Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 172/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr.

I. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2010 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným

okresnému súdu 29. apríla 2004 domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy

18 271,56 € s príslušenstvom proti (vtedy) V., a. s., K. (ďalej len „odporkyňa“).

Okresný súd vydal 4. mája 2004 pod č. k. -85 platobný rozkaz,

ktorým návrhu sťažovateľky vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podala 20. mája 2004

odporkyňa odpor. Následne bola vec sťažovateľky prevedená do občianskoprávneho

registra a bola jej pridelená sp. zn. . Do podania sťažnosti sťažovateľkou

ústavnému súdu predmetná vec nebola právoplatne skončená. Podľa názoru sťažovateľky

okresný súd v jej veci koná so zbytočnými prieťahmi, čím dochádza k porušovaniu jej

základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru.

Sťažovateľka svoje tvrdenie odôvodnila takto:

„... bola vec prevedená do registra obchodných vecí a obdržali sme termín

pojednávania na deň 24. 01. 2005. Je pravdou, že uvedeného termínu pojednávania sme sa

nezúčastnili a požiadali sme súd o odročenie pojednávania, lebo konateľ navrhovateľa mal

dôležité pracovné záležitosti a nemohol sa pojednávania zúčastniť. Pretože mal záujem na

tom, aby sa pojednávania zúčastnil a aby mohol byť ako navrhovateľ vypočutý v konaní

požiadali sme súd o odročenie pojednávania na nový termín. Tento sme obdržali na deň

16. 05. 2005. Uvedené pojednávanie bolo prvostupňovým súdom rušené a vytýčené na deň

20. 2. 2006 z dôvodu dočasného pridelenia sudcu na výkon funkcie sudcu na Krajský súd

Košice. Na to bol spis predložený NS SR a pojednávame bolo opätovne zrušené a odročené

na neurčito. Podľa nášho názoru už v tomto štádiu boli prieťahy v konaní a to v tom, že

odpor proti platobnému rozkazu bol podaný dňa 20. 5. 2004, ale prvostupňový súd vyzval

odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor až 21. 01. 2005...

Navrhovateľka musela urgovať písomne nariadenie súdneho znalca na vypracovanie

znaleckého posudku, lebo súd vo veci ani v tomto nekonal. Následne bolo nariadené

znalecké dokazovanie, ako sme vyššie uviedli, ale zasa musela navrhovateľka podať

sťažnosť na prieťahy v konaní, aby súd vo veci opätovne začal konať...

Ďalší termín pojednávania bol vytýčený až na deň 3. 10. 2007. V tomto termíne boli

vypočutí účastníci konania a vec bola odročená až na termín 04. 06. 2008 a po tomto

termíne zasa na deň 29. 10. 2008. Vzhľadom na dlhý časový odstup, boli zakúpené letenky

na pojednávanie konané dňa 29. 10. 2008. Zo súdu sme však obdržali oznámenie týždeň

pred termínom pojednávania, že z dôvodu vypočutia svedka dožiadaným súdom je

pojednávanie zrušené...

Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 13. 05. 2009, ale tento bol opäť

odročený na 14. 10. 2009. Na tomto pojednávaní boli vypočutí dvaja svedkovia, ktorých

navrhoval odporca, ale mi sme o tom neboli informovaní a preto sme sa nemohli pripraviť

na ich vypočúvanie. Pojednávanie bolo odročené na termín 10. 02. 2010 bez toho, že by

bolo uvedené z akého dôvodu je vec odročená. Preto že nesúhlasíme stým, aby bola vec

odročovaná bez uvedenia dôvodov a to najmä v polročných intervaloch, podali sme

sťažnosť na prieťahy v konám. Opäť nám bolo odpovedané, že naša sťažnosť nie je

dôvodná...

Predpokladali sme, že na tomto termíne už bude súd rozhodovať o veci, ale opäť sme

obdržali dňa 08. 02. 2010 telefonické oznámenie zo súdu, že z dôvodu PN sudcu sa

pojednávanie nekoná a bude nám oznámený nový termín pojednávania. Vzhľadom na

frekvenciu pojednávaní, ako nám ich príslušný sudca vytyčuje nie je podľa nášho názoru

predpoklad, že by sme mohli v tomto roku mať aspoň prvýkrát rozhodnutie o veci na prvom

stupni... Súd sa zaoberá v konaní dokazovaním vecí, ktoré nie sú relevantné pre rozhodnutie

o veci a preto aj stále dokazujeme rôzne veci, i keď podstata je preukázaná a súd môže vo

veci rozhodnúť...

