Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 400/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., toho času vo výkone väzby v Ústave

na výkon väzby B., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., Advokátska kancelária, B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a základného práva na obhajobu podľa Slovenskej

republiky postupom Prezídia Policajného zboru a prezidenta Policajného zboru v konaní

vedenom pod sp. zn. PPZ-92-31/JKP-OJP-2009, ako aj postupom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. VII/2 Gv 9/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2010

doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva

na obhajobu podľa (ďalej len „“) postupom

Prezídia Policajného zboru (ďalej len „prezídium PZ“) a prezidenta Policajného zboru

(ďalej len „prezident PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-92-31/JKP-OJP-2009, ako aj

postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 9/09.

Sťažovateľ je v trestnom konaní vedenom Krajským riaditeľstvom Policajného

zboru, úradom justičnej a kriminálnej polície v Trenčíne pod ČVS: KRP-63/OVK-TN-2008

stíhaný „pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

a iné“.

Sťažovateľ podaním z 25. augusta 2009 «vzniesol námietku zaujatosti voči celému

vedeniu Prezídia Policajného zboru a voči prezidentovi Policajného zboru (ďalej aj ako

„námietka zaujatosti z 25.08.2009“). Prezident Policajného zboru vykonáva v mojej

trestnej veci úkony trestného konania, keď uzneseniami rozhoduje o neodňatí veci

Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trenčíne na základe mojich podaní.

Oznámením č. p. PPZ-92-31/JKP-OJP-2009 zo 16.09.2009 som bol prezidentom

Policajného zboru upovedomený o tom, že nezistil dôvody na vylúčenie svojej osoby z

konania, nakoľko sa vo veci necíti byť zaujatým (ďalej aj ako „oznámenie zo 16.09.2009“).

Podnetom z 25.09.2009 doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky som

namietal, že oznámenie zo 16.09.2009 nie je rozhodnutím procesnej povahy podľa

, keď takýmto rozhodnutím o námietke zaujatosti je výlučne uznesenie,

proti ktorému je podľa prípustná sťažnosť (ďalej aj ako

„podnet z 25.09.2009“). Na podnet z 25.09.2009 reagovala Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky tak, že neboli zistené dôvody na uplatnenie oprávnenia generálneho

prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, o čom som bol

upovedomený prípisom generálneho prokurátora sp. zn. VII/2 Gv 9/09 z 15.10.2009 (ďalej

aj ako „upovedomenie z 15.10.2009“). Nakoľko som vybavenie podnetu z 25.09.2009

upovedomením z 15.10.2009 nepovažoval za zákonné, podal som dňa 08.06.2010 na

Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky opakovaný podnet (doplnený dňa 14.07.2010

ďalším podaním), o vybavení ktorého som bol upovedomený prípisom generálneho

prokurátora sp. zn. VII/2 Gv 9/09 z 27.07.2010 (ďalej aj ako „upovedomenie z

27.07.2010“). Z upovedomenia z 27.07.2010 okrem iného vyplýva, že podania týkajúce sa

prezidenta PZ ohľadne svojho nevylúčenia z trestného konania považuje generálny

prokurátor za vybavené.».

Podľa názoru sťažovateľa „o námietke zaujatosti z 25.08.2009 mal prezident

Policajného zboru povinnosť rozhodnúť spôsobom ustanoveným zákonom podľa § 32 ods. 3

, teda uznesením, ktoré je ex lége v danom prípade podrobené

prieskumnému konaniu podľa . Tým, že prezident

Policajného zboru a Prezídium Policajného zboru nerozhodli o námietke zaujatosti

z 25.08.2009 spôsobom ustanoveným , bolo porušené moje právo

na súdnu alebo inú právnu ochranu zaručené a právo na obhajobu

zaručené . Tým, že generálny prokurátor a Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky nekonali v zmysle zákona o prokuratúre a pochybenie prezidenta

Policajného zboru a Prezídia Policajného zboru v rámci svojich oprávnení nenapravili,

porušili moje právo na súdnu alebo inú právnu ochranu podľa a právo

na obhajobu zaručené .“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci

rozhodol týmto nálezom:

„1. Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky a Prezídium Policajného zboru

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-92-31/JKP-OJP-2009 porušili

základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa

Slovenskej republiky.

