Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 394/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

o prijatej sťažnosti T. L., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a Listiny základných práv a slobôd

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo T. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom

päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. L. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,26 € (slovom

dvestodeväťdesiatdva eur a dvadsaťšesť centov), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. M. P., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-21 z 26. novembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. L., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

začalo 17. januára 2001 podaním návrhu J. B., K. (ďalej len „navrhovateľ“)

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti sťažovateľke. Podľa

názoru sťažovateľky v postupe okresného súdu dochádza k zbytočným prieťahom, čo má za

následok porušovanie jej základného práva zaručeného v a

listiny, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento názor sťažovateľka

odôvodnila takto:

„Od podania návrhu na začatie konania o vysporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov... som žiadala vytýčiť termín na pojednávanie podaním zo dňa

05. 05. 2004, nakoľko vo tejto doby Okresný súd v Žiline vo veci vôbec nekonal.

Okresný súd... ani po tejto výzve nevytýčil vo veci žiadne pojednávanie, a tak som

podala na okresný súd opätovne žiadosť o vytýčenie termínu na pojednávanie zo dňa 06. 10.

2004.

Okresný súd... vo veci vytýčil prvé pojednávanie až po piatich rokoch, a to dňa 07.

02. 2006, ktoré následne odročil na... 25. 04. 2006 za účelom vypočutia navrhovateľa.

Okresný súd na pojednávaní dňa 25. 04. 2006 odročil pojednávanie na neurčito, a to

za účelom ďalšieho dokazovania vypočutím svedkov navrhovaných tak mnou ako aj

navrhovateľom.

Termín pojednávania bol vytýčený o viac ako rok po predmetnom pojednávaní a to

dňa 27. 09. 2007.

Dňa 27. 09. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd... odročil na neurčito, a to

z dôvodu obsadenosti termínov do konca kalendárneho roka 2007.

Ja som dňa 15. 04. 2008 opätovne žiadala vytýčiť termín na pojednávanie nakoľko

súd pojednávanie do apríla 2008 nevytýčil, a to ubehol už skoro rok od posledného

pojednávania, súd teda termín na pojednávanie nevytýčil, ani vo veci nevykonal žiadny

procesný úkon.

Ja som dňa 17. 07. 2008 podala sťažnosť do rúk predsedu Okresného súdu v Žiline

vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline, č. k. na prieťahy v súdnom

konaní a proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa Slovenskej

republiky.

Súd napokon vytýčil pojednávanie na deň 29. 09. 2008, pričom toto pojednávanie

opätovne odročil na neurčito, kde nám uložil lehotu 20 dní za účelom mimosúdnej dohody.

K dohode... nedošlo a Okresný súd... vytýčil termín na pojednávanie až po 8 mesiacoch od

pojednávania, kde nám stanovil 20-dňovú lehotu na mimosúdnu dohodu.

Na pojednávaní konanom dňa 04. 05. 2009 súd opätovne odročil pojednávanie na

neurčito, pričom nám stanovil lehotu 20 dní na predloženie potrebných dokladov na

pokračovanie v konaní. Tieto doklady som súdom v stanovenej lehote predložila, no súd do

dnešného dňa pojednávanie nevytýčil, vo veci nevykonal žiadny procesný úkon, a napriek

tomu. že ide v súčasnosti už o takmer 9 rokov trvajúci spor nevyniesol súd ani prvostupňové

rozhodnutie vo veci.

Napriek všetkým mojím urgenciám adresovaným Okresnému súdu v Žiline ako aj

predsedovi Okresného súdu v Žiline vo forme sťažnosti na prieťahy v konaní Okresný súd

v Žiline porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a to v konaní vednom na Okresnom súde v Žiline, č. k. ,

nakoľko súdne konanie vo veci vysporiadania BSM prebieha už takmer 9 rokov a za toto

obdobie súd vo veci vytýčil len 5 pojednávaní, inak vo veci nekonal a nevydal vo vecí ani

prvostupňové rozhodnutie.“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo T. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v , v Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným

súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

T. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €..., ktoré je

Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky

advokátke JUDr. M. P. ... vo výške 292,26 €...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. z 19. februára 2010

a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 23. marca 2010.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu vo veci

vykonaných procesných úkonov k predmetnej veci uviedol:

„Vo vyjadrení sudkyne k sťažnosti sa uvádza...

