Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 226/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. M., Ž., a A. M., Ž., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. M. a A. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2010

doručená sťažnosť Ing. R. M. a A. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že: «(…) Predmetné konanie začalo žalobou,

podanou sťažovateľmi, vrátane A. M.(...), proti Slovenskej republike, ako odporcovi,

zastúpenom Úradom geodézie, kartografie a katastra SR, o náhradu škody spôsobenej im

nesprávnym úradným postupom, podľa zák. č.58/69 Zb., ku ktorej došlo nesprávnym

postupom katastrálneho úradu pri zápise Zmluvy o výstavbe č. 6/2000 zo dňa 27. 6. 2000 do

katastra. Predmetom tejto zmluvy je výstavba podkrovného bytu v bytovom dome s. č. 2558

v Ž. Vklad tejto zmluvy do katastra je povolený pod zn. V 3015 dňa 28. 7. 2000, no k jeho

zápisu do katastra nedošlo(...).

Z dôvodu nezapísania uvedenej zmluvy do katastra nemohol včas konať ani stavebný

úrad o kolaudácii stavby, ktorému bolo potrebne preukázať vlastníctvo bytu, a tak

navrhovatelia nemohli z viny štátneho orgánu s bytom nakladať, pričom do jeho výstavby už

vložili svoje aj úverom obstarané peňažné prostriedky, ktoré však bolo potrebné splácať.

Takto im vznikla škoda, ktorú najskôr žiadali nahradiť podľa zák. č. 59/69 podaním zo dňa

8. 11. 2002 Ministerstvu spravodlivosti SR, a to vo výške 333 068,- Sk v lehote do

10. 12. 2002. Keďže neobdržali plnenie ani odpoveď, podali dňa 27. 2. 2003 žalobu na

Okresnom súde v Žiline, ktorou sa podľa zák. č. 58/ 69 Zb. domáhajú náhrady škody vo

výške 282 333.- Sk. Súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na deň 28. 1. 2004, teda 11

mesiacov od podania žaloby, no odročil ho na deň 5. 4. 2004, potom na 3. 5. 2004,

na ktorom rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi istinu

282 333.- Sk spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 11. 12. 2002 až do

zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Po odvolaní zástupcom odporcu nariadil Krajský súd v Žiline pojednávanie v tejto

veci pod sp. zn. na deň 6. 4. 2005, teda s odstupom 11 mesiacov od vyhlásenia

rozsudku, kedy uznesením rozhodol, že rozsudok zrušuje, vracia vec na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, z dôvodov údajnej nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti a nedostatku

dôvodov rozsudku.

Okresný súd nariadil nové pojednávanie na deň 23. 1. 2006, teda po viac ako 7-

mich mesiacoch od zrušenia rozsudku, konanie však bolo odročené na neurčito, a ďalšie na

deň 20. 11. 2006, na ktorom vyhlásil rozsudok o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom

sumu 170 tis. 666.-Sk spolu s 13 %-tným úrokom ročne z omeškania odo dňa 11. 12. 2002

do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporca sa opätovne

odvolal, na čo krajský súd nariadil pojednávanie pod sp. zn. na deň

5. 9. 2007, teda po uplynutí viac ako 19 mesiacov od vyhlásenia rozsudku, na ktorom

rozhodol, že rozsudok zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to

s odôvodnením, že údajne procesným postupom súdu došlo k odňatiu možnosti odporcovi

konať pred súdom, a že rozsudok vyznieva „nelogicky“ a nariadil obstarať určité listiny od

iného štátneho orgánu.

Okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na deň 5. 5. 2008, no odročil ho najskôr

deň 19. 6. 2008, potom na deň 31. 7. 2008 a naostatok nariadil pojednávanie na deň

15. 4. 2010, teda po uplynutí viac ako 2 a pol roka od zrušenia predchádzajúceho

rozsudku, no aj toto pojednávanie je odročené na deň 14. 6. 2010.

Takto uplynulo už viac ako sedem rokov od podania žaloby, bez právoplatného

rozhodnutia o nej, čo nepovažujeme za konanie bez zbytočných prieťahov(...)»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I. Právo navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ods. 2. (...) v konaní pred Okresným súdom v Žiline sp. zn. bolo

porušené.

II. Navrhovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 17 900.-

EUR.“

Sťažovatelia súčasne žiadali, aby im z dôvodu nepriaznivých osobných, majetkových

a zárobkových pomerov bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený advokát.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu jeho nečinnosti, resp.

neefektívnej činnosti.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovatelia preukázali aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a

§ 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi všeobecného súdu,

ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, predseda okresného súdu môže iniciovať dokonca aj

disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného zákona treba rozhodne

považovať za účinný prostriedok nápravy.

Zo samotnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovatelia

podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu a ani netvrdia, že

sťažnosť nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa zistení ústavného súdu

dopytom na okresnom súde, sťažovatelia v napadnutom konaní dosiaľ sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi súdu nepodali. S poukazom na uvedené ústavný súd opierajúc sa

o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru,

že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľov

priznaného im podľa , a preto podľa v spojení s

bolo potrebné ich sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2010