Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 58/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R.

T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa

, 2 a 5 a práva na slobodu podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 9/2009 zo 4. mája 2009

a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 20. mája 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2009

doručená a 2. októbra 2009 doplnená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

(ďalej len „“) a práva na slobodu podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špeciálny

súd“), sp. zn. 9/2009 zo 4. mája 2009 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 20. mája 2009.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ (spolu

s ďalšími obvinenými) je trestne stíhaný pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245

ods. 1, ods. 3 písm. c) a ods. 4 písm. a) a b) (

zmenený a doplnený v znení neskorších predpisov – ďalej len

„“) v jednočinnom súbehu so zločinom založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa a ďalšie trestné činy, pre ktoré boli proti

nemu postupne vznášané obvinenia, sťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1

písm. b) a c) ( v znení neskorších predpisov –

ďalej len „“) 27. septembra 2008. Sudkyňa špeciálneho súdu pre prípravné

konanie uznesením sp. zn. 9/2009 zo 4. mája 2009 okrem iného zamietla žiadosť

sťažovateľa z 23. apríla 2009 o prepustenie z väzby. Sťažovateľovu sťažnosť z 5. mája 2009

proti tomuto uzneseniu zamietol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 20. mája

2009. Namietaným rozhodnutiam súdov zo 4. mája 2009 a z 20. mája 2009 predchádzalo

prijatie uznesenia sudkyne pre prípravné konanie špeciálneho súdu sp. zn. 9/2009 zo

17. marca 2009 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 26. marca

2009, ktorými bola predĺžená lehota trvania sťažovateľovej väzby do 27. septembra 2009.

3. Sťažovateľ tvrdil, že „postupom a uznesením špeciálneho súdu sp. zn. 9/2009

zo 04. 05. 2009 a postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 20. 05.

2009... bolo porušené moje právo na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým súdom

a právo na preskúmanie zákonnosti väzby... bolo porušené moje právo na riadne

odôvodnenie väzobných rozhodnutí...“. V podaní z 29. septembra 2009 sťažovateľ ďalej

poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. z 20. mája 2009. Vychádzajúc

z právnych názorov vyslovených v tomto rozhodnutí sťažovateľ uviedol, že o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby rozhodovali špeciálny a najvyšší súd, ktoré nespĺňali požiadavky

nezávislého súdu, „v dôsledku čoho boli porušené moje práva vyplývajúce z čl. 17 ods. 1,

a a dohovoru“.

4. Podľa názoru sťažovateľa

„... I keď uznesenie špeciálneho súdu... zo 04. 05. 2009 obsahuje relatívne podrobný

opis skutkov... vlastné odôvodnenie väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c)

je však nedostatočné. Tieto sú odôvodnené všeobecne, veľmi stručne... a

s poukazom na predchádzajúce väzobné rozhodnutia... V žiadnom z uvedených dokumentov

nie je individualizované skutkové a následne právne odôvodnenie mojej väzby. Rovnako

uznesenie najvyššieho súdu... z 20. 05. 2009 len opakuje odôvodnenie väzobných dôvodov

bez ich skutkovej a následne aj právnej individualizácie.

Naviac je potrebné dodať, že s mojimi námietkami... sa predmetné rozhodnutia...

nevysporiadali, z dôvodu ktorého ich považujem i za nepreskúmateľné...“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

... Špeciálny súd... postupom a uznesením sp. zn. 9/2009 zo 04. 05. 2009 v časti,

ktorou zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, a Najvyšší súd...

postupom a uznesením sp. zn. z 20. 05. 2009, ktorým zamietol sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu Špeciálneho súdu... sp. zn. 9/2009 zo 04. 05. 2009, porušili

, a ... a Dohovoru... v súvislosti

s právom sťažovateľa na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým súdom a právom

sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti väzby.