V zmysle Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce pre rok 2007 Okresného súdu Žilina bola vec

dňa 5. 10. 2007 pridelená na ďalšie prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. M. K. V zmysle

uvedeného dodatku bolo sudkyni Mgr. K. pridelených takto 225 vecí došlých súdu do 31.

12. 2006. Popri tom do senátu Mgr. K. – 33 C napádali aj nové občianskoprávne veci.

Jednalo sa o veci, ktoré sa viedli na súde od r. 1990 a do 2006, išlo z 2/3-ín o skutkovo a

právne náročné veci. Tiež po obsahovej stránke sa jednalo o rozsiahle veci, keď niektorý

spis obsahoval aj 400 strán. Novourčená zákonná sudkyňa sa s pridelenými vecami musela

najskôr podrobne oboznámiť po skutkovej stránke a veci si pripraviť po právnej stránke a

pritom vybavovať i veci, ktoré jej boli pridelené ako nový nápad. ...

V danom prípade sa jedná o skutkovo zložitú vec, medzi účastníkmi sú rozpory

v nadobúdaní spoločného majetku za trvania manželstva a predovšetkým v tom, z akých

prostriedkov bola nadobudnutá nehnuteľnosť a aká je hodnota nehnuteľnosti. v tomto štádiu

konania je potrebné už len zistiť hodnotu nehnuteľnosti, pokiaľ účastníci konania nebudú

žiadať zahrnúť do masy BSM ďalšie nové položky. Ako som sa vyššie vyjadrila v októbri

2007 mi bolo pridelených vyše 200 vecí napadnutých od r. 1990 do konca roku 2006, ktoré

som musela postupne podrobne naštudovať a pritom vybavovať i bežný nápad vecí. Po

vypracovaní znaleckého posudku bude vo veci stanovený nový termín pojednávania.

Konanie je skutkovo zložité, kde je potrebné prejudiciálne riešiť

viacero otázok, či už vlastníckych práv k jednotlivým položkám masy BSM a zistiť ich

jednotlivú hodnotu.

V konaní sa do 13. 6. 2003 nepostupovalo plynulo a postup súdu bol neefektívny. Od

13. 6. 2003 do 14. 7. 2003, kedy súd začal vykonávať procesné úkony pre vytýčenie

pojednávania a odstraňovať vady návrhu, vo veci súd konal riadne. Ďalšie obdobie

nečinnosti bolo do januára 2006, kedy súd nekonal účelne. Ďalšia nečinnosť súdu, rep.

vykonanie len čiastkových úkonov, ktoré nevykazujú znaky nepretržitého účelného konania

bolo do 30. 7. 2008, kedy súd stanovil ďalšie termíny pojednávania. Prieťahy v konaní boli

zapríčinené objektívnymi skutočnosťami a to nadmernou zaťaženosťou sudcov spôsobenou

preložením sudcov pôsobiacich v občianskoprávnom oddelení na výkon funkcie na Krajský

súd v Žiline, čo však samo osebe postup súdu vo vzťahu k účastníkom konania nemôže

ospravedlniť.

Prešetrením sťažnosti, obsahu spisu mám za to, že po doručení sťažnosti odporkyne

predsedovi súdu dňa 17. 7. 2008 sa koná bez neodôvodnených prieťahov. Celková dĺžka

konania je čiastočne následkom zložitého dokazovania, ako aj správanie sa účastníkov

konania, ktorí boli vo vzťahu k súdom uloženej povinnosti oznámiť výsledok dohody po

odročení pojednávania nečinní. Reagovali až na výzvu súdu, ktorá si nevyhnutne vyžiadala

určitý čas na realizáciu. Súd pritom postupoval hospodárne, keď na žiadosť účastníkov s

predpokladom mimosúdnej dohody odročil pojednávanie na neurčito, pretože pre prípad

dohody by odpadli značné náklady spojené s dokazovaním, najmä v súvislosti s určením

hodnoty jednotlivých hnuteľných veci a nehnuteľnosti, rodinného domu. Za účelný

považujem postup súdu, ktorý žiadal predloženie jednotlivých dôkazov a listín, ako aj

oznámenie rozhodných skutočností priamo od účastníkov, pretože zisťovanie týchto

skutočností prostredníctvom tretích osôb by bolo značne neefektívne... a nehospodárne....

