Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 34/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T.,

PhD., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa

a základného práva na obhajobu podľa

ods. 3 postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 76/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2010 doručená sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta

porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na obhajobu podľa čl. 50

ods. 3 postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. XV/2 Pz 76/10 (ďalej aj „postup generálnej

prokuratúry“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia

vyšetrovateľa Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva v Považskej Bystrici ČVS: ORP-395/OdV-PB-2007 z 13. augusta 2007 trestne

stíhaný pre zločin ublíženia na zdraví podľa a prečin

výtržníctva podľa a . Opatrením

prezidenta Policajného zboru č. p. PPZ-31-21/BOK-Z-2007 z 23. augusta 2007 bola určená

výberová vecná príslušnosť v uvedenej trestnej veci vyšetrovateľa Policajného zboru odboru

Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Na základe

uznesenia povereného príslušníka Policajného zboru oddelenia skráteného vyšetrovania

Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva v Považskej Bystrici ČVS:

ORP-1096/OSV-PB-2007 z 30. októbra 2007 je sťažovateľ trestne stíhaný pre prečin

výtržníctva podľa . Uznesením vyšetrovateľa

Policajného zboru odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia

Policajného zboru ČVS: PPZ-28/BOK-Z-2007 z 29. novembra 2007 boli uvedené trestné

veci spojené na spoločné konanie.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ,,... podaniami z 3. apríla 2010, 19. apríla 2010

a 24. apríla 2010 som žiadal podľa o odňatie veci a jej

prikázanie inej súčasti PZ. O podaniach z 3. apríla 2010 a 19. apríla 2010 bolo rozhodnuté

uznesením riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru

ČVS: PPZ-111/BOK-Z-2008 z 10. mája 2010 o neodňatí veci (ďalej len ,,uznesenie

o neodňatí veci“). O podaní z 24. apríla 2010 nebolo rozhodnuté vôbec. Návrhom z 15. júla

2010 na postup podľa som sa domáhal zrušenia uznesenia

o neodňatí veci pre porušenie zákona, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a z dôvodu, že

o podaniach nerozhodol príslušný orgán. Upovedomením sp. zn. XV/2 Pz 76/10

z 10. augusta 2010 mi bolo generálnou prokuratúrou oznámené, že sa o porušenie zákona

nejedná. Vybavenie návrhu z 15. júla 2010 upovedomením z 10. augusta 2010 som

podnetom zo 14. augusta 2010 podľa o prokuratúre napadol na

generálnej prokuratúre, pričom som argumentoval nepríslušnosťou prokurátorky

generálnej prokuratúry na konanie podľa a keďže táto

nepríslušná prokurátorka podstatu návrhu z 15. júla 2010 zrejme nepochopila, opakovane

a detailnejšie som rozviedol, že som žiadal o odňatie veci policajnej súčasti, pričom celý

Úrad boja proti organizovanej kriminalite je jednou súčasťou Policajného zboru, a teda

o tzv. delegácii nemohol rozhodnúť riaditeľ tejto policajnej súčasti ale výlučne prezident

Policajného zboru, čomu korešponduje aj zaužívaná aplikačná prax. Záver, že nerozhodol

orgán príslušný na rozhodnutie podľa , teda z povahy veci

prezident Policajného zboru, je nesporne závažným porušením zákona. Opakovaný podnet

zo 14. augusta 2010 bol vybavený v zastúpení generálneho prokurátora riaditeľkou

organizačného a kontrolného odboru upovedomením sp. zn. XV/2 PZ 96/10 z 23. septembra

2010 so záverom, že lehota na postup podľa už uplynula

a môj opakovaný podnet zo 14. augusta 2010 bol ako nedôvodný odložený.“

4. Porušenie označených práv postupom generálnej prokuratúry sťažovateľ zhrnul

takto: ,,Vybavením návrhu z 15. júla 2010 upovedomením z 10. augusta 2010, teda návrhu

na postup podľa nepríslušnou prokurátorkou v rozpore

s došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu podľa

ods. 1 . Nezákonným vybavením návrhu z 15. júla 2010 nepríslušnou prokurátorkou

došlo zároveň ku skráteniu a zmeškaniu lehoty, v ktorej sa týmto podaním mohol zaoberať

generálny prokurátor. Ako priamo vyplýva z upovedomenia z 23. septembra 2010

o vybavení opakovaného podnetu zo 14. augusta 2010, môj návrh z 15. júla 2010 sa doručil

oprávnenej osobe podľa , teda generálnemu prokurátorovi zastúpenému

riaditeľkou organizačného a kontrolného odboru až po lehote, v ktorej o ňom mohlo byť

v súlade so zákonom rozhodované. Nakoľko som návrh z 15. júla 2010 podával v súlade

s a v stanovenej lehote, nezákonným postupom prokurátorky

generálnej prokuratúry došlo k úplnému odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), čím

bolo zároveň porušené aj moje právo na obhajobu podľa . Z vyššie

uvedeného je zrejmé, že neodstúpením návrhu z 15. júla 2010 na postup podľa § 363 ods. 1

generálnemu prokurátorovi ako príslušnému orgánu na vybavenie tohto

návrhu došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu a na obhajobu.“

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie

konanie a následne nálezom rozhodol tak, že postupom generálnej prokuratúry boli

porušené jeho základné práva podľa a . Zároveň žiadal, aby

ústavný súd zakázal generálnej prokuratúre pokračovať v porušovaní jeho označených

základných práv, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj

náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

8. Z upovedomenia prokurátorky generálnej prokuratúry z 10. augusta 2010 vyplýva

že žiadosti sťažovateľa o zrušenie uznesenia o neodňatí veci nebolo vyhovené z týchto

dôvodov: „Zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní v zmysle § 363 ods. 1

je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môže generálny

prokurátor použiť len v prípade zistenia zásadného porušenia zákona, keď nápravu

nemožno zabezpečiť inými prostriedkami dozoru prokurátora. V prípade Vami napádaného

právoplatného rozhodnutia o neodňatí veci sa však o takéto porušenie zákona nejedná,

preto Vás v zmysle upovedomujem o tom, že generálny

prokurátor Vášmu návrhu na postup podľa nevyhovel.“

9. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V tejto súvislosti ústavný súd

opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom,

v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu

práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať

aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať

pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v ,

ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. , , ,

). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

10. Podľa obvinený má právo od začiatku konania

proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,

a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti,

navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy

a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj

počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať. Podľa pri predbežnom prejednaní

obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. Rovnakú právomoc zaručuje

samosudcovi po preskúmaní obžaloby.

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa

odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre

podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,

že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby.

11. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa

po podaní obžaloby, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou

jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj

právnych okolností daného prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov

prípravného konania. Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu

trestného konania vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať

porušenie svojich v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný

súd jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní

neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na

to, že sťažnosti by bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011