... Špeciálny súd... uznesením sp. zn. 9/2009 zo 04. 05. 2009 v časti, ktorou

zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, a Najvyšší súd... uznesením

sp. zn. z 20. 05. 2009, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

Špeciálneho súdu... sp. zn. 9/2009 zo 04. 05. 2009, porušili ,

a ... a a Dohovoru... v súvislosti s právom

sťažovateľa na riadne odôvodnenie väzobných rozhodnutí a ich preskúmateľnosť.

... Uznesenie Špeciálneho súdu... sp. zn. 9/2009 zo 04. 05. 2009 v časti, ktorou

bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, a uznesenie Najvyššieho súdu...

sp. zn. z 20. 05. 2009 sa zrušujú a Najvyššiemu súdu... sa prikazuje, aby

neodkladne prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu.“

Súčasne žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie spolu v sume 6 000 €

a náhradu trov konania.

6. Sťažovateľ k sťažnosti (ako argumentáciu preukazujúcu jeho tvrdenia) pripojil:

- návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „prokurátor“) na predĺženie lehoty trvania väzby č. k. VII/2 Gv 9/09-45

z 5. marca 2009,

- uznesenie sudkyne pre prípravné konanie špeciálneho súdu sp. zn. 9/2009 zo

17. marca 2009,

- uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 26. marca 2009,

- zápisnicu o verejnom zasadnutí sp. zn. 9/2009 zo 4. mája 2009,

- uznesenie sudkyne pre prípravné konanie špeciálneho súdu sp. zn. 9/2009 zo

4. mája 2009,

- uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 20. mája 2009,

- uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 28. apríla 2009,

- oznámenie sudkyne pre prípravné konanie špeciálneho súdu sp. zn. BB-Tp 9/2009

z 21. apríla 2009.

II.

7. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd z obsahu

súdneho spisu špeciálneho súdu sp. zn. 9/2009 zistil tieto skutočnosti:

7.1 – žiadosť sťažovateľa z 23. apríla 2009 „o prepustenie z väzby“, ktorú odôvodnil

takto (č. l. 175):

„... uznesením ŠS 9/09 zo dňa 17. 3. 09 bola väzba odôvodnená všetkým

obvineným spoločným odôvodnením, čo je v zmysle nálezu ÚS SR ústavne

neakceptovateľné...

Táto nová skutočnosť vyplynula práve z uznesenia 9/09 zo 17. 3. 2009

a z odôvodnenia tohto uznesenia... žiadam o rešpektovanie právneho názoru ÚS SR

a o vyvodenie patričného záveru a teda o moje prepustenie z väzby.

Keď ÚS SR v náleze uviedol právny názor, že spoločné odôvodnenie

nie je ústavne akceptovateľné, tak nie je ústavne akceptovateľný ani titul mojej väzby.

Keďže som vo väzbe na základe protiústavného uznesenia, žiadam o prepustenie.“

7.2 – „Zápisnica o verejnom zasadnutí“ (č. l. 185 – 195) špeciálneho súdu zo 4. mája

2009 konaného za prítomnosti prokurátora, obvinených (sťažovateľ, V. H. a T. Ď.) a ich

obhajcu JUDr. P. S. Predmetom verejného zasadnutia bolo rozhodnúť o návrhu prokurátora

o zmene dôvodov väzby obvinených a o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu. Sťažovateľovi na jeho žiadosť bolo umožnené počas prerušenia verejného

zasadnutia nahliadnuť do súdneho spisu. V rámci výsluchu sa sťažovateľ vyjadril k návrhu

prokurátora a k svojej žiadosti o prepustenie z väzby a uviedol, že „Súd... nie je viazaný

návrhom prokurátora a preto žiadam, aby sa vysporiadal... s právnym názorom Ústavného

súdu... v náleze z 11. 01. 2005 ... V danom náleze bolo napadnuté uznesenie

zrušené a problematika tam rozvedená je totožná s odôvodnením rozhodnutia o väzby,

ktorým bola mne a ostatným väzba predĺžená. Väzba nám bola odôvodnený jedným

spoločným odôvodnením bez náležitej individualizácie a špecifikácie dôvodov väzby voči

jednotlivým obvineným. S poukazom na tento nález je rozhodnutie zakladajúce titul mojej

väzby ústavne neakceptovateľné, a preto žiadam, aby bol právny názor Ústavného súdu...

