Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 59/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť F. S., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr.

Mgr. Š. B., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

v spojení s , podľa ,

a , ako aj práv podľa , 3 a 4 v spojení

s čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. a jeho

uznesením z 15. júla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2009 doručená sťažnosť F. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojich

základných práv podľa a 5 v spojení s

(ďalej len „ústava“), podľa , a , ako aj práv

podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 v spojení s čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. a jeho

uznesením z 15. júla 2009.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) „z... 27. 07. 2007, sp. zn. Otp 532/2007, v spojení s uznesením... z... 3. 8.

2007..., v spojení s uznesením Krajského súdu... zo dňa 9. 8. 2007, sp. zn.: “

vzatý do väzby „podľa , z dôvodov uvedených v ,

“. Proti sťažovateľovi je „vedené trestné stíhanie pre trestný čin vraždy podľa

ods. 1, ods. 2 písm. f/ - ...“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že:

a) „Na... pojednávaní... 02. 07. 2009 môj obhajca ústne do zápisnice... podal žiadosť

o moje prepustenie z väzby na slobodu. Ako dôvody prepustenia z väzby... uviedol, že... nie

sú u mňa zákonné dôvody pre väzbu, nie je splnená žiadna z materiálnych podmienok

väzby... Môj obhajca ďalej poukázal na to, že... bola zásadným spôsobom porušená zásada

rovnosti zbraní v môj neprospech a zásada spravodlivého súdneho procesu... Na uvedenom

súdnom konaní som poukázal na to, že dôvody mojej väzby... pominuli a nie sú splnené

materiálne podmienky ďalšieho trvania väzby... mám riadne trvalé bydlisko a prechodné

bydlisko u svojej družky..., trvalý finančný príjem a veľmi úzky citový vzťah so svojimi

rodičmi. Mám dve neplnoleté deti a spolu s družkou chceme žiť na území Slovenskej

republiky. Nemám dôvod pomyslieť na... útek, nakoľko v Slovenskej republike mám svoju

rodinu, na ktorej som životne závislý. Na Slovensku podnikám, mám tu majetok a nemám

záujem vyhýbať sa trestnému stíhaniu. Rovnako sa nemienim vyhýbať žiadnym úkonom

v trestnom konaní, nakoľko je v mojom záujme, aby sa daná trestná vec objasňovala a aby

bol celý proces čim najskôr ukončený, čomu nasvedčuje aj moje správanie v prebiehajúcom

konaní pred súdom... V žiadosti o prepustenie z väzby som k dôvodom väzby podľa § 71

ods. 1 písm. c/ uviedol, že... absentuje existencia kvalifikovaného podozrenia zo

spáchania skutku, nakoľko v priebehu dokazovania pred súdom, hlavne výpoveďami

svedkov, znalcov boli tvrdenia obžaloby skutku č. 1 vyvrátené.

Obava, že by som viac ako po desiatich rokoch... pokračoval v trestnej činnosti je

nemysliteľné... Mám stály trvalý finančný príjem z firiem... Moje finančné zabezpečenie,

pravidelný príjem je v takom rozsahu, že nepripadá do úvahy..., že by som mal páchať

trestnú činnosť a nebodaj sa z nej živil...“

b) „Okresný súd... uznesením z... 02. 07. 2009... ma prepustil z väzby na slobodu...

Voči uvedenému uzneseniu prokurátor podal odvolanie, ktoré odôvodnil... že u obž. ... S.

naďalej trvajú dôvody väzby tak, ako boli ustálené v doterajšom súdnom konaní, a to nielen

po formálnej, ale aj materiálnej stránke. V súčasnosti vo všeobecnosti poukazujem na moje

tvrdenia, ktoré som uviedol pri vyjadrení sa k žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby

na slobodu. Zvážim následne aj písomné odôvodnenie...“

c) „Krajský súd... na neverejnom zasadnutí... 15. 07. 2009 uznesením sp. zn.

-3155... rozhodol... zrušuje uznesenie Okresného súdu... z 2. 7. 2009... žiadosť

obžalovaného F. S. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta...

Krajský súd konštatuje, že dôvody mojej väzby sa nezmenili, existujú v nezmenenej podobe,

tak ako boli ustálené pri mojom vzatí do väzby a pretrvávajú v súčasnom štádiu trestného

konania.“

3. Podľa názoru sťažovateľa „Krajský súd... v uvedenom konaní nekonal v súlade

s ..., ... dohovorom... a . Za najväčšie pochybenie krajského

súdu považujem to, že mi neumožnil sa vyjadriť k písomným dôvodom odvolania sa

prokurátora o mojom prepustení z väzby, ktoré mi doposiaľ neboli doručené. Čo je

závažnejšie je to, že ma krajský súd... síce upovedomil o neverejnom zasadnutí iba faxom...,

ale mojej žiadosti predviesť ma naň mi Ústav na výkon väzby... nevyhovel, pretože na to

nemali príkaz sudcu, a preto to považujem za porušenie môjho práva na moju obhajobu...

bolo povinnosťou krajského súdu a prokuratúry doručiť mi písomné dôvody odvolania

prokurátora... krajský súd sa nedostatočne zaoberal materiálnymi dôvodmi mojej väzby.

Náležite sa nevyporiadal so všetkými dôvodmi môjho prepustenia z väzby, ktoré som uviedol

(aj môj obhajca) na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom... krajský súd o mojej

žiadosti o prepustení z väzby rozhodol nezákonne, pretože porušil moje právo na obhajobu,

porušil zásadu rovnosti zbraní, zásadu kontradiktnosti a moje právo na spravodlivé súdne

rozhodnutie...“.

4. Na podporenie svojich tvrdení (názorov) sťažovateľ citoval ustanovenia § 34

ods. 1 a 4 a (a vysvetlivky k nemu)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) platného a účinného v čase

rozhodovania a poukázal na nálezy ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.

, , , (resp. , ),

ktorých závery majú byť použiteľné aj pri posudzovaní jeho väzobnej veci („mám za to, že

aj na môj prípad sa vzťahuje...“).

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyniesol tento nález:

„... Základné právo F. S. na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5, čl. 2 ods. 2,

, a ..., a , ods. 3, ods. 4 v spojení s

čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a/ a c/...dohovoru... postupom Krajského súdu... vo veci vedenej

pod sp. zn. -3155 zo dňa 15. júla 2009 porušené bolo. Preto uznesenie

Krajského súdu... zo dňa 15. 7. 2009, sp. zn. -3155 ruší a nariaďuje

obžalovaného prepustiť z väzby.

... Sťažovateľovi F. S., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške tritisíc EUR...

... F. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil uznesenie krajského súdu sp. zn. zo

16. júla 2009, upovedomenie obvineného o konaní neverejného zasadnutia krajského súdu

15. júla 2009 o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 2. júla 2009 a „záväzný pokyn“ prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“, resp. „prokuratúra“) č. k. VII/2

Gv 111/07-163 z 31. marca 2008 adresovaný Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru

Žilina.

II.

7. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti bol ústavnému súdu

predložený súdny spis okresného súdu sp. zn. (jeho časť týkajúca sa predmetu

sťažnosti) a stanovisko krajského súdu k námietkam sťažovateľa.

7.1 Nahliadnutím do predmetného súdneho spisu ústavný súd zistil tieto relevantné

skutočnosti:

- č. l. 3113 – 3122 – Podľa „Zápisnice o hlavnom pojednávaní“ konanom 2. júla

2009 s vylúčením verejnosti na pojednávaní boli prítomní prokurátor, sťažovateľ a jeho

obhajca. Z obsahu zápisnice vyplýva, že «... predseda senátu oboznamuje doterajší

priebeh... Predstúpil obžalovaný F. S. ..., ktorý po zákonnom poučení... uvádza... Poučeniu

som porozumel. Procesný návrh prednesie môj obhajca...