Jednotlivé časové úseky medzi podaniami účastníkov a konaním súdu v rozmedzí 1 až dvoch

mesiacov, čo predstavuje primeraný časový úsek vzhľadom k administratívnej práci v

senáte sudcu, vykonaním jednotlivých jednoduchších úkonov súdnymi úradníkmi, ako aj vo

vzťahu k priebežnému vybavovaniu všetkých vecí v senáte sudcu. Činnosť sudkyne od

podania sťažnosti sťažovateľky predsedovi súdu bola raz štvrťročne kontrolovaná a v

konaní nebolo zistené dlhšie neprimerané obdobie nečinnosti.

Okresný súd v Žiline je preto názoru, že hoci aj v konaní došlo k určitým prieťahom

a zásahu do ústavných práv odporkyne, od 30. 7. 2008 k porušovaniu jej práv

nedochádza. ... Preto zastávam názor, že je potrebné pri rozhodovaní Ústavného súdu...

zohľadniť aj skutočnosť, že vybavením sťažnosti podľa

došlo k odstráneniu dôvodov nečinnosti a vo veci sa naďalej riadne koná, hoci vzhľadom na

zložitosť zistenia skutkového stavu v konaní, kde spôsob vyporiadania vzťahov medzi

účastníkmi vyplýva z právneho predpisu a teda súd nie je viazaný ich návrhmi, nebolo vo

veci doposiaľ právoplatne rozhodnuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem Ústavnému súdu..., aby v prípade, že

uloží Okresnému súdu v Žiline povinnosť, aby vo veci konal bez prieťahov..., aby

sťažovateľke nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy, pretože v konaní sa od 30. 7. 2008

riadne koná, pripadne jej priznal primeraný nárok, len s poukazom na obdobie

predchádzajúcej nečinnosti. Sťažovateľkou uplatnený nárok na priznanie nemajetkovej ujmy

v rozsahu 10.000,- eur považujem za neprimeraný aj vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej

činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu...“

Zároveň podpredseda okresného súdu oznámil: „Okresný súd Žilina súhlasí

s upustením od ústneho prejednania veci, pretože od ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku z 23. marca 2010

k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„Z vyjadrenia Okresného súdu Žilina vo veci jednoznačne vyplýva, že

Okresný súd v Žiline vo veci vôbec nekonal minimálne od 16. 05. 2001 do 13. 06. 2003,

od 14. 07. 2003 do 07. 02. 2006, od 25. 04. 2006 do 27. 09. 2007, od 05. 10. 2007 do 29.

09. 2008 a od 01. 10. 2008 do 04. 05. 2009.

Dlhoročnú nečinnosť súdu v tejto veci nie je možné odôvodňovať skutkovou

a právnou zložitosťou veci.

Aj keby terajší zákonný sudca konal vo veci bez prieťahov, doterajšia dlhodobá

a opakovaná nečinnosť súdu je dostatočným dôvodom, aby Okresnému súdu v Žiline bola

Ústavným súdom SR uložená povinnosť konať v tejto veci bez prieťahov.

Súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti žiadam mojej sťažnosti zo dňa 03. 08. 2009

v celom rozsahu vyhovieť.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a

ods. 2 listiny, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za

vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre

meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného

súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 7. január 2001 – navrhovateľ podal okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM proti

sťažovateľke (sp. zn. ),

- 23. január 2001 – okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a na

predloženie originálu plnej moci udelenej právnemu zástupcovi JUDr. D. C.,

- 5. február 2001 – navrhovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 7. február 2001 – okresný súd urgoval navrhovateľa na predloženie originálu plnej moci,

- 12. február 2001 – navrhovateľ predložil splnomocnenie,

- 12. február 2001 – okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie sa k návrhu,

- 14. marec 2001 – sťažovateľka prevzala fotokópie dokladov nachádzajúcich sa v spise,

- 16. máj 2001 – pokyn na prevedenie spisu do registra „C“ (pridelená sp. zn.

