Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 44/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a Okresného

súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti T., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 750 €

(slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti T., s. r. o., trovy

právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem

centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. R. S., D., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 2. februára 2010 prijal

na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. R. S., D., v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie sumy

68 677 Sk v konaní, ktoré začalo na jej návrh z 23. novembra 2005 a bolo spočiatku vedené

Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. . Podľa sťažovateľky vo veci síce

bolo nariadené pojednávanie, ale počas dvoch rokov sa nekonalo ani jedno, a to buď

z dôvodu práceneschopnosti sudkyne, alebo reorganizácie súdu. V dôsledku reorganizácie

súdov prešla vec s účinnosťou od 1. januára 2008 na novozriadený okresný súd, na ktorom

sa vedie pod sp. zn. . Sťažovateľka uvádza, že do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu bolo vo veci nariadené a konalo sa iba jedno pojednávanie, a to 23. júna

2009, teda po roku a pol po pridelení veci.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento

nález:

«Ústavný súd začína konanie o porušení práva sťažovateľa - navrhovateľa T., s. r.

o.,... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2

SR: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“

a čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré bolo porušené postupom

Okresného súdu v Bratislava II. sp. zn. a postupom Okresného súdu

v Pezinku sp. zn. .

2. Príslušnému súdu - Okresnému súdu v Pezinku v konaní navrhovateľa a odporcov

uvedenom v tejto sťažnosti prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi spoločnosti T., s. r. o.,... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo

výške 30 000,-€, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava II. vo výške 15 000,- €

a Okresný súd v Pezinku vo výške 15 000,- €. To všetko do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný

vyplatiť Okresný súd v Pezinku a to na účet JUDr. R. S. č..., vedený vo V., a. s. pobočka D.»

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka

skutočnosťou, že „na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ z dôvodu,

pretrvávajúcich prieťahov v súdnom konaní pociťuje neprávosť a nespravodlivosť zo strany

súdov“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 2018/2010

z 1. marca 2010 vyjadrila predsedníčka Okresného súdu Bratislava II, v ktorom oznámila,

že k veci nemôže zaujať objektívne stanovisko, pretože celý spisový materiál bol v dôsledku

reorganizácie súdov odstúpený okresnému súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na

konanie.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril listom sp. zn. Spr. 3098/2010

z 12. marca 2010, v ktorom podrobne opísal jednotlivé úkony vykonané v danej veci

a zároveň uviedol:

„Máme za to, že Okresný súd Pezinok svojim postupom neporušil ústavné právo

sťažovateľa. Konštatujem, že v období pred 01. 01. 2008 Okresný súd Pezinok nemohol

vo veci konať, preto ani jeho postupom nemohlo dôjsť k porušeniu ústavného práva

sťažovateľa a Okresný súd Pezinok preto podľa nášho názoru nemôže ani niesť plnú

zodpovednosť za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré prípadne vo veci nastali pred 01. 01.

2008. Máme za to , že Okresný súd Pezinok môže niesť zodpovednosť za prípadne vzniknuté

prieťahy len vo veciach, ktoré na neho v zmysle ust. prešli,

avšak len za také prípadné prieťahy, ktoré vznikli postupom Okresného súdu Pezinok po

01. 01. 2008.

Žiadam, aby pri rozhodovaní o prípadnom porušení ústavného práva sťažovateľa na

prieťahy v konaní ústavný súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že k 01. 01. 2008, teda

k prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok podľa vyššie citovaných zákonných

ustanovení pracovali na Okresnom súde v Pezinku len štyria sudcovia, navyše dve sudkyne

boli dlhodobo práceneschopné. Personálne obsadenie Okresného súdu Pezinok bolo

doriešené až v septembri 2008. Neexistovala teda objektívna možnosť zaoberať sa všetkými

prípadmi, ktoré na Okresný súd v Pezinku napadli z Okresného súdu Bratislava II, resp.