rešpektovaný, a aby sa súd s mojou právnou argumentáciou aj náležité vysporiadal.“. Po

výsluchu ostatných obvinených, prednesoch prokurátora a obhajcu sudkyňa pre prípravné

konanie vyhlásila uznesenie, ktorým návrh prokurátora zamietla. Taktiež zamietla žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby. Po odôvodnení uznesenia a poučení o opravnom

prostriedku sa sťažovateľ „po porade s obhajcom“ k výroku uznesenia vyjadril takto:

„Uznesenie vnímam ako nezákonné, pretože nebol súdom rešpektovaný právny názor

Ústavného súdu... . Sťažnosť zatiaľ nepodávam, keďže mám možnosť vyjadriť

sa v lehote troch dní.“

7.3 – písomné vyhotovenie uznesenia sudkyne pre prípravné konanie sp. zn.

9/2009 zo 4. mája 2009 (č. l. 196 – 214), z odôvodnenia ktorého považuje ústavný súd

za dôvodné citovať tieto jeho časti:

„... Dňa 24. apríla 2009 bola podpísanému súdu doručená žiadosť obvineného M. M.

o prepustenie z väzby na slobodu. V podanej žiadosti o. i. uviedol, že rozhodnutie, ktorým

bol vzatý do výkonu väzby, ako aj rozhodnutie, ktorým bola u neho predĺžená lehota trvania

väzby považuje za protizákonné a ústavne neakceptovateľné. Poukázal na to, že vo veci

rozhodujúca sudkyňa pre prípravné konanie dôvodnosť väzby u neho, ako aj u

spoluobvinených V. H. a T. Ď. určila rovnako, čo je po šesťmesačnom výkone väzby ústavne

neakceptovateľné. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu... sp. zn. .

Všetci traja obvinení pred uskutočnenými výsluchmi boli sudkyňou pre prípravné

konanie poučení o ich právach v rozsahu, ktorý je uvedený v zápisnici o verejnom

zasadnutí...

Ďalej vo svojej výpovedi poukázal (sťažovateľ, pozn.) na nález Ústavného súdu...

sp. zn. z 11. januára 2005, z ktorého o. i. vyplýva, že aj keď v momente

vzatia do väzby je možné vzhľadom na organizovaný a skupinový charakter trestnej činnosti

akceptovať aj spoločné odôvodnenie väzby pri všetkých obvinených, pri rozhodovaní

o predĺžení lehoty väzby však takýto prístup nemôže byť ústavne akceptovateľný.

S poukazom na tento nález je rozhodnutie zakladajúce titul jeho väzby ústavne

neakceptovateľné, a preto žiadal, aby sa súd s jeho právnou argumentáciou aj náležité

vysporiadal...

Obhajca všetkých troch obvinených JUDr. P. S. tak isto navrhol, aby súd návrh

prokurátora v celom rozsahu zamietol. Tak isto poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu

SR, ktorý vo svojom výsluchu citoval obvinený M. M. Samotná hrozba vysokého trestu bez

ďalšieho nemôže byť dôvodom na rozšírenie dôvodov väzby ani u jedného z obvinených.

Prokuratúra nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorý by rozšírenie dôvodov väzby

odôvodňoval. Obhajca považoval návrh prokurátora za účelový, u žiadneho z jeho klientov

nie sú podľa jeho mienky dané dôvody väzby...