),

- 13. jún 2003 – okresný súd urgoval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu navrhovateľa,

- 2. júl 2003 – sťažovateľka sa vyjadrila k návrhu,

- 3. júl 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie originálu plnej moci

udelenej právnej zástupkyni JUDr. M. P.,

- 14. júl 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila originál plnej moci,

- 30. marec 2004 – právny zástupca navrhovateľa urgoval termín pojednávania,

- 9. január 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 7. február 2006,

- 7. február 2006 – na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, po vyjadreniach právnych

zástupcov účastníkov konania a sťažovateľky okresný súd odročil pojednávanie na 25. apríl

2006 pre účely výsluchu navrhovateľa a pripojenia spisu sp. zn. ,

- 25. február 2006 – bol pripojený spis okresného súdu sp. zn. ,

- 21. apríl 2006 – právny zástupca navrhovateľa predložil stanovisko k vyjadreniu

sťažovateľky, zároveň rozšíril BSM o ďalšie položky,

- 25. apríl 2006 – po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov okresný súd

odročil pojednávanie (bez určenia termínu) pre účely vypočutia navrhnutých svedkov,

- 14. jún 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2007,

- 13. august 2007 – okresný súd oznámil právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorým svedkom

sa nepodarilo doručiť predvolanie, preto žiadal o oznámenie ich správnej adresy, prípadne

zabezpečenie ich účasti na pojednávaní,

- 27. september 2007 – po výsluchoch svedkov a vyjadrení účastníkov konania, resp. ich

právnych zástupcov okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely oboznámenia sa

s vykonaným dokazovaním a pre účely ďalšieho dokazovania,

- 27. marec 2008 – okresný súd uznesením č. k. -98, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 23. apríla 2008, nepriznal svedkovi V. L. svedočné,

- 15. apríl 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala o nariadenie termínu

pojednávania,

- 17. júl 2008 – sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní,

- 30. júl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 2008,

- 31. júl 2008 – okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby na pojednávaní

predložil okresnému súdu originály relevantných listín,

- 12. august 2008 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila

adresu sťažovateľky, ktorej sa nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávanie

s poznámkou „adresát neznámy“ (adresa: K.), a zároveň aby oznámila adresu pobytu

svedkyne K. J. ml., ktorú navrhla vypočuť (na adrese R., B. je „neznáma“),

- 18. august 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila adresu pobytu sťažovateľky

(L., B.), ako aj to, že svedkyňa K. J. sa nachádza na jej neznámom mieste v Českej

republike,

- 29. september 2008 – po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov

okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely zváženia mimosúdnej dohody

a v prípade, ak k nej nedôjde, účastníci oznámia otázky na znalecké dokazovanie,

- 30. september 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila relevantné doklady,

- 7. október 2008 – právny zástupca navrhovateľa oznámil adresu svedka Bc. V. U.,

- 10. december 2008 – okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby oznámil, či

došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, ak nie, nech oznámi ďalšie potrebné skutočnosti,

- 14. január 2009 – právny zástupca navrhovateľa oznámil, že k mimosúdnej dohode

nedošlo, a uviedol požadované skutočnosti (s priložením dokladov),

- 3. marec 2009 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa podanie

sťažovateľky (jej právnej zástupkyne z 29. septembra 2009) doručené okresnému súdu

30. septembra 2008; a právnej zástupkyni sťažovateľky zaslal na vyjadrenie podanie

navrhovateľa (jeho právneho zástupcu z 13. januára 2009) doručené 14. januára 2009,

- 18. marec 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľky sa vyjadrila k podaniu navrhovateľa,

- 24. marec 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. máj 2009,

- 28. apríl 2009 – svedok Mgr. V. U. požiadal o výsluch prostredníctvom dožiadania

príslušného okresného súdu v Bratislave (zároveň predložil kúpno-predajnú zmluvu

z 23. februára 1998),

- 4. máj 2009 – na začiatku pojednávania ospravedlnil svoju ďalšiu neúčasť právny zástupca

navrhovateľa, avizoval však požiadavku znaleckého dokazovania na určenie ceny

nehnuteľnosti, ktorá okrem iných vecí tvorí BSM, po vyjadrení účastníkov konania

a právnej zástupkyne sťažovateľky okresný súd pojednávanie odročil na neurčito na účely

predloženia ďalších dokladov účastníkmi konania,

- 5. máj 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila požadované doklady,