Okresného súdu Bratislava III v primeraných a obvyklých lehotách. Je nepochybné,

že účastník konania nemôže byť ukrátený na svojich právach z dôvodu personálnych

problémov na Okresnom súde v Pezinku, na druhej strane je však nepochybné, že Okresný

súd v Pezinku nemôže niesť za situáciu, ktorá vznikla nedostatočným obsadením súdu

plnú zodpovednosť, pretože túto situáciu nespôsobil a ani nemohol ovplyvniť.“

K stanoviskám oboch súdov sa sťažovateľka vyjadrila listom doručeným ústavnému

súdu 6. apríla 2010, v ktorom uviedla:

„- z vyjadrenia Okresného súdu v Pezinku je zrejmé, že došlo k prieťahom v konaní,

ktoré boli zapríčinené nečinnosťou súdu,

- skutočnosť, že prejednávaná vec bola v priebehu konania prideľovaná viacerým

sudcom, a bola postupovaná z dôvodu miestnej príslušnosti z jedného súdu na druhý nemá

žiadny vplyv na to, aby bola prejednávaná vec prejednaná bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľka zároveň oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Keďže oba súdy vo svojich vyjadreniach nereagovali na výzvu ústavného súdu, aby

oznámili, či podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súhlasia

s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd bol toho názoru, že takýto súhlas udelili.

Ústavný súd na základe toho podľa upustil

v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti relevantné

na posúdenie veci:

Dňa 25. novembra 2005 bola Okresnému súdu Bratislava II doručená „žaloba

o zaplatenie 68 677 Sk s príslušenstvom“ navrhovateľa (sťažovateľky) s prílohami. Veci

bola pridelená sp. zn. .

Dňa 8. decembra 2005 bola vec prevedená do oddelenia „Platobné rozkazy“, kde jej

bola pridelená sp. zn. .

Dňa 15. decembra 2005 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za

podanie návrhu a právny zástupca navrhovateľa bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov

návrhu.

Dňa 10. februára 2006 právny zástupca navrhovateľa doručil Okresnému súdu

Bratislava II opravený návrh.

Dňa 15. marca 2006 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu.

Dňa 28. marca 2006 Okresný súd Bratislava II vydal platobný rozkaz sp. zn.

32 , ktorý následne zaslal účastníkom konania.

Dňa 29. júna 2006 právna zástupkyňa odporcov podala proti platobnému rozkazu

odpor, doložila prílohy a zaplatila súdny poplatok.

Dňa 13. júla 2006 bola vec prevedená do oddelenia „Občianskoprávne veci“, kde jej

bola pridelená sp. zn. .

Dňa 19. júla 2006 Okresný súd Bratislava II určil termín pojednávania na

5. december 2006 (predvolanie bolo expedované až v septembri 2006).

Dňa 1. decembra 2006 právna zástupkyňa odporcov ospravedlnila ich neúčasť na

pojednávaní a požiadala o jeho odročenie.

Dňa 5. decembra 2006 sa konalo pojednávanie za prítomnosti právneho zástupcu

navrhovateľov, ktoré bolo odročené na 22. február 2007.

Okresný súd Bratislava II listom z 29. januára 2007 zrušil pojednávanie určené na

22. február 2007 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 25. septembra 2007 Okresný súd Bratislava II určil termín pojednávania na

15. november 2007.

Dňa 15. novembra 2007 právny zástupca navrhovateľov ospravedlnil ich neúčasť na

pojednávaní a požiadal o jeho odročenie.

Dňa 15. novembra 2007 sa konalo pojednávanie za prítomnosti právnej zástupkyne

odporcov, ktoré bolo odročené na 28. január 2008.

Dňa 26. novembra 2007 Okresný súd Bratislava II účastníkom konania oznámil, že

pojednávanie určené na 28. január 2008 sa ruší z dôvodu reorganizácie súdov.

V rámci prechodu výkonu súdnictva s účinnosťou od 1. januára 2008 vec prešla na

okresný súd, kde jej bola 26. septembra 2008 pridelená sp. zn. .

Dňa 15. apríla 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 23. jún 2009.

Dňa 15. júna 2009 právny zástupca navrhovateľov podal sťažnosť na prieťahy

predsedníčke tohto súdu.

Dňa 23. júna 2009 sa konalo pojednávanie za účasti oboch právnych zástupcov,

konateľa navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Právny zástupca navrhovateľov predložil

vyjadrenie a znalecký posudok, ktoré boli založené do spisu. Pojednávanie bolo odročené na

24. november 2009.

Dňa 13. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov, ktoré bolo

listom z 2. septembra 2009 zaslané na vedomie právnemu zástupcovi navrhovateľov.

Dňa 24. novembra 2009 sa konalo pojednávanie za účasti oboch právnych zástupcov

a odporcov, na ktorom bolo rozhodnuté o pribratí znalca do konania.