Pokiaľ si obvinený M. M. podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, tejto

žiadosti vyhovené nebolo. U obvineného M. M. naďalej existujú dôvody väzby, tak ako to

bolo konštatované sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa

1. októbra 2008, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 30. októbra 2008, sp. zn. -69 a ako to bolo posledne v nedávnej minulosti

konštatované aj v uznesení sudkyne pre prípravné konanie podpísaného súdu zo dňa

17. marca 2009, sp. zn. 9/2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave

zo dňa 26. marca 2009, sp. zn. , kedy bola právoplatne predĺžená lehota

trvania väzby u všetkých troch obvinených do 27. septembra 2009. Znova je potrebné

zdôrazniť, že obvinený M. M. bol bez preukázateľného zdroja príjmu. Naďalej pretrváva

obava, že v prípade prepustenia na slobodu by obvinený mohol pokračovať v páchaní

trestnej činnosti obdobného charakteru, pre ktorú sa v súčasnosti proti jeho osobe vedie

vyšetrovanie. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že obvinenému bolo vznesené obvinenie

aj pre ďalšie trestné činy, ako je to v tomto rozhodnutí vyššie uvedené. Tiež naďalej

pretrváva dôvodná obava, že obvinený pokiaľ by bol na slobode, mohol by vyvíjať kolúzne

aktivity vo vzťahu k osobám, ktoré jednak už boli vo veci vypočuté, alebo ešte len budú

vyšetrovateľom vypočutí s cieľom riadne dokumentovať vyšetrovanú trestnú činnosť

obvineného. Táto skutočnosť je preukázaná výpoveďami vo veci vypočutých svedkov -

poškodených, ktorí pri svojich výpovediach pred vyšetrovateľom prejavili strach o seba, ako

aj o rodinných príslušníkov z obvineného M. M.

Z týchto dôvodov sudkyňa pre prípravné konanie rozhodla tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.“

7.4 – sťažnosť prokurátora č. k. VII/2 Gv 9/09-129 z 5. mája 2009 proti uzneseniu zo

4. mája 2009 o zamietnutí návrhu prokurátora na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby

u obvinených (č. l. 219 – 221).

7.5 – sťažovateľova sťažnosť z 5. mája 2009 „proti výroku č. II uznesenia 9/2009

zo dňa 4. mája 2009, ktorým bola zamietnutá moja žiadosť o prepustenie z väzby...“,

č. l. 228 – 229, v odôvodnení ktorej pri poukázaní na odôvodnenia (právne vety) rozhodnutí

ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. , ,

, okrem iného ešte uviedol: „V zmysle judikatúry ústavného

súdu SR mám nespochybniteľný nárok na riadne odôvodnenie rozhodnutia a ústavný nárok

na to, aby sa súd zaoberal mojimi právnymi námietkami. ŠS v Pezinku sa uznesením

9/2009 zo dňa 4. 5. 2009 nijakým spôsobom nevyrovnal s mojou podstatnou námietkou

poukazujúcou na neústavnosť väzby od 27. 3. 2009, keď skončila základná lehota mojej

väzby... ŠS v Pezinku uznesením 9/2009 zo 4. 5. 2009 odignoroval moju právnu

argumentáciu a porušil moje základné práva na riadne odôvodnenie a aj práva na

prepustenie z väzby, keďže sa titul väzby vzhľadom na nález ÚS SR stáva

ústavne neakceptovateľným pretože je odôvodnený formalistickým spoločným odôvodnením

bez náležitej individualizácie. Len žiadam, aby bol rešpektovaný právny názor ústavného

súdu SR a aby boli rešpektované moje ústavné práva.“

7.6 – uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 20. mája 2009 (č. l. 239 –

240, ktorým podľa sťažnosti prokurátora

a sťažovateľa proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie sp. zn. 9/2009 zo 4. mája

2009 zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k zamietnutiu sťažovateľovej

sťažnosti najvyšší súd uviedol:

„... Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu... zo dňa 4. mája

2009, sp. zn. 9/2009... bola zamietnutá... žiadosť obvineného M. M. o prepustenie z

väzby (v bode II.), keď dospela k záveru, že dôvody väzby... u neho i naďalej trvajú, pretože

dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný, aj

naďalej trvá...

