Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 101/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 9/09-472

z 28. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2009 doručená sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VII/2 Gv 9/09-472 z 28.

októbra 2009 (ďalej aj „uznesenie generálnej prokuratúry“ alebo „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia

vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

odboru západ sp. zn. ČVS: PPZ-32/BOK-Z-2007 z 26. októbra 2007 a uznesení

vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej

polície v Trenčíne sp. zn. ČVS: KRP-63/OVK-TN-2008 z 27. septembra 2008 (v spojení

s opravným uznesením zo 17. októbra 2008) a z 8. decembra 2008 a 12. marca 2009,

v spojení s upovedomením na zmenu právnej kvalifikácie zo 6. februára 2009 trestne

stíhaný pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

, pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa a

písm. b), ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) a b) s poukazom na písm.

b), a , čiastočne v štádiu prípravy podľa

ods. 1 , prečin porušovania domovej slobody podľa a písm.

b) , pokračovací zločin útoku na verejného činiteľa podľa

písm. a) a 2 písm. c) s poukazom na ,

čiastočne v štádiu prípravy podľa , obzvlášť závažný zločin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b), ods. 3

písm. b) a ods. 4 písm. a) s poukazom na a

, pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa a

písm. c) s poukazom na a pokračovací trestný čin

poškodzovania cudzej veci podľa a spáchaného

formou účastníctva podľa účinného do 1. januára

2006.

Sťažovateľ je stíhaný väzobne, pričom prokurátorský dozor v predmetnej trestnej

veci vykonáva Úrad špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry pod sp. zn.

VII/2 Gv 9/09.

Generálnej prokuratúre bolo 22. októbra 2009 doručené podanie sťažovateľa zo 16.

októbra 2009, v ktorom vzniesol námietku zaujatosti voči generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v predmetnej trestnej veci

v súvislosti s akceptovaním vykonaných procesných úkonov vyšetrovateľom a prokurátormi

Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry.

Generálny prokurátor napadnutým uznesením rozhodol tak, že sa z vykonávania

úkonov trestného konania vo veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry generálnej

prokuratúry pod sp. zn. VII/2 Gv 9/09 nevylúčil a v poučení napadnutého rozhodnutia

uviedol, že v súlade s sťažnosť proti tomuto uzneseniu nie

je prípustná.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že v súlade s proti

rozhodnutiu podľa ods. 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený

úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého

nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Z uvedeného podľa sťažovateľa

vyplýva, že rozhodnutie podľa je ex lege v zásade

podrobené preskúmavaciemu konaniu, pričom zásada preskúmania rozhodnutí vydaných

v sústave všeobecných súdov patrí k základným ústavným princípom spravodlivého procesu

(obdobne aj Ústavný súd Českej republiky, ).

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal ústavný súd aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia z dôvodu, že „porušenia môjho práva sa dopustil najvyšší predstaviteľ

prokuratúry Slovenskej republiky, toto porušenie bolo osobitne svojvoľné a hrubé, trpím

pocitom právnej neistoty a beznádeje, je u mňa v podstate negovaná dôvera v možnosť

poskytnutia spravodlivosti v štáte, prokuratúra má povinnosť chrániť základné práva

a slobody, pričom v mojom prípade svoju zákonnú povinnosť neplní“.

Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej

republiky, nepripustením sťažnosti proti uzneseniu Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky sp. zn. VII/2 Gv 9/09-472 zo dňa 28. 10. 2009 porušili právo sťažovateľa

vyplývajúce z

2. Uznesenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 9/09-472

zo dňa 28. 10. 2009 sa zrušuje a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky sa prikazuje znova vo veci konať

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinná zaplatiť Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej

republiky, je povinná uhradiť trovy konania Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej

republiky za ustanoveného advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom a žiadal náhradu trov spojených s jeho právnym zastúpením.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je

namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa uznesením

generálnej prokuratúry, ktorým generálny prokurátor rozhodol o svojom nevylúčení

z vykonávania úkonov trestného konania vo veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry

generálnej prokuratúry pod sp. zn. VII/2 Gv 9/09.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Z napadnutého uznesenia generálneho prokurátora vyplýva: „Obvinený odôvodnil

námietku v podstate tým, že generálny prokurátor by nemal tolerovať vyšetrovateľom

a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

porušovanie jeho práv a bezdôvodné držanie jeho osoby vo väzbe. Preto pomer k veci

v obvinenom vzbudzuje obavu z mojej nestrannosti, keďže takýmto spôsobom sa mám

spolupodieľať v prospech tretej osoby na zámernom zabezpečení jeho uväznenia a porušení

jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu a právo byť stíhaný len spôsobom ustanoveným

zákonom. Zároveň obvinený vyslovil nespokojnosť s vybavovaním námietok generálnym

prokurátorom len spôsobom upovedomenia.

V súvislosti s námietkou zaujatosti mojej osoby vo vzťahu k vybavovaným podnetom

a opakovaným podnetom som nezistil žiadne dôvody na vylúčenie mojej osoby z konania,

nakoľko môj postup bol v súlade so zákonom o prokuratúre a v intenciách Trestného

poriadku. Z uvedených dôvodov bol obvinený adekvátnym spôsobom upovedomený

o spôsobe vybavovania jeho námietok a podnetov.“

Z hľadiska právneho posúdenia podanej námietky zaujatosti generálny prokurátor

v napadnutom uznesení uviedol, že «podľa z vykonávania

úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len

„prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,

súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho

pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi,

zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto

konaní.

Podľa veta prvá o vylúčení z dôvodov uvedených

v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa

odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vypočítava

dôvody, pre ktoré možno mať pochybnosti o nezaujatosti prokurátora a v dôsledku

existencie ktorých musí byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Musí pritom ísť o konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť

o objektívnosti a nezaujatosti konkrétneho prokurátora pri konaní a rozhodovaní veci.

Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť určitú zainteresovanosť prokurátora

na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže spočívať napr. v tom, že prokurátor

alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník, osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení,

eventuálne prokurátor bol svedkom skutku, pre ktorý sa konanie vedie a pod.

Pomer prokurátora k osobám uvedeným v sa rozumie

vzťah prokurátora k niektorej k uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere,

v priateľstve alebo nepriateľstve medzi úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených

v .

Uplatnenie inštitútu prichádza do úvahy iba vtedy, ak

je existencia takéhoto vzťahu - pomeru preukázaná.

Dôvodom pre pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti prokurátora je výlučne

samotná existencia jeho pomeru „k prejednávanej veci“ alebo „k osobám“, ktorých sa

úkon priamo dotýka, pripadne ich zástupcom, splnomocnencom alebo obhajcom. Pri

posudzovaní veci z hľadísk uvedených v ustanovení ako

úradnej osobe konajúcej v danej trestnej veci mi nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by

vyvolávali pochybnosť o mojej nezaujatosti. Nemám žiadny „pomer k prejednávanej veci“ a

ani „k osobám“ uvedeným v .».

V poučení napadnutého uznesenia generálny prokurátor uviedol, že v súlade s § 185

ods. 5 sťažnosť proti tomuto uzneseniu nie je prípustná.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený má právo od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať. Podľa pri predbežnom prejednaní

obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa

odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre

podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,

že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa po podaní

obžaloby, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou,

v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

daného prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jeho sťažnosť pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá už pri predbežnom prerokovaní, bolo bez právneho

dôvodu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010