Uznesením okresného súdu z 22. februára 2010 bolo nariadené znalecké dokazovanie

znalcom z odboru stavebníctva.

Dňa 19. marca 2010 bol spis okresného súdu doručený ústavnému súdu.

III.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zabezpečiť odstránenie

stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, správania účastníkov konania a spôsobu,

akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní

porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva

(, ).

1. Predmetom posudzovaného konania pred oboma súdmi je rozhodovanie

o zaplatenie sumy 68 677 Sk s príslušenstvom, ktorý nárok sťažovateľ si uplatnil na

Okresnom súde Bratislava II z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo. Po právnej stránke vec nie

je náročná. Ide o konanie, ktoré spravidla nebýva ani skutkovo zložité, avšak v tomto

prípade je vec náročnejšia na dokazovanie z dôvodu neexistencie písomnej zmluvy

a nevyhnutnosti ustálenia predmetu ústnej zmluvy, rozsahu plnenia sťažovateľkou

a odstúpenia od zmluvy odporcami.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Ústavný súd zistil, že Okresný súd Bratislava II dvakrát odročil pojednávanie

z dôvodu ospravedlnenej neúčasti účastníkov konania a okresný súd na pojednávaní

konanom 23. júna 2009 pri stanovení ďalšieho termínu pojednávania vzal do úvahy

plánované čerpanie dovolenky právneho zástupcu sťažovateľky. Sťažovateľka svojím

správaním neprispela k doterajšej dĺžke konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup oboch súdov v konaní.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Ústavný súd hodnotí postup Okresného súdu Bratislava II ako nesústredený

a neefektívny, pretože od návrhu na začatie konania až do obdobia, keď odstúpil spis

okresnému súdu, hoci vydal platobný rozkaz a nariadil niekoľko pojednávaní, nevykonal

žiadny dôkazný prostriedok a vec nepripravil tak, aby ju bolo možné rozhodnúť na jedinom

pojednávaní v zmysle ustanovenia , čoho

dôkazom je tá skutočnosť, že okresný súd po doručení veci musel nariadiť znalecké

dokazovanie (až 22. februára 2010) a vykonať jednotlivé dôkazy.

Obdobím nečinnosti je poznačené konanie okresného súdu, ktorý od napadnutia veci

v rámci prechodu výkonu súdnictva s účinnosťou od 1. januára 2008 určil prvý termín

pojednávania až na 23. jún 2009, t. j. po viac ako jednom roku. Kratšie obdobie nečinnosti

v rozsahu troch mesiacov predstavuje aj obdobie od 24. novembra 2009, keď bolo

rozhodnuté o pribratí znalca do konania, avšak uznesenie bolo vypracované až 22. februára

2010.

Vychádzajúc z uvedených skutočností (keďže konanie vo veci samej nebolo

právoplatne skončené ani po viac ako štyroch rokoch od podania žaloby) ústavný súd dospel

k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu Bratislava II a okresného súdu došlo

k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

Ústavný súd na záver dodáva, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdov

vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe , ktorým

sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva vo veci

sťažovateľky z Okresného súdu Bratislava II na okresný súd. Z uvedeného dôvodu v zmysle

ustanovení v spojení s o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súd

zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo veci

konal Okresný súd Bratislava II.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného dohovoru, preto prikázal okresnému súdu, aby

vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak

stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu

vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, čo

odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky, prikázal okresnému

súdu, ktorý jej základné právo porušil, vo veci konať, a na dovŕšenie nápravy porušenia

základného práva priznal sťažovateľke po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj

primerané finančné zadosťučinenie v sume 750 € (bod 3 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu

trov v sume 233,78 € za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a napísanie sťažnosti) v sume 108,62 € za jeden úkon právnej služby a režijný paušál 2 x

8,27 €. Ústavný súd vyčíslil trovy konania za úkony právnej služby, ktoré boli vykonané

v roku 2009 sumou 245,70 € (vypočítanou zo základu priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €),

a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), t. j. 2 x po 115,90 € a 2 x po 6,95 € za režijný paušál.

Keďže právny zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18

ods. 4 vyhlášky ústavný súd rozhodol o zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty

19 %, v sume 46,68 €, t. j. priznal úhradu trov konania v celkovej sume 292,38 € (bod 4

výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2010