V zákonnej lehote... podali proti tomuto uzneseniu sťažnosť prokurátor ako aj

obvinený M. M.

Obvinený M. M. na odôvodnenie svojej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje so

stanoviskom sudkyne pre prípravné konanie, pretože táto postupovala pri rozhodovaní

nedôsledne a v konečnom dôsledku porušila jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru...

Vyjadril názor, že Špeciálny súd svojim uznesením odignoroval jeho právnu argumentáciu,

rozhodnutie odôvodnil formalistický, čím porušil jeho právo na odôvodnenie ako aj právo

na prepustenie z väzby...

Najvyšší súd... na podklade podanej sťažnosti prokurátora a obvineného... zistil, že

sudkyňa pre prípravné konanie Špeciálneho súdu rozhodla v predmetnej veci správne

a v súlade so zákonom.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu dôvody väzby u obvinených M. M., V. H. a T. Ď. ...

v danom štádiu trestného konania i naďalej trvajú... V tomto smere odvolací súd v celom

rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa plne stotožnil...

Odvolací súd zistil, že pri rozhodovaní o žiadosti obvineného M. M. v predmetnom

prípade (bod II. napadnutého uznesenia) boli dodržané všetky formálno-procesné

podmienky a rovnako aj z vecného hľadiska sú u neho splnené všetky zákonné podmienky na

ďalšie trvanie jeho väzby, tak ako to bolo konštatované a podrobne odôvodnené už aj

v predchádzajúcich rozhodnutiach Okresného súdu v Trenčíne (zo dňa 1. októbra 2008,

sp. zn. ), Krajského súdu v Trenčíne (zo dňa 30. októbra 2008, sp. zn.

), Špeciálneho súdu v Pezinku (zo dňa 17. marca 2009, sp. zn. 9/2009) a tiež

aj Najvyššieho súdu... (zo dňa 26. marca 2009, sp. zn. ).

Doposiaľ vykonané dokazovanie poukazuje na dôvodné podozrenie, že obvinený M.

M. sa zúčastňoval na organizovaní a páchaní závažnej, rozsiahlej trestnej činnosti

súvisiacej s úmyselným poškodzovaním cudzieho majetku s cieľom získania vplyvu,

spôsobovania strachu a získavania neoprávnených výhod u osôb, ktoré sa vzopreli jeho

neodôvodneným požiadavkám.

Konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú existenciu dôvodov ďalšieho trvania väzby

menovaného obvineného podľa spočívajú nie len v charaktere,

spôsobe a rozsahu trestnej činnosti, zo spáchania ktorej je dôvodne podozrivý, ale

vyplývajú aj z obsahu výpovedí viacerých svedkov - poškodených. Jedná sa o trestnú

činnosť, zo spáchania ktorej je podozrivých viacero osôb, vyšetrovanie ktorej si nepochybne

vyžiada ešte ďalšie rozsiahle a časovo náročné dokazovanie. Preto dôvodná obava z

možného kolúzneho konania obvineného je plne opodstatnená aj v tomto štádiu trestného

konania.

S poukazom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú bolo začaté trestné stíhanie ako

aj jej vecný i časový rozsah a s poukazom aj na predchádzajúci život obvineného, sa na

dôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby aj podľa nič nezmenilo.

Sťažnostné námietky obvineného vo vzťahu k procesnému postupu sudkyne pre

prípravné konanie Špeciálneho súdu, nie je možné akceptovať. Odvolací súd pripomína tiež,

že dosiaľ vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci dáva dostatočné podklady pre

vyslovenie odôvodnenosti podozrenia obvineného zo spáchania predmetnej trestnej

činnosti.

Preto správne a v súlade so zákonom bolo rozhodnutie sudkyne pre prípravné

konanie Špeciálneho súdu, keď táto konštatovala existenciu, resp. ďalšie trvanie väzobných

dôvodov u obvineného M. M., tak ako to uviedla v napadnutom uznesení.