Obhajca: Navrhujeme prepustiť obž. F. S. z väzby a z tohto dôvodu podávam žiadosť

v zmysle ... medzičasom bola podaná obžaloba na OS ... 31. 10. 2008

s tým, že obžalovaný bol ponechaný vo väzbe z dôvodov uvedených v pôvodnom uznesení.

Vzhľadom k tomu, že každé pozbavenie osobnej slobody musí byť vykonané v súlade

s konaním ustanoveným v zákone a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec

pozbavený slobody, musí byt' zlučiteľné s účelom , ktorým je ochrana

jednotlivca pred svojvôľou. Základnou podmienkou existencie dôvodnosti väzby je

existencia materiálnych a formálnych podmienok väzby... V súčasnom období nie sú

zákonné dôvody u obžalovaného pre väzbu, nie je splnená podľa nášho názoru žiadna

z materiálnych podmienok väzby... Svoju žiadosť odôvodňujem predovšetkým tým, že

podstatným spôsobom je zoslabené podozrenie, že sa mal dopustiť žalovaného skutku.

V tejto súvislosti poukazujem najmä na výsluchy svedkov a znalcov, predovšetkým PhDr. Š.

a máme zato, že nebol preukázaný po 31. 10. 2008 a ustálený dôvod väzby podľa § 71 ods.

1 písm. a), c) , t. j. nepreukázala sa dôvodná obava, že by obžalovaný ušiel, resp. sa

skrýval alebo pokračoval v páchaní trestnej činnosti... v konaní vedenom proti obž. S. bola

zásadným spôsobom porušená zásada rovnosti zbraní v neprospech S. a zásada na

spravodlivý súdny proces... V tejto súvislosti poukazujem predovšetkým na mediálne

vystúpenie vyšetrovateľa, ktorý zásadným spôsobom uvedené princípy porušil vo vzťahu

k môjmu klientovi... navrhujem konajúcemu súdu, aby obž. S. prepustil z väzby na slobodu.

Obžalovaný:... dodávam... dôvody väzby... pominuli a nenapĺňajú materiálne

podmienky ďalšieho trvania väzby... Uvádzam súdu, že mám riadne trvalé bydlisko. Mám

riadne prechodné bydlisko u svojej družky A. Š., mám trvalý finančný príjem, mám veľmi

úzky citový vzťah so svojimi rodičmi, rodinou, mám dve neplnoleté deti, ktoré sú mi

všetkým, ako aj moja družka a náš ďalší spoločný život bude jednoznačne na území SR.

Nemám absolútne žiadny dôvod pomyslieť na nejaký abstraktný útek, nakoľko tu mám svoju

rodinu, na ktorej som životne závislý, podnikám v tejto republike, aj keď som vo výkone

väzby, mám tu všetok svoj majetok, ktorý neubúda, čo je dôkazom toho, že nemám záujem

vyhýbať sa trestnému stíhaniu. Ďalej uvádzam, nemienim sa vyhýbať žiadnym úkonom

v trestnom konaní...

Prokurátor:... navrhujem žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietnuť,

pretože podľa môjmu názoru všetky materiálne aj formálne podmienky trvania väzby

u obžalovaného, tak ako boli doposiaľ ustálené naďalej trvajú. V tejto súvislosti

poukazujem predovšetkým na skutočnosť, že v priebehu doterajšieho konania na súde

nedošlo k takej podstatnej zmene dôkaznej situácie, ktorá by dostatočným spôsobom

odôvodňovala záver, že tu neexistuje ani len predpoklad či podozrenie, že sa skutku, pre

ktoré bola obžaloba podaná stali a že ich spáchal obžalovaný. Zdôrazňujem, že doposiaľ

neboli vykonané všetky dôkazy, a to nielen ku skutku 1/ obžaloby, ale aj ku skutkom č. 2/ až

7/ obžaloby. Súčasne podotýkam, že záver o dôvodnom podozrení, že sa skutok stal a že ho

spácha obvinený, resp. obžalovaný, nie je možné spochybňovať s konečným rozhodnutím o

vine alebo nevine obžalovaného. K dôvodom väzby, ktoré boli v doterajšom trestnom konaní

ustálené, uvádzam, že obžalovaný bol v minulosti najmenej štyrikrát právoplatne súdom

odsúdený pre trestný čin jednak majetkovej a jednak násilnej povahy. V súčasnosti podľa

mojich informácií je proti jeho osobe vedené viacero trestných stíhaní a tiež v nedávnej

minulosti bol tunajším krajským súdom odsúdený pre trestné činy majetkovej povahy,

pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7, resp. 8 rokov. V

tejto súvislosti okrem iného uvádzam, že jedno z odsúdení je pre skutky, ktoré súvisia s

neoprávneným nadmerným uplatňovaním nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty, to

znamená skutky, ktoré sú v podstate svojou povahou identické s tými, pre ktoré sa vedie aj

toto súdne konanie, to znamená skutky uvedené pod bodom 2/ až 7/ obžaloby. Uvedené

skutočnosti podľa môjho názoru dostatočným spôsobom odôvodňujú záver, že u

obžalovaného existujú dôvody väzby a v prípade jeho prepustenia na slobodu ujde alebo sa

bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a to aj v spojení s vyššie uvedenými

rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a súčasne, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu

bude naďalej pokračovať v trestnej činnosti, keďže aj podľa záverov psychologického

posudku obžalovaný je náchylný k recidíve...

Na otázku predsedu senátu, čím (akými dôkazmi) je podľa názoru prokurátora

preukázaná existencia materiálnej podmienky ďalšieho trvania väzby - dôvodné podozrenie,

že sa skutky uvedené v obžalobe stali?

Prokurátor... sa... pridržiavam tých dôvodov, ktoré som uviedol vo svojom

predchádzajúcom vyjadrení, pričom dopĺňam, že podľa môjho názoru tu naďalej existujú

konkrétne dôkazy, predovšetkým výpovede svedkov Š. F. a J. B., ako aj ďalšie nepriame

dôkazy... Ku skutku č. 1/ obžaloby sú to napr. závery , či už z vykonanej pitvy, ktoré

potvrdzujú výpovede o spôsobe usmrtenia. Poukazujem tiež na výpoveď o. i. sv. Š. M. ..,

ktorý o. i. vo svojej výpovedi uviedol, že aj obžalovaný mal príjem z daňových odpočtov,

pričom na svoju činnosť využíval tzv. „biele kone“, a to vrátane neb. Š. G. Súčasne

podotýkam, tak ako som už uviedol, že ešte neboli vykonané viaceré dôkazy, preto nie je

možné dospieť k záveru, že tu neexistuje dostatočným spôsobom odôvodnený predpoklad, že

sa skutky nestali, alebo že ich nespáchal obžalovaný.

Na otázku predsedu senátu, či má na mysli nejaké konkrétne dôkazy, ktoré neboli

vykonané a ktoré majú zásadný význam pri posudzovaní existencie materiálnej podmienky

väzby?

Prokurátor: Tie dôkazy, ktoré sú navrhnuté v obžalobe, ale najmä poukazujem ešte

nevykonanie výsluchu sv. B., Ing. D. a ďalších.

Obžalovaný: Reagujem na pána prokurátora a uvádzam, že práve znaleckým

dokazovaním z odboru patológie sa v plnom rozsahu vyvrátila tá skutočnosť, akým

spôsobom mal byť Š. G. usmrtený tak, ako to uvádzali svedkovia Š. F. a J. B. Ďalej

poukazujem, že pokiaľ sa prokurátor odvoláva na výpoveď sv. Š. M., že som ja mal mať

príjem z odpočtu DPH, tak toto svedok iba počul, nevedel povedať od koho a len si to

domyslel. Ďalej uvádzam k sv. B., ktorú uvádza pán prokurátor, že ešte nebola vypočutá, tá

s predmetným dokazovaním nemá absolútny význam, lebo p. B. môže len potvrdiť, čo sa

týka jej syna a jeho hodnovernosti.