- 7. máj 2009 – právny zástupca navrhovateľa predložil požadované doklady,

- 21. august 2009 – okresný súd požiadal realitné kancelárie P., s. r. o., Ž.; C., s. r. o., Ž.;

a R. R., s. r. o., Ž., o určenie trhovej ceny nehnuteľnosti patriacej do BSM,

- 10. september 2009 – spoločnosť P., s. r. o., Ž., oznámila trhovú cenu nehnuteľnosti

(56 430 – 66 388 €),

- 21. september 2009 – spoločnosť R. R., s. r. o., Ž., oznámila, že nie je v ich možnostiach

poskytnúť presnú a zaručenú cenu nehnuteľnosti, ale iba približnú cenu (45 000 €).

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Pretože obsah základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny je totožný so základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2

, porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v znamená súčasne aj porušenie základného práva

zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k namietanému porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

trvania posudzovaného konania rozhodne nebola závislá od zložitosti veci. Potreba

vykonania výsluchov svedkov a zisťovanie hodnoty vecí tvoriacich BSM síce môže robiť

občianskoprávnu vec skutkovo zložitejšou, avšak nemožno ňou ospravedlniť prípadnú

absolútnu nečinnosť všeobecného súdu v rámci jeho postupu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že na výzvu okresného súdu z 12. februára 2001,

aby sa vyjadrila k návrhu navrhovateľa, sťažovateľka reagovala až (po ďalšej urgencii

okresného súdu) 2. júla 2003, t. j. po viac ako 28 mesiacoch. Ústavný súd však túto

skutočnosť nevyhodnotil ako prekážku, ktorá by zvlášť významným spôsobom bránila

okresnému súdu byť vo veci činným a vo veci ďalej plynulo konať. Okresný súd však

mohol urgovať splnenie výzvy aj podstatne skôr. Ďalší nedostatok v správaní sťažovateľky,

ktorý však takmer žiadnou mierou neprispel k celkovej dĺžke trvania konania, pretože bol

v relatívne krátkom čase odstránený, predstavovalo neoznámenie zmeny adresy jej pobytu

okresnému súdu včas.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 16. mája

2001 do 13. júna 2003, t. j. takmer 25 mesiacov, od 14. júla 2003 do 9. januára 2006,

t. j. takmer 30 mesiacov, od 25. apríla 2006 do 14. júna 2007, t. j. viac ako 13 mesiacov,

od 27. septembra 2007 do 27. marca 2008, t. j. 6 mesiacov, a od 27. marca 2008 do 30. júla

2008, t. j. viac ako 4 mesiace.

Okresný súd teda počas 6 a pol roka vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho

konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch

a dohovoru (pozri napr. ).

K obrane okresného súdu, že „prieťahy v konaní boli zapríčinené objektívnymi

skutočnosťami a to nadmernou zaťaženosťou sudcov“, ústavný súd pripomína, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia

podpredsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení. Skutočnosť, že okresný

súd mal problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy, nemôže byť pripočítaná na

ťarchu účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť

súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci účastníka, ktorý sa naň

obrátil (, ).

Ďalší obranný argument okresného súdu, ktorým poukazoval na nečinnosť

účastníkov pri oznámení výsledku pokusu o mimosúdnu dohodu, mohol ústavný súd

akceptovať iba čiastočne, a to z dôvodu, že jeho výsledok bol okresnému súdu oznámený po

necelých štyroch mesiacoch, čo v kontexte celkovej dĺžky trvania konania nepredstavuje

významný prieťah.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €, ktoré odôvodnila najmä právnou neistotou, v ktorej sa počas trvania konania

nachádza, ako aj samotnou celkovou dĺžkou trvania konania a významom predmetu sporu

pre jej osobu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a listiny a práva podľa dohovoru nie je pre

sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania a dlhotrvajúcu

nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 5 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy za právne zastúpenie v celkovej

sume 292,26 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota

režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) a za

jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu) v celkovej sume 444,04 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľky si nárok na úhradu trov

uplatnila iba v sume 292,26 €, ústavný súd priznal úhradu trov iba v sťažovateľkou

uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010