Najvyšší súd nezistil ani žiadne také prieťahy v doterajšom konaní, ktoré by

odôvodňovali konštatovanie, že doba, ktorá uplynula od vzatia obvineného do väzby, je

neproporcionálna vecnej i formálnej obťažnosti veci. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že

vyšetrovanie prebieha plynulo a sústredene.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd... sťažnosť obvineného M. M.

nepovažoval za dôvodné, a preto ich podľa zamietol.“ Toto

uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené sťažovateľovi 3. júna 2009.

7.7 – „doplnenie sťažovateľovej sťažnosti proti uzneseniu špeciálneho súdu

9/2009 zo dňa 4. 5. 2009...“ (č. l. 242). Toto podanie bolo napísané 20. mája 2009

a doručené najvyššiemu súdu 25. mája 2009, teda v čase po neverejnom zasadnutí konanom

20. mája 2009. Sťažovateľ opätovne odôvodňoval svoju sťažnosť nerešpektovaním „nálezu

ÚS SR “ a prvýkrát ako novú skutočnosť uviedol, že „... 20. 5. 2009 rozhodol

ÚS SR o protiústavnosti špeciálneho súdu a nález ÚS SR... vytvára stav... že titul mojej

väzby dňa 17. 3. 2009, 9/2009, vydal súd ktorý nie je v súlade s ... Podľa

mediálnych informácii ostávajú rozsudky ŠS v platnosti, no moja vec je odlišná, keďže sa

nejedná o rozhodnutie vo veci samej...

Aj bez ohľadu na rozhodnutie ÚS SR zo dňa 20. 5. 2009 je vzhľadom na právny záver

ÚS SR v náleze moje držanie vo väzbe od 17. 3. 09 ústavne neakceptovateľné

a preto prosím NS SR, aby mojej žiadosti o prepustenie z väzby rešpektujúc právny názor

ÚS SR, vyhovel.“.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal (...).

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 a práva na slobodu podľa

ods. 3 a 4 dohovoru postupom a uznesením špeciálneho súdu sp. zn. 9/2009 zo 4. mája

2009 a postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 20. mája 2009

v podstate preto, že o jeho žiadosti o prepustenie z väzby rozhodol nie nezávislý súd

a väzobné rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené (pozri body 3 až 5).

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ

napadol postup a rozhodnutie špeciálneho súdu ako súdu prvostupňového, ako aj postup

a rozhodnutie najvyššieho súdu. Avšak vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva

z citovaného a , ústavný súd nemá

právomoc preskúmavať postup a rozhodnutie špeciálneho súdu, pretože jeho postup

a rozhodnutie preskúmal v dôsledku podaného opravného prostriedku (sťažnosti) najvyšší

súd. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k špeciálnemu

súdu) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

12. Sťažovateľ napadol aj postup a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. mája 2009, ktorému najmä vytýka, že zamietnutím jeho sťažnosti proti

prvostupňovému rozhodnutiu mu neposkytol ochranu jeho základnému právu na slobodu,

resp. právu na slobodu zaručenému a dohovorom. Dôvodom porušenia označených

práv bolo sťažovateľom tvrdené a už uvedené rozhodovanie v jeho väzobnej veci nie

nezávislým špeciálnym súdom (resp. senátom odvolacieho súdu), ako aj nedostatočné

odôvodnenie ich väzobných rozhodnutí.

III.A

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľom tvrdeným rozhodovaním

o zákonnosti jeho väzby nie nezávislým súdom

13. V posudzovanej veci sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby 23. apríla 2009.

Dôvodom ním tvrdenej nezákonnosti väzby mal byť najmä postup väzobných súdov

nesúladný s nálezom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , konkrétne

spoločné odôvodnenie väzby všetkých obvinených v jeho trestnej veci. Sťažovateľovu

žiadosť o prepustenie z väzby zamietla sudkyňa pre prípravné konanie uznesením zo

4. mája 2009. V sťažnosti z 5. mája 2009 proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ opätovne

argumentoval najmä rozhodnutím ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

a súdu vytýkal, že sa „... titul väzby... stáva ústavne neakceptovateľným

pretože je odôvodnený formalistickým spoločným odôvodnením bez náležitej

individualizácie“. O sťažovateľovej sťažnosti z 5. mája 2009 rozhodol najvyšší súd

uznesením z 20. mája 2009 tak, že ju zamietol.