Obhajca: Vážený senát, konanie o prepustení z väzby nie je konaním o tom, či môj

klient je vinný alebo nie. Je celá plejáda dôkazov, ktoré zásadným spôsobom zoslabili,

spochybnili, ba možno povedať, že vyvrátili materiálnu podmienku existencie väzby...

Pokiaľ sa týka trestnej činnosti, ktorú uvádzal p. prokurátor a ktorej sa v minulosti mal

dopustiť môj klient, je pravdou, že je trestne stíhaný, avšak za skutky, ktoré sa stali najmä

skôr v r. 1998 až 2000. O našej žiadosti sa rozhoduje v r. 2009. Je predsa nemysliteľné, aby

sme poukazovali bez ďalšieho na uvedené skutky a takýmto spôsobom abstraktne

preukazovali dôvody väzby podľa Tvrdíme, že v súčasnom

období je väzba môjho klienta nedôvodná...

Bolo vyhlásené

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu...

a prísediacich sudcov... v trestnej veci obvineného F. S. v Ž. a spol, pre trestný čin vraždy

podľa , v znení neskorších

predpisov (ďalej len Tr. zák.), spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.,

a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. 7. 2009 na Okresnom súde Žilina takto

rozhodol:

Podľa 79 ods. 3 obžalovaného

F. S. ...

prepúšťa z väzby na slobodu.

Uznesenie bolo vyhlásené, odôvodnené a bolo dané poučenie o opravnom

prostriedku.

Obžalovaný: Uzneseniu aj poučeniu o opravnom prostriedku som porozumel.

Prokurátor: Podávam sťažnosť.

Odôvodnenie: Domnievam sa, že u obž. F. S. naďalej trvajú dôvody väzby tak, ako

boli ustálené v doterajšom súdnom konaní, a to nielen po formálnej, ale aj materiálnej

stránke. V súčasnosti vo všeobecnosti poukazujem na moje tvrdenia, ktoré som uviedol pri

vyjadrení sa k žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu Zvážim následné aj

písomné odôvodnenie podanej sťažnosti...».

- č. l. 3124-3127 – písomné odôvodnenie sťažnosti prokurátora č. k. VII/2 Gv

111/07-304 zo 6. júla 2009 (zaslané faxom) tohto znenia:

„... Dňa 02. júla 2009 na hlavnom pojednávaní Okresný súd... rozhodol o prepustení

obžalovaného... z väzby na slobodu. Svoje rozhodnutie v stručnosti odôvodnil tým, že podľa

jeho názoru pominuli materiálne dôvody väzby u obžalovaného. Podrobnejšie zdôvodnenie

v súčasnosti nie je známe, pretože Úradu špeciálnej prokuratúry doposiaľ nebolo doručené

písomné vyhotovenie uznesenia... S napadnutým rozhodnutím Okresného súdu... sa

nestotožňujem... F. S. bol vzatý do väzby podľa

z toho dôvodu, že bol stíhaný pre úmyselnú násilnú trestnú činnosť, ktorej spáchanie

jednoznačne popieral. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že existuje reálna

hrozba, že obvinený ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu

a následnému vysokému trestu... Súd tiež konštatoval, že obž. F. S. bol do dňa rozhodnutia

o vzatí do väzby 4 x súdom uznaný za vinného pre rozmanitú trestnú činnosť, vrátane

trestného činu ublíženia na zdraví..., následne mu boli uložené ďalšie tresty odňatia

slobody, pričom z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do I. NVS...

Aj keď sa pri 5 odsúdeniach hľadí na obvineného akoby nebol odsúdený, sudca pre

prípravné konanie bol v čase rozhodovania o väzbe povinný tieto skutočnosti zohľadniť pri

hodnotení osoby obvineného. Sám obž. F. S. uviedol, že je proti nemu vedené ďalšie trestné

stíhanie. Súd vyhodnotil tieto skutočnosti v tom zmysle, že obž. F. S. má sklony k páchaniu

trestnej činnosti, vrátane trestnej činnosti násilného charakteru a existuje dôvodná obava,

že v prípade jeho ponechania na slobode by pokračoval v páchaní trestnej činnosti, čím bol

naplnený dôvod väzby podľa ... bolo zistené, že obž.

F. S. sa dopustil v rokoch 1987 - 1998 aj ekonomickej trestnej činnosti, keď

prostredníctvom tzv. bielych koni sa vo viacerých prípadoch pokúsil získať podvodným

spôsobom finančné prostriedky uplatnením neoprávneného odpočtu DPH na firmy, ktoré v

skutočnosti nevykonávali žiadne podnikateľke aktivity a v ktorých podvodné konanie, tzv.

konateľov, firiem riadil aj obžalovaný F. S. Rovnakým spôsobom vylákal od leasingových

spoločností 2 osobné autá. Tieto skutočnosti sú taktiež predmetom obžaloby... výsluchmi

svedkov a ďalšími dôkazmi bolo potvrdené, že došlo k vražde pošk. Š. G., bolo nájdené

miesto zakopania jeho mŕtvoly a znaleckým dokazovaním bol potvrdený mechanizmus

usmrtenia poškodeného v súlade s výpoveďami svedkov... Doterajšia časť dokazovania sa

na hlavnom pojednávaní zamerala predovšetkým ku skutku 1) obžaloby - k vražde pošk. Š.

G. Dokazovanie k ďalším skutkom obžaloby zatiaľ nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu,

súd doteraz nevypočul väčšie množstvo svedkov... Podľa môjho názoru, naďalej pretrváva

ohava, že obž. F. S. po prepustení z väzby na slobodu ujde, alebo sa bude skrývať... V tejto

súvislosti dávam do pozorností skutočnosť, že menovaný je v súčasnosti trestne stíhaný pre

ďalšie skutky trestného činu vraždy, a to buď ako priamy páchateľ (vražda pošk. M. D.),

alebo ako návodca, organizátor a pomocník v prípade vraždy pošk. V. a ďalších osôb,

v ktorých sa vykonáva samostatné trestné stíhanie. Obž. F. S. hrozí uloženie vysokého trestu

aj vzhľadom na skutočnosť, že Krajským súdom... bol v mesiaci február 2009 uznaný

vinným zo spáchania trestného činu podvodu a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 8 rokov... rozsudok ešte nie je právoplatný. Obdobne tak v roku 2004 bol

rovnakým krajským súdom uznaný vinným zo spáchania ďalšieho trestného činu podvodu

a rovnako mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov (rozsudok

ešte nenadobudol právoplatnosť). Pri uznaní viny za trestný čin vraždy pošk. Š. G. a pre

ďalšie trestné činy hrozí obž. F. S. uloženie trestu na hornej hranici trestnej sadzby,

prípadne aj výnimočného trestu. Tieto skutočnosti naďalej opodstatňujú existenciu dôvodov

väzby obžalovaného podľa .

Dôvody väzby podľa u obž. F. S. pretrvávajú

naďalej predovšetkým z toho dôvodu, že obžalovaný nemá trvalý zdroj príjmov, tento nemal

ani pred jeho vzatím do väzby. Prostriedky na obživu si dlhodobo zabezpečoval páchaním

predovšetkým ekonomickej trestnej činností, ktorej sa dopúšťal prostredníctvom

nastrčených osôb. V prípade, že mu hrozilo trestné stíhanie sa týchto osôb rozličným

spôsobom zbavoval. O dlhodobom páchaní trestnej činnosti ekonomického charakteru

svedčia nielen predchádzajúce odsúdenia obž. F. S., ale aj doklady doložené vo

vyšetrovacom spise - listy, ktoré obžalovaný F. S. zasielal z väzenia svedkovi Š. F. V listoch

obžalovaný priznal, že mu polícia zatvorila tzv. biele kone a svedka Š. F. nahováral, aké

opatrenia má vykonať, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu jeho osoby, t. j. obžalovaného F.

S., prípadne ďalších osôb zo strany orgánov činných v trestnom konaní, resp, aké opatrenia

je potrebné vykonať na zaistenia ich beztrestnosti...