Máme za to, že vzhľadom na dĺžku konania v právne nie náročnej veci, sa prejavujú

v konaní prvostupňového súdu ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy, spočívajúce v málo

plynulej (odročovanie v polročných termínoch), pomalej, nedostatočnej a neefektívnej

činnosti okresného súdu. Myslíme si, že prieťahy nie je možné ospravedlniť

nepripravenosťou sudcu na pojednávanie, lebo každý sudca má dodržiavať a rešpektovať

kritériá primeranej lehoty na rozhodnutie o veci a to bez zbytočných prieťahov v konaní...

Máme za to, že prejednávaná vec nieje právne zložitejšia, sťažovateľ svojim konaním

nedala žiadny dôvod súdu k predĺženiu konania, lebo sa konaní zúčastňoval a má záujem na

konaní, ale prieťahy v konaní vznikli pomalou a neefektívnou činnosťou súdu.

Sťažovateľ žiada aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 eur, z toho

dôvodu, že prieťahmi súdu prišlo k tomu, že žalovaná suma mu chýba v podnikaní, on s ňou

vtom období počítal, zaplatil znej dane a peniaze doteraz nemá. Pretrvávajúcou právnou

neistotou navrhovateľa, keď on nemôže celé roky peniazmi, ktoré mu patria nakladať a

použiť pre svoje podnikanie, máme za to, že nemožno ani od občanov a ani od právnických

v právnom štáte, akým je aj Slovenská republika dosť dobre spravodlivo žiadať, aby ako

účastníci súdneho konania čakali na prvé rozhodnutie vo veci skoro 6 rokov a stále nie je

vo veci rozhodnuté...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo právnickej osoby T. s. r. o., B.,... na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v SR a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Cb

153/2004 porušené bolo.

2) Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 eur, ktoré je

Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. 655/2004

Z. z. z priznanej sumy finančného zadosťučinenia sťažovateľky, ktorú je Okresný súd

Košice II povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľovi do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka

konania (napr. ).

Ústavný súd zo zapožičaného na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu sp. zn.

vyžiadaného na účel posúdenia prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie

zistil, že sťažovateľka podala 6. apríla 2004 okresnému súdu návrh na vydanie platobného

rozkazu proti odporkyni. Súdny poplatok za podaný návrh sťažovateľka zaplatil 28. apríla

2004 po predchádzajúcej výzve okresného súdu. K vydaniu platobného rozkazu č. k.

-85 došlo 4. mája 2004. Odporkyňa proti nemu podala 20. mája 2004

odpor, ktorý bol 1. júla 2004 zaslaný na vyjadrenie sťažovateľke. Okresný súd 15. júla 2004

vyzval účastníkov konania, aby sa k veci vyjadrili, označili a navrhli dôkazy a pod. Prvé

pojednávanie na 24. január 2005 nariadil okresný súd 8. októbra 2004. O jeho odročenie

však 18. novembra 2004 ako aj 20. januára 2005 požiadala sťažovateľka (prostredníctvom

právnej zástupkyne), a to z dôvodu dôležitých pracovných povinností. Uznesením

z 21. januára 2005 okresný súd uložil odporkyni zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor.

Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa 22. februára 2005 odvolanie, o ktorom rozhodol

15. marca 2005 Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tak, že rozhodnutie

okresného súdu potvrdil. Súdny spis bol druhostupňovým súdom vrátený okresnému súdu

30. marca 2005. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala odporkyňa dovolanie. Potom, ako

odporkyňa doplnila relevantné písomnosti, okresný súd predložil 13. júna 2005 spis

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie

o opravnom prostriedku (dovolaní). Napokon najvyšší súd uznesením z 27. marca 2007

dovolanie odporkyne odmietol ako neprípustné. Okresnému súdu bol súdny spis vrátený

najvyšším súdom 11. júna 2007.

Následne okresný súd 4. septembra 2007 (po doručovaní rozhodnutia najvyššieho

súdu účastníkom konania) nariadil pojednávanie na 3. október 2007. Na tomto pojednávaní

odporkyňa predložila „vzájomný návrh“, ktorým si proti sťažovateľke uplatnila pohľadávku

v sume 804 158 Sk. Z dôvodu doplnenia dokazovania bolo pojednávanie odročené.