14. Vychádzajúc z časového ohraničenia vyplývajúceho z petitu posudzovanej

sťažnosti (pozri bod 5) ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v rámci súdneho konania

o jeho žiadosti z 23. apríla 2009 o prepustenie z väzby na slobodu ako argument

o neústavnosti jeho väzby nepoužil nález ústavného súdu č. k. -238 z 20. mája

2009 a z neho vyplývajúce závery vo vzťahu k nesúladu o zriadení

Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov s . Tento argument („o protiústavnosti špeciálneho

súdu“) sťažovateľ použil až v podaní z 20. mája 2009 označenom ako „doplnenie

sťažovateľovej sťažnosti proti uzneseniu špeciálneho súdu 9/2009 zo dňa 4. 5. 2009...“,

ktoré bolo doručené najvyššiemu súdu 25. mája 2009, teda v čase po jeho rozhodnutí na

neverejnom zasadnutí konanom 20. mája 2009 (pozri tiež bod 7.7). K uvedenému už

ústavný súd už iba dodáva, že sťažovateľ nosný (bazálny) argument „o neústavnosti

špeciálneho súdu“ uplatnil až v konaniach o jeho ďalších žiadostiach o prepustenie na

slobodu (napr. z 20. mája 2009, 21. mája 2009, 31. júla 2009, 13. júla 2009). Súdne

rozhodnutia o nich však nie sú predmetom posudzovanej ústavnej sťažnosti, teda nie sú ani

predmetom tohto ústavného prieskumu ústavného súdu.

15. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

16. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv a slobôd napadnutým

uznesením najvyššieho súdu, ktorým bol zamietnutý opravný prostriedok sťažovateľa proti

prvostupňovému uzneseniu o nevyhovení sťažovateľovej žiadosti z 23. apríla 2009

o prepustenie z väzby, ústavný súd pripomína, že z princípu subsidiarity (v zmysle čl. 127

ods. 1 a ) limitujúceho vzťah ústavného súdu ku

všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi

musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým

spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom

(mutatis mutandis ). Inak povedané, pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich

základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom zásadnú argumentáciu,

ktorú mohol predniesť aj pred všeobecnými súdmi, avšak túto (v aktuálnom časovom

období, pozn.) nepredniesol, treba vychádzať z toho, že materiálne nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje, preto sťažnosť v takomto prípade podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde nie je prípustná. Uvedené závery platia aj v súvislosti s námietkou

sťažovateľa „o protiústavnosti špeciálneho súdu“, ktorú sťažovateľ v priebehu

rozhodovania špeciálneho a najvyššieho súdu (bod 5) o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

z 23. apríla 2009 nevyužil (bod 7.7).

III.B

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľom tvrdeným nedostatočným

odôvodnením jeho väzobných rozhodnutí

17. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol (pozri bod 4), že „... vlastné odôvodnenie

väzobných dôvodov... je však nedostatočné... nie je individualizované skutkové a následne

právne odôvodnenie mojej väzby... uznesenie najvyššieho súdu... z 20. 5. 2009 len opakuje

odôvodnenie väzobných dôvodov bez ich skutkovej a následne aj právnej individualizácie.

Naviac... s mojimi námietkami proti trvaniu väzby sa predmetné rozhodnutia

žiadnym spôsobom nevysporiadali... ich považujem i za nepreskúmateľné.“. Sťažovateľ tiež

tvrdil (pozri bod 3), že postupom a rozhodnutiami menovaných väzobných súdov „bolo

porušené moje právo na riadne odôvodnenie väzobných rozhodnutí“.

18. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , , )

19. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa zaručených

v , 2 a 5 a a 4 dohovoru, ústavný súd poukazuje na obsah

uznesenia špeciálneho súdu sp. zn. 9/2009 zo 4. mája 2009 o zamietnutí žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby z 23. apríla 2009 uvedený v bode 7.3. Vychádzajúc

z obsahu odôvodnenia predmetného uznesenia ústavný súd konštatuje, že sudkyňa pre

prípravné konanie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne a v časovej

postupnosti (chronologicky) oboznámila obsah rozhodnutí orgánov činných v trestnom

konaní (s individuálnym popisom skutkov a právnej kvalifikácie u každého z obvinených).

Citovala tiež relevantné ustanovenia , ktoré pri svojom rozhodovaní

aplikovala, a pri odôvodnení zamietnutia žiadosti sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby

individuálne konkretizovala skutočnosti (vyplývajúce z doterajšieho priebehu dokazovania)

odôvodňujúce jeho ponechanie vo väzbe.

20. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 20. mája 2009 sťažnosť

sťažovateľa proti prvostupňovému uzneseniu špeciálneho súdu zo 4. mája 2009 zamietol

(pozri bližšie dôvody bod 7.6). Ústavný súd k odôvodneniu uznesenia najvyššieho súdu

považuje za potrebné uviesť, že mu neprislúcha, aby v rámci konania o ústavnej sťažnosti

posudzoval, či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby sťažovateľa alebo akéhokoľvek

iného obvineného. Toto prislúcha zásadne všeobecným súdom. Ako už ústavný súd uviedol,

v rámci konania o sťažnostiach vo väzobných veciach skúma, či sa v konaní pred väzobnými

súdmi dodržali ústavno-procesné princípy obmedzenia osobnej slobody obvineného väzbou.

Jedným z týchto princípov je aj zákonnosť dôvodov na vzatie obvineného do väzby.

21. Ústavný súd konštatuje, že uznesenia najvyššieho súdu (a v tomto ohľade tiež

špeciálneho súdu) spĺňajú zákonné požiadavky na odôvodnenie uznesenia [§ 176 ods. 2

v spojení s a ] a podľa ústavného súdu sú

z hľadiska individualizácie dôvodov väzby sťažovateľa aj s ohľadom na doterajšiu

judikatúru ústavného súdu ústavne konformné a akceptovateľné. Keďže najvyšší súd

preskúmaval správnosť výrokov napadnutého uznesenia a predchádzajúceho konania

špeciálneho súdu, pričom sa s rozhodnutím špeciálneho súdu stotožnil (považoval ho za

ústavné a zákonné), odkázal na jeho dôvody, nebolo jeho povinnosťou opätovne podrobne

uvádzať dôvody, na základe ktorých rozhodol špeciálny súd. Aj napriek tomu však najvyšší

súd individualizoval a konkretizoval vecný obsah väzobných dôvodov [§ 71 ods. 1 písm. b)

a c) ]. Po dôkladnom preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu dospel ústavný súd k záveru, že je riadne odôvodnené, nie je arbitrárne, pričom ho

možno z ústavného hľadiska považovať za akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd preto

považoval aj uznesenie najvyššieho súdu za zákonné a ústavne akceptovateľné.

22. Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že uznesením

najvyššieho súdu (a v tomto ohľade tiež špeciálneho súdu) nebolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa , 2 a 5 a právo podľa a 4 dohovoru. Na

tomto základe ústavný súd odmietol pri predbežnom prerokovaní sťažnosti aj túto jej časť

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

III.C

23. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

návrhom sťažovateľa, aby bolo zrušené uznesenie špeciálneho súdu zo 4. mája 2009 sp. zn.

9/2009 a uznesenie najvyššieho súdu z 20. mája 2009 sp. zn. , ako aj jeho

návrhom, aby ústavný súd prikázal, aby sťažovateľa neodkladne prepustili z väzby na

slobodu a priznali mu finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010