V tejto súvislosti poukazujem najmä na skutočnosť, že pokiaľ bol v mesiaci júl roku

2001 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody prakticky bezprostredne po

prepustení začal páchať trestnú činnosť ekonomického charakteru...

Je nesporné, že napriek výpovediam svedkov, ktorých výsluchy navrhol obž. F. S.,

jeho osoba vzbudzovala a vzbudzuje v poškodených a ďalších osobách v prostredí Ž. obavy.

Svedčí o tom výpoveď svedka Š. M.., ktorý vypovedal za použitia

v neprítomnosti obžalovaného. Pred výsluchom vyjadril obavu, že za prítomnosti

obžalovaného F. S. by nevypovedal pravdu, resp. by neuviedol všetky skutočnosti, ktoré sú

mu o trestnej činnosti obžalovaného známe. Jeho výpoveď poskytla iný obraz o vzťahoch

obž. F. S. s inými osobami, než ako sa to snažil prezentovať samotný obžalovaný s pomocou

ním navrhnutých svedkov.

Na hlavnom pojednávaní neboli ešte vypočutí všetci svedkovia k ekonomickej trestnej

činnosti obžalovaného a svedkovia, ktorí v prípravnom konaní vypovedali o násilnom

charaktere správania sa obžalovaného F. S., (M. O., Ž. R.) resp. o zastrašovaní zo strany

neznámych osôb potom, ako ich príbuzný začal vo veci vypovedať ako svedok (príbuzné

svedka J. B.). Vzhľadom na uvedené skutočností a vzhľadom na charakter osobnosti

obžalovaného možno oprávnene očakávať, že obžalovaný bude pokračovať v páchaní

trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný vrátane násilných aktivít a podnikne všetky

opatrenia na to, aby znemožnil a zmaril jej odhalenie a relevantný postih.

Z uvedených dôvodov považujem rozhodnutie Okresného súdu... o prepustení obž. F.

S. na slobodu za predčasné a nedôvodné. Pokiaľ prvostupňový súd okrem iného odôvodnil

svoje rozhodnutie o neexistencii materiálneho dôvodu väzby tým, že podľa jeho názoru

došlo v konaní k podstatnej zmene dôkaznej situácie, uvádzam, že k takejto zmene nedošlo.

Uvedený záver vyplýva okrem iného aj zo skutočnosti, že v predmetnej trestnej veci neboli

vykonané všetky dostupné a relevantné dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre náležité skutkové

a právne posúdenie veci. Zdôrazňujem tiež, že hodnotenie iba časti dôkazov v tomto štádiu

trestného konania, bez vykonania ďalších dôkazov, a bez ich vyhodnotenia nielen

jednotlivo, ale predovšetkým v ich súhrne, by bolo v rozpore so zásadou uvedenou v § 2 ods.

12 ,

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd... napadnuté

uznesenie Okresného súdu... zrušil a súčasne... sám vo veci rozhodol tak, že žiadosť

obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietne.“ Predmetná sťažnosť bola daná

8. júla 2009 Poštovému úradu Bratislava 1 na prepravu a doručená okresnému súdu 10.

júla 2009 (č. l. 3253, č. l. 3149).

- č. l. 3128-3143 písomné vyhotovenie uznesenia č. k. -128 z 2. júla

2009, ktorým okresný súd obžalovaného (t. j. sťažovateľa) prepustil na slobodu. Po uvedení

vyjadrení sťažovateľa, jeho právneho zástupcu a prokurátora k žiadosti o prepustenie

z väzby (v podstate totožné s bodom 7.1) okresný súd uviedol:

„... Súd... dospel k nasledovným záverom...

Z obžaloby prokurátora... z... 30. 10. 2008... vyplýva, že obžalovaný... sa mal

dopustiť štyroch trestných činov vo viacčinnom súbehu, a to...

Pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci súd

vychádza z nasledovných zásad a princípov:

... upravuje kontradiktórne konanie, kde aktivita pri dokazovaní je

v súdnom konaní na stranách.

Súd dokazovanie riadi... To je jeho... prioritná funkcia súdu v štádiu dokazovania.

Orgány činné v trestnom konaní... obstarávajú dôkazy z úradnej povinnosti. Právo

obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní vykonávajú dôkazy tak,

aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie... Súd teda v zmysle citovaného ustanovenia

nemá právo dôkazy obstarávať... obžalovaný nie je povinný svoju

nevinu dokazovať... Práve prokurátor... je povinný navrhnúť... také dôkazy, ktoré budú

postačovať na uznanie viny obžalovaného...

Spravodlivosť konania v sebe zahŕňa predovšetkým zásadu „rovnosti zbraní“, teda

zásadu, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna

z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane.

Táto zásada sa... prejavuje najmä v... procesnoprávnom postavení strán konania a...

spôsobe a rozsahu dokazovania.

Podľa názoru súdu, jeho iniciatívny zásah do konania (v prospech prokurátora) je

v rozpore so zásadou rovnosti zbraní. Výnimočne môže súd vykonať dôkaz v prospech

obžalovaného (favor defensionis)...

Súd preto rozhodol o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu na základe dôkaznej

situácie (aktuálnej ku dňu rozhodovania o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na

slobodu)...

Obžalovaný F. S. spáchanie trestných činov poprel...

Súd... konštatoval, že na základe doterajšieho výsledku dokazovania vznikli o vine

obžalovaného (najmä vo vzťahu ku skutku jeden obžaloby) pochybnosti (ktoré prokurátorom

neboli na hlavnom pojednávaní doposiaľ vyvrátené), a ktoré vplývajú (znižujú) dôvodné

podozrenie, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa názoru súdu, aby pretrvávalo splnenie materiálnej podmienky ďalšieho

trvania väzby po podaní obžaloby, po vykonaní podstatnej časti dôkazov, musí sa zvyšovať

kvalita dôvodného podozrenia, že skutok-(skutky) uvedené v obžalobe sa stali, sú trestnými

činmi a že ich spáchal obžalovaný (nie naopak)...

Keď súd v odôvodnení uznesenia o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby

konštatoval, že je naplnená aj materiálna podmienka väzby (aj vo vzťahu ku skutku jeden

obžaloby), po vykonaní hlavného pojednávania a dôkaznej situácie ku dňu 2. 7. 2009, už

k takémuto záveru nedospel.

Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že nie je naplnený v tomto

štádiu trestného konania dôvod väzby podľa , keďže reálna

hrozba uloženia vysokého trestu sa významne znížila...

Skutky v bodoch dva až šesť obžaloby mali byť spáchané obžalovaným F. S. v roku

1997, skutok v bode sedem obžaloby v roku 1998, teda pred viac ako desiatimi rokmi.

So zreteľom na uplynutie času od spáchania skutkov po ich prejednanie pred súdom,

došlo nepochybne k zníženiu stupňa ich spoločenskej nebezpečnosti a aj v prípade, že by

bola vina obžalovaného F. S. vo vzťahu ku skutkom dva až sedem obžaloby preukázaná,

nebolo by ich možné právne kvalifikovať tak, ako ich právne kvalifikoval prokurátor...

Je pravdou, že väčšia časť dôkazov vo vzťahu k bodom dva až sedem obžaloby

navrhnutých procesnými stranami ešte na hlavnom pojednávaní nebola vykonaná. Vo

vzťahu k ďalšiemu trvaniu väzby u obžalovaného F. S. v súvislosti so skutkami v bodoch dva

až sedem obžaloby posudzoval súd väzbu aj z hľadiska iných kritérií, než je existencia

materiálnej podmienky väzby, a to z hľadiska jej primeranosti (úmernosti)...

Vzhľadom na výmeru trestu odňatia slobody, ktorým je obžalovaný F. S. v prípade

preukázania viny ohrozený vo vzťahu ku skutkom dva až sedem obžaloby (pri aplikácii

ustanovenia § 88 Tr. zák. maximálne 3 roky) a doterajšej dĺžke trvania väzby (dňa 25. 7.