K návrhu odporkyne sa sťažovateľka vyjadrila 22. januára 2008 a následne okresný súd

nariadil pojednávanie na 4. jún 2008. Po predložení dôkazov a po vyjadreniach účastníkov

konania a ich právnych zástupcov okresný súd odročil pojednávanie na 29. október 2008 na

účel vypočutia navrhnutých svedkov, ktorých adresy pobytu oznámila odporkyňa

14. októbra 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že adresa pobytu jedeného z navrhnutých

svedkov bola v Českej republike, okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 29. október

2008 a dožiadaním požiadal Okresný súd Plzeň – mesto o výsluch tohto svedka. Vybavené

dožiadanie bolo okresnému súdu doručené 2. januára 2009. Okresný súd 8. marca 2009

nariadil pojednávanie na 13. máj 2009, ktoré po výsluchu ďalšieho svedka a vyjadreniach

účastníkov konania okresný súd odročil na 14. október 2009. Zároveň boli účastníci konania

poučení, aby oznámili alebo predložili dôkazy, ktoré ešte navrhujú vykonať. Dňa 16. júna

2009 odporkyňa navrhla vypočuť v konaní ešte dvoch svedkov, resp. svedkyňu a súdneho

znalca, ktorých okresný súd 17. júna 2009 predvolal na pojednávanie nariadené na

14. október 2009. Sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa sa k veci vyjadrila 7. augusta

2009. Na pojednávaní 14. októbra 2009 okresný súd vypočul svedkov a po vyjadreniach

účastníkov konania (ich právnych zástupcov) odročil pojednávanie na 10. február 2010

z dôvodu potreby doplnenia dokazovania. K výpovediam svedkov sa právna zástupkyňa

sťažovateľky vyjadrila 30. novembra 2009. Pojednávanie nariadené na 10. február 2010

bolo 8. februára 2010 odročené na 21. apríl 2010, a to z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu.

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vykonaných v posudzovanom konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. vyplýva, že celková doba trvania

konania je takmer 6 rokov, z toho na okresnom súde štyri roky.

K vydaniu prvého meritórneho rozhodnutia – platobného rozkazu – došlo po mesiaci

od podania návrhu. Na základe podaní – opravných prostriedkov – odporkyne v súvislosti

s povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za podanie odporu proti platobnému rozkazu bolo

dvakrát rozhodované na všeobecných súdoch vyššej inštancie. Kým krajský súd rozhodol

o riadnom opravnom prostriedku v priebehu jedného mesiaca, najvyšší súd o mimoriadnom

opravnom prostriedku odporkyne – dovolaní – rozhodoval až 24 mesiacov.

Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že obdobia trvania konaní vedených

krajským súdom a najvyšším súdom, ktorých postup sťažovateľka v sťažnosti pred

ústavným súdom nenamietala, nemožno pričítať na vrub okresnému súdu, ktorý ich dĺžku

trvania žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť.

Pokiaľ ide o konanie vo veci samej, pojednávanie bolo okresným súdom nariadené

celkovo desaťkrát, z toho raz došlo k jeho odročeniu na základe žiadosti sťažovateľky, resp.

jej právnej zástupkyne; raz bolo pojednávanie odročené z dôvodu pridelenia sudcu na výkon

funkcie na krajský súd (táto skutočnosť však nemala zvlášť významný vplyv na dĺžku

trvania konania z dôvodu, že okresný súd v tomto období vykonával úkony súvisiace s

podaným dovolaním); taktiež jedno pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že dovolacie

konanie, v čase termínu nariadeného pojednávania, nebolo skončené. Ďalšie pojednávanie

bolo odročené z dôvodu potreby vykonania výsluchu svedka dožiadaným súdom v Českej

republike. Napokon posledné z nariadených pojednávaní bolo odročené z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu. Meritórne bola teda vec prerokúvaná dosiaľ na štyroch

pojednávaniach (a piate je nariadené), na ktorých došlo k vyjadreniam účastníkov konania,

k výsluchu svedkov a súdneho znalca, ale aj k predloženiu vzájomnému návrhu.

Ústavný súd uvádza, že z jeho judikatúry vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné

prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Aj keď sa napadnuté konanie vedené okresným súdom, s prihliadnutím na jeho

predmet, z hľadiska celkovej dĺžky trvania konania nejaví ako primerané, ústavný súd

konštatuje, že sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle a dohovoru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky garantovaného čl. 48 ods. 2

a jej práva zaručeného v dohovoru, preto sťažnosť sťažovateľky odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd nerozhodoval o ďalších

požiadavkách sťažovateľky (prikázanie okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia),

ktoré sú podmienené predchádzajúcim vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010