priebehu ktorého sa

prejavovali ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy, spočívajúce v málo plynulej, pomalej,

nedostatočnej a neefektívnej činnosti okresného súdu, následkom čoho som prišiel nielen o

finančné prostriedky, trpel som pretrvávajúcou právnou neistotou a tiež poukazujem na

skutočnosť, že nemožno od občana v právnom štáte, ktorým Slovenská republika podľa

jednoznačne je, dosť dobre spravodlivo žiadať, aby ako účastník súdneho konania

čakal na jeho právoplatné skončenie a výsledok súdneho sporu 16 rokov a rozhodnutie bolo

vydané výlučne z dôvodu smrti navrhovateľky.“.

Sťažovateľ zároveň uviedol, že má vedomosť o potrebe využitia právneho

prostriedku v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 67 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ako aj o ustálenej judikatúre ústavného súdu

v prípadoch prieťahov v konaní a smerovaní sťažnosti len proti aktuálnemu a trvajúcemu

zásahu orgánov verejnej moci. V danom prípade je sťažovateľ toho názoru, že „(...) je

potrebné jednoznačne postupovať podľa čl. 53 ods. 2 nakoľko(...) ide jednoznačne o dôvody

hodné osobitného zreteľa. Tak závažná situácia akou bola smrť bývalej manželky náhle

zmenila situáciu, ktorú nebolo možné predvídať a teda som ani nemohol predvídať, že

takéto okolnosti mi znemožnia využiť možnosť podania sťažnosti na prieťahy v konaní, kde

už som bol vtom čase v zúfalej situácii najmä z finančných dôvodov a plánoval som zmeniť

advokáta aj z dôvodu, že tvrdenia môjho právneho zástupcu v súvislosti so sťažnosťami,

ktorých podanie stále odkladal a zdôvodňoval tak osobnými ako aj pracovnými dôvodmi vo

vzťahu k osobe sudkyne, neboli pre mňa v danej situácii prijateľné. Všetky moje snahy a

plánované riešenia náhle zmenila uvedená smrť bývalej manželky.“.

Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho

ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Mgr. A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

čl. 48 ods. 2(...) s prihliadnutím na č. 53 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...), postupom Okresného súdu Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. () porušené bolo.

Mgr. A. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000EUR, ktoré je

mu Okresný súd Martin povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Mgr. A. Š. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume cca 3.000EUR, (presne

špecifikovanú JUDr. Š.), ktorú je Okresný súd Martin povinný vyplatiť advokátovi JUDr.

M. Š.(...), na jeho účet do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ súčasne žiadal, aby mu z dôvodu jeho nepriaznivých osobných,

majetkových a zárobkových pomerov bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený

advokát.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. , neskôr vedenom pod

sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“

okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Napadnuté konanie bolo

ukončené uznesením o uzavretí zmieru medzi účastníkmi. Uznesenie bolo sťažovateľovi

doručené 8. októbra 2009, teda sťažovateľ sa o namietaných zbytočných prieťahoch mohol

dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná osobne na

ústavnom súde v čase (18. decembra 2009), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods.

3 , ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok

uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh

podaný oneskorene.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Zo samotnej sťažnosti, ako aj z pripojeného uznesenia okresného súdu č. k.

-919 z 24. septembra 2009 jednoznačne vyplýva, že napadnutý postup na

okresnom súde v čase podania predmetnej ústavnej sťažnosti už netrval, keďže sťažovateľ

uvedené uznesenie o schválení zmieru medzi účastníkmi konania prevzal 8. októbra 2009

a toto nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2009.

Sťažovateľ sa napriek uvedeným skutočnostiam obrátil na ústavný súd so svojou

sťažnosťou až podaním z 18. decembra 2009, t. j. v čase, keď porušenie označeného

základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo

a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(mutatis mutandis ).

Ústavný súd napokon poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu preskúmavať podobné sťažnosti,

iba ak napadnuté konanie stále prebieha „(...) was in accordance with the Constitutional

Courts practice to examine similar complaints only where the proceedings complained of

are pending (...)“ - Mazurek v. Slovenská republika, sťažnosť č. 16970/05, 3. marec 2009.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany základného práva podľa a práva podľa

dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie

práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy

odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Samotný sťažovateľ v sťažnosti preukázal poznanie judikatúry ústavného súdu

týkajúcu sa predpokladu, že „(...) sťažnosť musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu

zásahu verejnej moci do označeného základného práva(...)“. Zároveň uviedol, že vzhľadom

na tak závažnú situáciu, ako je smrť jeho bývalej manželky, sú tu dané dôvody hodné

osobitného zreteľa podľa a ústavný súd by mal podľa

nich postupovať.

Túto argumentáciu sťažovateľa ústavný súd nemohol akceptovať. Bez pochybností

bola smrť blízkej osoby (bývalej manželky) vážnou udalosťou v živote, no táto nemala

vplyv na možnosť včasného a účinného uplatnenia práv sťažovateľom. Skutočnosť, že

sťažovateľ následne dobrovoľne uzavrel zmier s právnym nástupcami bývalej manželky, t. j.

svojimi deťmi, a takto sa rozhodol ukončiť konanie pred okresným súdom, neospravedlňuje,

a teda ani nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by sa mal ústavný súd

odchýliť od svojej ustálenej praxe.

3. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005

podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti na

prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a rovnako aj práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo

ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a

§ 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi všeobecného súdu,

ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu iniciovať dokonca aj

disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného zákona treba rozhodne

považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd poznamenáva, že

vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje , nie je

v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

Sťažovateľ aj v tomto prípade vyslovil svoju „vedomosť“ o potrebe využitia tohto

účinného prostriedku nápravy, no nevyužil ho opätovne argumentujúc dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa podľa .

Ústavný súd ani v tomto prípade nemohol s argumentáciou sťažovateľa súhlasiť.

Dôvody, ktoré sťažovateľ uvádza, nemohli mať a nemajú vplyv na možnosť uplatnenia

prostriedku nápravy, akým je sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi príslušného

súdu. Táto možnosť nápravy sťažovateľovi nebola nijakým spôsobom odňatá, resp.

znemožnená. Sťažovateľ sťažnosť mohol využiť v priebehu trvajúceho konania pred, počas

aj po udalostiach, ktoré zasiahli do jeho života, no nevyužil ju.

Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov

(s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch) neumožnilo účinnú

ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, preto bolo bez právneho významu

rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010