2009 celková dĺžka väzby dosiahne 2 roky), súd dospel k záveru, že ponechaním

obžalovaného vo väzbe by nebola rešpektovaná zásada primeranosti.

Aj keď súd hodnotenie vykonaných dôkazov vykoná až v záverečnom rozhodnutí...

nemôže však tiež ignorovať výsledky doterajšieho priebehu dokazovania... a fakt, že súd

môže dospieť aj k inému rozhodnutiu, ako odsudzujúcemu rozsudku za skutok prokurátorom

právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy... formou spolupáchateľstva..., v súbehu

s trestným činom nedovoleného ozbrojovania...

So zreteľom na uvedené skutočnosti potom súd konštatoval, že žiadosť obžalovaného

F. S. o prepustenie z väzby na slobodu je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia. Takéto rozhodnutie vzhľadom na dôkaznú situáciu

nepovažoval súd za predčasné.

Intervenujúci prokurátor ihneď po vyhlásení tohto rozhodnutia podal proti nemu

ústne sťažnosť do zápisnice o hlavnom pojednávaní...“. Podľa v súdnom spise sa

nachádzajúcich doručeniek bolo predmetné uznesenie okresného súdu doručené 15. júla

2009 sťažovateľovi a tiež jeho obhajcovi.

- č. l. 3154 – „Zápisnica o neverejnom zasadnutí“ krajského súdu z 15. júla 2009, na

ktorom „opatrením predsedu senátu“ nebola pripustená „prítomnosť strán“. Po

oboznámení predmetu zasadnutia („boli prečítané... hlavné pojednávanie – uznesenie OS

č. l. 3121, uznesenie OS písomné vypracovanie č. l. 3128, sťažnosť prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry GP SR č. l. 3124-3127 a podstatný obsah spisu“) a následnej porade

senátu predseda senátu vyhlásil uznesenie:

„... zrušuje uznesenie Okresného súdu... sp. zn. z 2. 7. 2009...

žiadosť obžalovaného F. S. o prepustenie z väzby na slobodu zamieta.

Pričom súčasne uviedol podstatné dôvody.“

- č. l. 3155 – 3160 – písomné vyhotovenie uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 15. júla 2009, ktoré bolo spolu so súdnym spisom sp. zn.

doručené okresnému súdu 22. júla 2009 a expedované účastníkom konania 23. júla 2009.

Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi a jeho obhajcovi 28. júla 2009. Svoje rozhodnutie

odôvodnil krajský súd takto:

„Napadnutým uznesením okresný súd... obžalovaného... prepustil z väzby na

slobodu.

Proti tomuto uzneseniu podal... sťažnosť prokurátor... Túto zahlásil priamo do

zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení predmetného uznesenia... V písomnom

odôvodnení sťažnosti uviedol, že... (zhoda s už uvedeným, pozn.)

Krajský súd na podklade sťažnosti podanej prokurátorom... zistil, že... je dôvodná.

Na obvineného... prokurátor... podal 31. 10. 2008 obžalobu pre trestný čin vraždy

spolupáchateľstvom... a trestný čin nedovoleného ozbrojovania... v bode 1/ obžaloby

a v bode 2/ až II pre trestný čin podvodu... sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu pre

skutky uvedené v tejto obžalobe. Obžalovaný... bol v súvislosti s touto trestnou činnosťou

v prípravnom konaní vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr.

por. ... Okresný súd na hlavnom pojednávaní 2. 7. 2009 na podklade žiadosti

obžalovaného ... o prepustenie z väzby tohto vypočul a rozhodol tak, že ho prepustil z väzby

na slobodu. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že u obžalovaného nastalo

výrazné oslabenie materiálnej podmienky ďalšieho trvania väzby vo vzťahu k trestnému

činu vraždy a vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti súd rešpektoval zásadu primeranosti.

Po preskúmaní trestného spisu krajský súd konštatuje, že rozhodnutie okresného

súdu je predčasné... V tejto súvislosti krajský súd odkazuje na sťažnostné dôvody uvedené

v sťažnosti prokurátora...

Okresný súd výrazné oslabenie materiálnej podmienky ďalšieho trvania väzby vo

vzťahu ku skutku vraždy obžalovaného odôvodnil tým, že svedkovia... v prípravnom konaní

zmenili niekoľkokrát svoje výpovede. Hodnovernosť výpovede týchto svedkov okresný súd

hodnotil aj na podklade znaleckých posudkov vypracovaných na týchto svedkov, ale aj

ďalších dôkazov tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Po vyhodnotení

týchto dôkazov okresný súd konštatoval, že v úvahu prichádza aj oslobodenie obžalovaného

spod obžaloby pre trestný čin vraždy a pri posudzovaní majetkovej trestnej činnosti

prichádza v úvahu aplikácia ustanovenia § 88 Tr. zák., a to vzhľadom k tomu, že od skutkov

uplynulo už viac ako 10 rokov.

Uvedené hodnotenie vierohodnosti výpovedí svedkov podľa názoru krajského súdu,

ale a právne posúdenie majetkovej trestnej činnosti je zo strany okresného súdu predčasné.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že okresný súd nevykonal všetky dôkazy vo vzťahu

k trestnému činu vraždy a taktiež takmer žiadne dôkazy k majetkovej trestnej činnosti. Pri

hodnotení vierohodnosti dôkazov, najmä výpovedí svedkov, je súd povinný prihliadnuť

nielen k zmene výpovede týchto svedkov, ale najmä ku dôvodu, prečo k tomu došlo, musí

prihliadnuť aj na ostatné dôkazy, ktoré jednotlivé časti svedeckých výpovedí buď potvrdzujú

alebo vyvracajú. V každom prípade je potrebné pri takomto hodnotení dôkazov vychádzať

zo všetkých skutočností a dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Až po

takomto zhodnotení výpovedí svedkov môže súd konštatovať, ktorá časť alebo ktorá

výpoveď svedka je vierohodná a v ktorej časti alebo ktorej výpovedi súd neuveril. Takýmto

spôsobom súd musí postupovať pri hodnotení vierohodnosti nielen výpovedí svedkov, ale aj

výpovedí a obhajobe obžalovaného.

Okresný súd, tak ako to konštatoval vo svojej sťažnosti prokurátor, nevykonal všetky

dôkazy vo vzťahu k trestnému činu vraždy a k majetkovej trestnej činnosti takmer žiadne. Aj

keby prichádzalo v úvahu oslobodenie obžalovaného spod časti obžaloby, posúdenou

obžalobou ako trestný čin vraždy, právna úvaha o aplikácii ustanovenia § 88 Tr. zák. vo

vzťahu k majetkovej trestnej činnosti, kde podľa názoru okresného súdu hrozí

obžalovanému trest odňatia slobody maximálne vo výmere 3 rokov, je predčasná.

V tejto súvislosti okresný súd po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní bude

musieť zabezpečiť trestné spisy Krajského súdu... tak aby mohol okresný súd posúdiť, či

neprichádza v úvahu uloženie súhrnného trestu. Aj keby okresný súd pri uznaní viny

aplikoval ustanovenie § 88 Tr. zák. vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti, výsledný

uložený súhrnný trest by nemohol byť miernejší ako bol uložený v pôvodných rozsudkoch

krajského súdu. Teda minimálne 8 rokov.

Podľa názoru krajského súdu zabezpečením... trestných spisov Krajského súdu...

okresný súd si vyrieši otázku možnosti ukladania súhrnného trestu a zároveň aj aplikácie

zásady primeranosti väzby, s ktorou krajský súd vo svojej podstate súhlasí.

Z uvedených dôvodov krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že

výsluchom svedkov Š. F. a J. B. a vykonaním znaleckého dokazovania v tejto súvislosti

došlo k oslabeniu materiálnych podmienok väzby obžalovaného F. S.. Materiálne

podmienky väzby u obžalovaného sa nemôžu viazať iba na jeden z trestných činov v

posudzovanej veci, ale na celú trestnú činnosť, tak ako je uvedená v obžalobe prokurátora.