2. Generálny prokurátor Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI1/2 Gv 9/09 porušili základné právo sťažovateľa

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a základné

právo sťažovateľa na obhajobu podľa .

3. Prezidentovi Policajného zboru Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru

Slovenskej republiky, Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených

základných práv sťažovateľa.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 10 000 €, ktorú sú mu povinní zaplatiť spoločne a

nerozdielne Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky, Prezídium Policajného

zboru Slovenskej republiky, Generálny prokurátor Slovenskej republiky a Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru

Slovenskej republiky, Generálny prokurátor Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky sú povinní uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD.,

so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a postupom prezídia PZ a prezidenta PZ v konaní vedenom pod

sp. zn. PPZ-92-31/JKP-OJP-2009

Vo vzťahu k postupu prezidenta PZ a prezídia PZ sťažovateľ namieta skutočnosť, že

o ním podanej námietke zaujatosti prezidenta PZ a celého vedenia Policajného zboru

rozhodol prezident PZ nezákonne, keďže v rozpore s ustanovením § 32 ods. 4 Trestného

poriadku o svojom nevylúčení nerozhodol uznesením, proti ktorému by bola prípustná

sťažnosť. Tým malo byť porušené základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa

, ako aj jeho právo na obhajobu podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

, , , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Sťažovateľ podaním z 28. augusta 2009 namietal zaujatosť celého vedenia

Policajného zboru.

Prezident PZ v liste zo 16. septembra 2009 k námietkam sťažovateľa uviedol:

«Preskúmaním časti Vášho podania týkajúceho sa námietky voči vedeniu P PZ.

vrátane mojej osoby uvádzam, že som nezistil žiadne dôvody na vylúčenie mojej osoby

z konania, nakoľko sa vo veci necítim byť zaujatý. Môj postup pri opakovanom

rozhodovaní o neodňatí trestnej veci z pôsobnosti ÚJKP KR PZ v Trenčíne bol v súlade

so zákonom, s ktorým sa stotožnil aj generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“), ktorému boli na základe Vašich návrhov predložené uznesenia

o neodňatí veci na preskúmanie, pričom nezistil dôvody na postup podľa § 363 ods. 1

, teda na uplatnenie oprávnenia generálneho prokurátora zrušovať

právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože týmito rozhodnutiami a v konaní,

ktoré im predchádzalo, zákon porušený nebol. Pri plnení úloh Policajného zboru

rozhodujem vo veciach v rozsahu svojej pôsobnosti a zodpovedám za vecnú správnosť

svojich rozhodnutí. Z môjho pohľadu vo veci neexistujú žiadne konkrétne skutočnosti,

z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť o objektívnosti vedenia P PZ pri konaní

a rozhodovaní o podaných podnetoch, pretože chýba pomer k prejednávanej veci a pomer

k zainteresovaným osobám v predmetnej veci.»

Podľa obvinený má právo od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať. Podľa pri predbežnom prejednaní

obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa

odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre

podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,

že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby.

Z uvedeného vyplýva, že aj vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa ním

tvrdeného nezákonného postupu prezidenta PZ pri vybavení jeho námietky zaujatosti je

okresný súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa po podaní obžaloby, ako aj odvolací súd

v prípade podania odvolania súdom s plnou jurisdikciou. V právomoci konajúcich

všeobecných súdov je totiž posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych

okolností daného prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného

konania.

Keďže sťažovateľ realizáciou svojho práva na obhajobu v ďalšom priebehu trestného

konania vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, ústavný súd jeho sťažnosť v tejto

časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. ).

2. K námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa

a postupom generálnej prokuratúry a generálneho prokurátora

v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 9/09

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a

zo strany generálnej prokuratúry a generálneho prokurátora, ku ktorému

malo dôjsť tým, že ich postupom nedošlo k náprave sťažovateľom tvrdeného pochybenia

prezidenta PZ a prezídia PZ pri rozhodovaní o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom.