Postup okresného súdu by bol správny, ak by došlo k oslabeniu materiálnych podmienok

väzby vo vzťahu k celej žalovanej trestnej činnosti obžalovaného.

Na podklade týchto skutočností je možné konštatovať, že dôvody väzby

u obžalovaného F. S. sa nezmenili, existujú v nezmenenej podobe, tak ako boli ustálené pri

vzatí obvineného do väzby a pretrvávajú aj v súčasnom štádiu trestného konania. Avšak ak

po vykonaní dôkazov navrhnutých stranami v prejednávanom prípade a po zistení, že bude

potrebné uložiť obžalovanému v prípade uznania viny aj súhrnný trest odňatia slobody

a okresný súd bude povinný vyčkať na právoplatnosť predchádzajúceho odsúdenia

Krajským súdom... bude vhodné v takomto prípade opätovne preskúmať dôvody väzby

nielen po materiálnej stránke, ale aj po formálnej stránke. Na podklade uvedených

skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol.“

7.2 Na požiadanie ústavného súdu (výzva na zaujatie stanoviska) sa k predmetu

sťažnosti písomne vyjadril krajský súd (predseda krajského súdu predložil písomné

vyjadrenie predsedu senátu) stanoviskom sp. zn. Spr. 552/2009 z 29. septembra 2009. Vo

vyjadrení okrem iného uviedol, že „Vecné dôvody rozhodnutia Krajského súdu... sú

uvedené v odôvodnení uznesenia... a plne sa s nimi stotožňujem.

K procesnému postupu uvádzam, že... písomné dôvody sťažnosti okresného

prokurátora neboli doručené obžalovanému ani jeho obhajcovi. O väzbe rozhodoval

okresný súd na hlavnom pojednávaní, pričom zo zápisnice z hlavného pojednávania...

vyplýva, že na tomto pojednávaní bol podrobne vypočutý obžalovaný..., podrobne sú

uvedené aj argumenty obhajcu v súvislosti so žiadosťou o prepustenie z väzby a podrobne

sú zaznamenané aj argumenty prokurátora, ktorý navrhoval nevyhovieť žiadosti

obžalovaného o jeho prepustenie z väzby. Tieto argumenty prokurátora uvedené v zápisnici

o hlavnom pojednávaní sú vecne totožné s jeho písomným odôvodnením sťažnosti.

Obžalovaný ako aj jeho obhajca, keďže boli prítomní na hlavnom pojednávaní, boli

oboznámení s argumentami prokurátora, jeho právnym a vecným stanoviskom, preto som

v ďalšom nepovažoval za potrebné písomné dôvody sťažnosti zasielať aj obžalovanému

a obhajcovi...

Zasielanie písomného odôvodnenia sťažnosti prokurátorom ostatným stranám

v konaní aj napriek tomu, že neobsahujú žiadne nové skutočnosti oproti jeho vyjadreniu na

hlavnom pojednávaní... by... viedlo k prieťahom v konaní pri rozhodovaní o väzbe.

Senát 3 To Krajského súdu... predvoláva strany v konaní a zabezpečuje eskortu

obžalovaného z väzby na neverejné zasadnutie na krajskom súde v konaní o sťažnosti proti

rozhodnutiu okresného súdu o väzbe iba v prípade pozitívneho rozhodnutia o účasti strán

konania na takomto neverejnom zasadnutí, najmä ak je potrebné vypočuť obžalovaného

alebo iné osoby k dôvodom väzby, resp. rozhodnutiu o väzbe. Ak takýto výsluch nie je

potrebný, účasť strán konania na neverejnom zasadnutí nepovoľuje...

Z uvedených dôvodov nepovažujem ústavnú sťažnosť obžalovaného F. S. za

opodstatnenú...“.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5,

, , , a práv podľa , 3 a 4

a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a c) dohovoru rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 15. júla 2009.

11. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní

(... v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy...).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu... Nikoho nemožno pozbaviť

slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným

zákonom: ... c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody... pre dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné

zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jej spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu...

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ

nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú...

Podľa ustanovenia prvej vety obvinený má právo

kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu.

Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o

a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa

považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za

takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,

c) zmene dôvodov väzby obvineného,

d) návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,

e) ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom

konaní,

f) prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje

aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.

Podľa konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby,

proti ktorej bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj

uvedenie skutkových okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná

a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie,

ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti

rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený

súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa

vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný.

Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní

prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce

sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak

obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav

obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba

ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné.

Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného

alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor

a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch, pre

ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a...

12. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Pod ústavnosťou v najužšom zmysle treba rozumieť dodržiavanie všetkými orgánmi

verejnej moci, ale aj právnickými osobami a fyzickými osobami. Ústavný súd v tejto

súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov vrátane

a . Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane

uviedol (napr. ), že ochrana garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako

takej) , prípadne dohovorom nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným

súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ).

13. Podstata námietok sťažovateľa, ktoré majú preukázať porušenie jeho práv,

spočíva v tom, že mu v jeho väzobnej veci konajúce súdy (no najmä krajský súd)

neumožnili „vyjadriť sa k písomným dôvodom odvolania sa prokurátora“, že nebolo

vyhovené jeho žiadosti na predvedenie na neverejné zasadnutie krajského súdu o sťažnosti

prokurátora, že sa krajský súd „nedostatočne zaoberal materiálnymi dôvodmi mojej väzby...

ktoré som uviedol na hlavnom pojednávaní...“, čoho dôsledkom mal byť sťažovateľom

tvrdený záver, že krajský súd o jeho „žiadosti o prepustení z väzby rozhodol nezákonne,

pretože porušil moje právo na obhajobu, porušil zásadu rovnosti zbraní, zásadu

kontradiktórnosti a moje právo na spravodlivé súdne rozhodnutie“ (pozri bod 3).

III. a

K tvrdenému neumožneniu sťažovateľovi vyjadriť sa k písomnému

odôvodneniu sťažnosti prokurátora z 10. júla 2009 proti uzneseniu okresného súdu

z 2. júla 2009

14. V tejto súvislosti ústavný súd predovšetkým poukazuje na „Zápisnicu o hlavnom

pojednávaní“ konanom 2. júla 2009 (pozri bod 7.1 – č. l. 3113 – 3122 spisu okresného súdu

sp. zn. ), v ktorej sú uvedené prednesy sťažovateľa a jeho obhajcu

odôvodňujúce jeho žiadosť o prepustenie z väzby, ako aj návrh prokurátora a jeho

odôvodnenie na zamietnutie sťažovateľovej žiadosti. Tento návrh prokurátora bol priamo na

hlavnom pojednávaní pred okresným súdom podrobený konfrontácii sťažovateľom a jeho

obhajcom a bližšie konkretizovaný odpoveďami prokurátora na otázky predsedu senátu.

Ústavný súd za právne relevantnú skutočnosť (z hľadiska posúdenia predmetného tvrdenia

sťažovateľa) považuje v podstate obsahovú jednotnosť verbálneho odôvodnenia sťažnosti

prokurátora zaznamenaného v zápisnici z hlavného pojednávania konaného 2. júla 2009

a písomného odôvodnenia tejto sťažnosti zo 6. júla 2009 (pozri bod 7.l – č. l. 3124 – 3127).

K tomuto záveru dospel ústavný súd po vykonaní komparácie vecnej argumentácie

prokurátora vyplývajúcej z jeho prednesu na hlavnom pojednávaní s argumentáciou

prezentovanou v písomnom vyhotovení jeho odôvodnenia sťažnosti. V súvislosti s tým

ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že prokurátor v písomnom vyhotovení svojej

sťažnosti neprodukoval žiadne také nové argumenty, ktoré by bolo potrebné konfrontovať

so stanoviskom sťažovateľa, čoho dôsledkom by bola možná zmena v rozhodnutí krajského

súdu o existencii zákonných dôvodov väzby. Ústavný súd na základe uvedeného môže

konštatovať, že sťažovateľ a jeho obhajca boli materiálne s argumentáciou prokurátora, jeho

právnymi závermi a vecným stanoviskom v zásade už oboznámení na hlavnom pojednávaní

2. júla 2009, a to aj napriek porušeniu formálnej procesnoprávnej povinnosti súdu doručiť

predmetnú písomnosť strane sťažovateľa. K už uvedenému ústavný súd považuje za

potrebné poznamenať, že sťažovateľovi na hlavnom pojednávaní pri dôvodovej

argumentácii jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu bol poskytnutý dostatočný

priestor na prezentovanie všetkých relevantných námietok k dovtedajšiemu priebehu jeho

väzobného trestného stíhania, o čom svedčí obsah v zápisnici zaznamenaného

sťažovateľovho výsluchu a prednesu jeho obhajcu (pozri už citovaný bod 7.1).

15. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ a ani jeho obhajca (aj keď to nebola ich

procesná povinnosť) sa v priebehu hlavného pojednávania nedomáhali (resp. nepožadovali)

predloženia písomného vyhotovenia odôvodnenia sťažnosti prokurátora, hoci takéto

písomné vyhotovenie odôvodnenia bolo vzhľadom na vyjadrenie prokurátora predvídateľné

(bod 7.1 – č. l. 3113 – 3122). Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by sťažovateľ alebo

jeho obhajca vyvinuli aktivitu v tomto smere do termínu konania neverejného zasadnutia

krajského súdu konaného 15. júla 2009, o termíne ktorého boli upovedomení 10. júla 2009.

16. Pri posudzovaní vplyvu nepredloženia písomného odôvodnenia sťažnosti

prokurátora strane sťažovateľa (formálnoprávne nepochybne predstavuje nesprávny postup

všeobecných súdov, pozn.) na namietané porušenie označených práv a slobôd sťažovateľa,

považuje ústavný súd okrem už v bodoch 14 a 15 uvedeného prihliadnuť tiež na povinnosť

orgánov činných v trestnom konaní a súdov väzobné veci vybavovať neodkladne,

prednostne a urýchlene. Nepredloženie písomného vyhotovenia sťažnosti prokurátora

sťažovateľovi vzhľadom na už uvedené (priebeh hlavného pojednávania; možnosti

aktívneho dožadovania sa predloženia sťažnosti; no najmä už uvedenej právnej a vecnej

identite verbálnej a písomnej argumentácie prokurátora, ktorý nepredniesol ďalšie zásadné

a nové skutočnosti majúce vplyv na odôvodnenie trvania väzby sťažovateľa) z tohto

pohľadu (urýchlenosť vybavovania väzobných vecí) nie je skutočnosťou, ktorá by

v okolnostiach posudzovanej veci bez ďalšieho viedla k záveru o porušení sťažovateľom

označených práv takej ústavnej intenzity, ktorá by vyžadovala nápravu zo strany ústavného

súdu.

III. b

K tvrdenému porušeniu práv nevyhovením žiadosti sťažovateľa o jeho

predvedenie na neverejné zasadnutie krajského súdu a k sťažovateľom tvrdenému

postupu krajského súdu v rozpore s

17. Podľa argumentácie sťažovateľa „za najväčšie pochybenie krajského súdu

považujem to, že mi neumožnil sa vyjadriť k písomným dôvodom odvolania prokurátora...

Čo je závažnejšie je to, že ma krajský súd v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 Trestného

poriadku síce upovedomil o neverejnom zasadnutí iba faxom..., ale mojej žiadosti predviesť

ma naň mi Ústav na výkon väzby nevyhovel, pretože na to nemali príkaz sudcu...“.

Sťažovateľ v tomto ohľade namietal, že k porušeniu jeho základných práv podľa

a práv podľa dohovoru došlo najmä tým, že krajský súd rozhodol 15. júla 2009 uznesením

sp. zn. o sťažnosti prokurátora (teda aj o sťažovateľovej väzbe) bez jeho

prítomnosti a bez toho, aby ho osobne vypočul a dal mu možnosť vyjadriť sa k okolnostiam

týkajúcim sa jeho väzby (pozri tiež bod 3).

18. Podľa judikatúry ústavného súdu musí mať obvinený v prípadoch väzobného

trestného stíhania možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo

väzbe, ako aj možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa jej dôvodnosti

a zákonnosti. Musí mu byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany (prokurátora)

o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich (kontradiktórnosť konania). Procesný postup

súdu musí zabezpečiť, aby bola obvinenému v týchto smeroch poskytnutá rozumná

príležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne

nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“).

Rozhodnutie súdu bez osobnej účasti obvineného v konaní týkajúcom sa preskúmania

zákonnosti jeho väzby však nemusí v každom jednotlivom prípade predstavovať zásah do

jeho základných práv a slobôd. Rešpektovanie práv zaručených v , 2 a 5

a čl. 5 ods. 4 dohovoru vyžaduje, aby v priebehu väzby obvineného bola procesná záruka

spočívajúca v jeho možnosti byť osobne prítomný v konaní pred súdom a osobne sa k veci

vyjadriť rešpektovaná v rámci súdnej kontroly väzby v primeraných časových intervaloch

(obdobne napr. ).

19. v (bod 11) výslovne upravuje povinnosť súdu

vypočuť obvineného pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí do väzby. Oproti tomuto

o ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby alebo

žiadosti obvineného o prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí.

Podmienkou je, že z návrhu alebo žiadosti nevyplývajú také skutočnosti, ktoré svojou

povahou vyžadujú vypočutie obvineného na verejnom zasadnutí. Z toho možno urobiť

záver, že v prípade rozhodovania o ďalšom trvaní väzby alebo o žiadosti

obvineného o prepustenie z väzby ponecháva určitý priestor na úvahu všeobecného súdu

o tom, či obvineného osobne vypočuje, t. j. bude konať na verejnom zasadnutí, alebo ho

nevypočuje, t. j. bude konať na neverejnom zasadnutí. Táto úvaha všeobecného súdu je

obmedzená iba znením poslednej vety citovaného . Na

základe jej interpretácie možno dôjsť k záveru, že súd rozhoduje na verejnom zasadnutí

v prípade, ak sú alternatívne (nie kumulatívne) splnené dve podmienky. Prvou podmienkou

je, že z okolností prípadu vyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť,

alebo druhou podmienkou je, ak obvinený v žiadosti o prepustenie z väzby o výsluch

požiada a zároveň uvedie nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné pre

rozhodnutie. Podľa tejto právnej normy sťažovateľ mal možnosť pred rozhodovaním

okresného súdu podať žiadosť o výsluch (v danom prípade bol sťažovateľ vypočutý na

hlavnom pojednávaní). K uvedenému ústavný súd už iba dodáva, že v súdnom spise sp. zn.

žiadne podanie sťažovateľa (aj keď bol zastúpený obhajcom) so žiadosťou

o vykonanie výsluchu podľa , resp. žiadosť o účasť na

konaní adresovaná druhostupňovému súdu nebola, čo potvrdzuje skutočnosť, že sťažovateľ

si týmto zákonom prípustným postupom efektívne nebránil svoje práva. Sťažovateľom

tvrdená „žiadosť predviesť ma... mi Ústav... nevyhovel“, ktorej písomné vyhotovenie sa

v trestnom spise nenachádza, nemá podľa názoru ústavného súdu relevanciu skutočnosti

preukazujúcej opak už konštatovanej nedostatočnej aktivity pri obrane sťažovateľa.