Zo sťažnosti a z jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ podnetom z 25. septembra 2009

namietal skutočnosť, že prezident PZ nerozhodol o sťažovateľovej námietke zaujatosti

formou uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť, a teda rozhodol v rozpore so znením

.

Podnet sťažovateľa bol zo strany generálnej prokuratúry vybavený prípisom sp. zn.

VII/2 Gv 9/09 z 15. októbra 2009, v ktorom generálny prokurátor vo vzťahu k otázke

rozhodovania prezidenta PZ o jeho vylúčení okrem iného uviedol: „Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky bolo dňa 01. 10. 2009 doručené aj Vaše podanie z 25. 09. 2009, ktoré

možno považovať a označiť ako návrh na postup podľa -

zrušenie uznesenia (oznámenia) č. p. PPZ-9Í-31/JKP-OJP-2009 z 16. 09. 2009.

Preskúmaním veci som zistil, že v danom prípade sa nejedná o uznesenie vydané podľa

ustanovení , ale o Opatrenie Prezidenta Policajného zboru vydané

v zmysle interných predpisov v súvislosti so zaujatím stanoviska k námietke zaujatosti, voči

ktorému nie je možné aplikovať postup podľa . Rovnako

som nezistil ani dôvody na uplatnenie oprávnenia generálneho prokurátora zrušovať

právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, vyplývajúceho z ustanovenia § 363 ods. 1

a to nie len vo vzťahu k Vami napádaným rozhodnutiam.“.

Sťažovateľ proti spôsobu vybavenia jeho podnetu podal 8. júna 2010 opakovaný

podnet, doplnený podaním zo 17. júla 2010.

Generálny prokurátor SR opakovaný podnet vybavil prípisom sp. zn. VII/2 Gv 9/09

z 27. júla 2010, v ktorom uviedol: „Na základe Vašich podaní som opakovane preskúmal

Vami namietané skutočnosti a postup pri vybavovaní Vašich podnetov a návrhov

na zrušenie právoplatných rozhodnutí doposiaľ vydaných v prípravnom konaní.

Po preskúmaní týchto podnetov som dospel k záveru, že neobsahujú žiadne nové relevantné

skutočnosti a preto ich považujem za už vybavené. V tomto kontexte považujem za vybavené

aj Vaše podania týkajúce sa namietaného rozhodnutia prezidenta PZ ohľadne svojho

nevylúčenia z trestného konania, zaujatosti jednotlivých orgánov činných v trestnom

konaní, ktoré boli vybavené mojimi predchádzajúcimi postupmi, ako aj predchádzajúcimi

rozhodnutiami dozorujúceho prokurátora, ktorými podľa boli

preskúmané napadnuté procesné postupy polície. Zároveň v súvislosti s doposiaľ

namietnutými rozhodnutiami pre tie isté dôvody som nezistil potrebu ani na postup podľa

, teda na uplatnenie oprávnenia generálneho prokurátora

zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože týmito rozhodnutiami

a v konaní, ktoré im predchádzalo, zákon porušený nebol.“

Z uvedeného vyplýva, že orgány prokuratúry vybavili sťažovateľove podnety

v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre, jeho námietkami sa náležitým

spôsobom zaoberali a zaujali k nim jednoznačné a zrozumiteľné stanovisko, v obsahu

ktorého ústavný súd nevidí náznaky svojvôle a arbitrárnosti. Skutočnosť, že generálny

prokurátor nevyhovel sťažovateľovým podnetom v súlade s jeho očakávaniami

a predstavami, nemôže založiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa

ani práva na obhajobu podľa . V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia, v ktorých uviedol, že za porušenie

práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že generálna

prokuratúra podnetu podanému podľa alebo podľa zákona o prokuratúre

nevyhovie (napr. , , , ).

Ústavný súd opakovane judikoval, že pokiaľ preskúmanie postupu alebo rozhodnutia

orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

), je možné sťažnosť podľa odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú.

S ohľadom na uvedené skutočnosti bolo o sťažnosti sťažovateľa potrebné rozhodnúť

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2011