20. Ústavný súd už v konaní sp. zn. a sp. zn. zdôraznil,

že ani judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 5 ods. 4 dohovoru nemožno

vykladať tak bezmedzne, že by z nej vyplývala povinnosť všeobecného súdu a zvlášť

odvolacieho súdu rozhodovať o ďalšom trvaní väzby vždy na verejnom zasadnutí, t. j. po

vypočutí obvineného, bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu. Osobná prítomnosť

obvineného v konaní pred súdom je nevyhnutná, keď to vzhľadom na konkrétne okolnosti

prípadu vyžaduje povaha skutočností (tvrdení a skutkových okolností), ktoré majú byť

predmetom posúdenia súdom, alebo je vzhľadom na procesnú situáciu a povahu

prerokúvaných skutočností zabezpečenie osobnej prítomnosti obvineného nevyhnutným

predpokladom zabezpečenia a rešpektovania kontradiktórnosti konania a princípu „rovnosti

zbraní“ (). Konkrétne okolnosti daného prípadu však podľa názoru ústavného

súdu nevyvolávali potrebu rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

verejnom zasadnutí krajského súdu, tzn. až po vypočutí sťažovateľa na tomto zasadnutí.

Sťažovateľovi bol v prípravnom konaní a aj v priebehu hlavného pojednávania vytvorený

dostatočný priestor a bolo mu umožnené vyjadriť sa k dôvodom a okolnostiam jeho väzby.

V čase rozhodovania okresného súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby (2. júla 2009),

ako aj v čase rozhodovania krajského súdu o sťažnosti prokurátora (15. júla 2009) nenastali

nové (vo veci konajúcim súdom predtým neznáme) skutočnosti týkajúce sa existencie

zákonných dôvodov sťažovateľovej väzby. Sťažovateľ o výsluch a osobnú účasť na

rozhodovaní krajského súdu v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti prokurátora (na ktorom

sa de facto rozhodovalo aj o jeho väzbe) nežiadal, pričom v priebehu ďalšieho konania

o podanej obžalobe možno počítať s jeho priamym – osobným prístupom k súdu minimálne

v rámci hlavného pojednávania, kde môže osobne predniesť aj návrhy a argumentáciu

týkajúcu sa jeho väzby. Sťažovateľ a jeho obhajca predložili súdu svoje argumenty proti

ďalšiemu trvaniu väzby v danom prípade v rámci žiadosti o prepustenie z väzby prednesenej

na hlavnom pojednávaní konanom 2. júla 2009. (Na neverejnom zasadnutí krajského súdu

nebol prítomný ani prokurátor.)

21. Postup, ktorý v danom prípade krajský súd zvolil pri rozhodovaní o sťažnosti

prokurátora, ako aj samotné rozhodnutie krajského súdu z 2. júla 2009 sú podľa názoru

ústavného súdu zlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi z už označených článkov

a dohovoru.

III. c

K tvrdeniu sťažovateľa, že krajský súd sa „náležite nevysporiadal so všetkými

mojimi dôvodmi môjho prepustenia z väzby, ktoré som uviedol (a aj môj obhajca) na

hlavnom pojednávaní... v mojom prípade došlo k oslabeniu materiálnych podmienok

mojej väzby...“

22. Krajský súd uznesením sp. zn. z 15. júla 2009 na základe sťažnosti

prokurátora zrušil uznesenie okresného súdu sp zn. z 2. júla 2009

a sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby zamietol.

23. Z celkového obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ tiež nesúhlasí s právnym

názorom vysloveným v predmetnom uznesení krajského súdu (pozri bod 7.1), teda aj

s interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení v jeho väzobnej veci.

24. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z už citovaných odôvodnení uznesení

vo veci konajúcich a rozhodujúcich väzobných súdov okrem iného zistil, že sťažovateľ bol

pozbavený osobnej slobody na základe dodržania dvoch nevyhnutných zákonných

podmienok v zmysle , a to, že je vo väzbe zo zákonného dôvodu (začaté

trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin) a spôsobom zodpovedajúcim

zákonu (dodržaný postup podľa

v znení neskorších predpisov), t. j. na základe rozhodnutia súdu. Podľa názoru ústavného

súdu rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 15. júla 2009 obsahuje dostatok

skutkových a právnych záverov na jeho výrok (o zrušení uznesenia okresného súdu

a zamietnutí žiadosti sťažovateľa) a nebolo zistené ani to, že tento záver krajského súdu bol

svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade

s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takom prípade nemá žiaden dôvod a ani

oprávnenie na prehodnocovanie jeho záverov.

25. Ústavný súd medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uvádzal v konaní

pred ústavným súdom, nezistil žiadny taký dôvod alebo skutočnosť, ktoré by mohli

spochybniť právne závery krajského súdu o existencii a relevantnosti uvedených zákonných

dôvodov väzby alebo by sa inak javili ako zjavne neodôvodnené či svojvoľné. Vychádzajúc

z uvedeného niet teda príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 15. júla 2009 a namietaným porušením základných práv a slobôd

označených sťažovateľom.

26. K už uvedenému ešte ústavný súd dodáva, že z citovaného

vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu základných práv alebo slobôd alebo ľudských

práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a ).

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné pripomenúť, že

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu teda byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , ). Ústavný súd postup

krajského súdu pri odôvodňovaní svojho skutkového a právneho záveru vo veci sťažovateľa

nepovažuje za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.

27. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecný súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne popreli ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie

krajského súdu takéto nedostatky nevykazuje, a na meritórne preskúmanie uvedeného

rozhodnutia preto ústavný súd nie je oprávnený. Inak povedané, po preskúmaní spôsobu

a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu a s ohľadom na dôvody,

ktoré sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad jeho

ustanovení citovaných v napadnutom rozhodnutí, ktoré by mohli

vyvolať účinky nezlučiteľné s označenými článkami a dohovoru.

28. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, ústavný súd len dodáva, že na prerokovanie sťažnosti v tejto časti nemá

právomoc, a to s ohľadom na dikciu prvej vety „.... ak o ich ochrane

nerozhoduje iný súd“. V čase podania sťažnosti sa trestná vec sťažovateľa nachádzala

v štádiu hlavného pojednávania (vypočúvania svedkov), pričom ústavnému súdu je známe,

že vec z hľadiska rozhodovania o vine a treste sťažovateľa ešte nie je právoplatne

rozhodnutá. Článok 6 ods. 1 dohovoru v relevantnej časti uvádza, že každý má právo na to,

aby súd rozhodol o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia voči nemu. V rámci

konania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sa však nerozhoduje o ,,oprávnenosti

trestného obvinenia“ voči sťažovateľovi, a skutkové dôvody väzby sa skúmajú len

v rozsahu zákonných požiadaviek pre toto štádium trestného konania. O oprávnenosti

trestného obvinenia voči sťažovateľovi rozhodne až súd rozhodujúci o vine a treste, preto

v tomto štádiu konania ústavný súd nemá právomoc zasahovať do jeho rozhodovacej

činnosti.

IV.

29. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( alebo

).

30. Námietky sťažovateľa uvedené v sťažnosti vzhľadom na argumentáciu krajského

súdu vyplývajúcu z odôvodnenia jeho rozhodnutia nedisponujú podľa názoru ústavného

súdu takou intenzitou relevancie, ktorej následkom mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom

označených základných práv garantovaných a dohovorom. Navyše, sťažovateľ má

možnosť (najmä v prípade zmeny relevantných skutočností podmieňujúcich odôvodnenie

obmedzenia jeho osobnej slobody) požiadať o prepustenie na slobodu v zmysle § 79 ods. 3

, prípadne využiť iné možnosti v rámci realizácie svojho práva na

obhajobu poskytnuté mu platnými a účinnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

31. Vychádzajúc z už uvedeného ústavný súd v závere konštatuje, že medzi dôvodmi

a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uvádzal v konaní pred ústavným súdom, nezistil žiadny

taký dôvod alebo skutočnosť, ktoré by mohli spochybniť právne závery krajského súdu

o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti o prepustenie na slobodu a o existencii a relevantnosti

uvedeného zákonného dôvodu väzby alebo by sa inak javili ako zjavne neodôvodnené či

svojvoľné. Niet teda príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 15. júla 2009 a namietaným porušením základných práv a slobôd

označených sťažovateľom [„Základné právo... na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2, 5,

, , a ... a , ods. 3, ods. 4

v spojení s čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a c) Európskeho dohovoru...“].

32. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

33. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010