Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 344/2010
PDF · 129.03 KB
No categories available
III. ÚS 344/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. M. a A. M., Ž., vo veci namietaného porušenia ich
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavného súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 226/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. R. M. a A. M. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010
doručená sťažnosť Ing. R. M. a A. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom ústavného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 226/2010.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sa podaním ústavnému súdu
zo 17. apríla 2010 domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pred Okresným súdom
Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 C 13/2003. Ústavný súd o sťažnosti rozhodol
uznesením sp. zn. II. ÚS 226/2010 zo 6. mája 2010, ktorým sťažnosť sťažovateľov odmietol
z dôvodu jej neprípustnosti, pretože zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplývalo, že
by sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu (túto
skutočnosť ústavný súd overil dopytom na okresnom súde) a ani netvrdili, že sťažnosť
nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Sťažovatelia svoju sťažnosť proti postupu ústavného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. II. ÚS 226/2010 odôvodňujú a uvádzajú:
«Takéto odmietnutie konať o porušení našich základných práv a slobôd pred súdom
však nemá žiadnu skutočnú oporu v zákone, je iba umelo vykonštruovanou zámienkou.
Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní nie je opravným prostriedkom na nápravu stavu, a
už vôbec nie účinným v prípade Okresného súdu v Žiline, ako to preukážeme v ďalšom.
Ústavný súd v podstate ignoroval ustanovenie podlá ods. 2, § 53 zák. č.38/1993 Z.z., podľa
ktorého „ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
ods. 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa". ÚS nám však neposkytol takúto možnosť, naopak, dopyt učinil na okresnom súde
a spoľahol sa len na jeho vyjadrenie a takto o veci vlastne rozhodla tá strana, ktorá je
napadnutá sťažnosťou {!), čo nemá hádam vo svete obdobu a odporuje slovenskej
legislatíve. Doterajšia prax úplne vyvracia tvrdenie ÚS o účinnosti podania sťažnosti na
prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu. Dokumentujeme to na príklade podanej
sťažnosti predsedovi Okresného súdu Žiline pre zbytočné prieťahy v konaní pod zn.
Nc918/97, podanej dvakrát; keďže boli bezvýsledné, v tej istej veci bola podaná sťažnosť
Ministerstvu spravodlivosti SR, no to sťažnosť iba postúpilo okresnému súdu a ten zostal
nečinný- Až po podaní sťažnosti v inej veci sme sa z listu zn. Spr 2359/03 od okresného súdu
dozvedeli, že síce sa ospravedlňujú za zbytočné prieťahy v konaní, no stav je spôsobený
(cit.) „veľkým množstvom sporov..., za takéhoto dlhodobo pretrvávajúceho stavu nie je
možné aby konali bez prieťahov.“ Takže sťažnosti v tomto smere sú zbytočné a ich
podávanie je bezvýsledné...
Ak sa aj príslušný sudca ÚS zaujímal, či vo veci bola podaná sťažnosť, potom bolo,
domnievame sa, namieste, aby predovšetkým v tom oslovil sťažovateľov, no neučinil tak;
v danom prípade spoľahol sa len na vyjadrenie okresného súdu, voči ktorému smeruje naša
sťažnosť, a teda o odmietnutí našej sťažnosti v podstate rozhodla inštitúcia, na ktorú je
podaná naša sťažnosť! To hádam nemá vo svete obdobu, rozhodne je to však v rozpore
so slovenskou legislatívou! Že zbytočné prieťahy v súdnom konaní na Okresnom súde
v Žiline sú tam pracovnou metódou, nasvedčuje aj počet konaní na tomto súde, v ktorých sú
sťažovatelia účastníkmi a ktoré taktiež prebiehajú so zbytočnými prieťahmi: 7C 1399/98,
18C 228/95, 18C 350/94, 27C/ 95/ /03, Nc 19/97, 8C 60/05...
Preto sa domnievame, že uvedené skutočností sú hodné zreteľa, pre to, aby ÚS našu
sťažnosť neodmietol pódia § 53, ods. 2 zák. č. 38/1993 Z.z. no ÚS nám k ich preukázaniu
neposkytol príležitosť. Domnievame sa, že ÚS tým, že odmieta zaoberať sa zbytočnými
prieťahmi v konaní na okresnom súde a jeho nečinnosťou, podporuje tento súd v jeho
nečinnosti a tak sa v tomto stáva jeho „spoluvinníkom“!»
Sťažovatelia zároveň v sťažnosti požiadali o ustanovenie právneho zástupcu
s odôvodnením, že sú „starobní dôchodcovia s podpriemernými dôchodkami“.
Na základe uvedeného sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
„Právo sťažovateľov podľa Čl. 46, ods. 1 Ústavy SR a Čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Ústavným súdom SR pod zn.
II.ÚS 226/2010 bolo porušené.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný
prostriedok. Vzhľadom na túto ústavnú normu zákon vyriešil otázku podávania opravných
prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom
súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia sa domáhajú preskúmania postupu ústavného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. II. ÚS 226/2010. Ústavný súd v predmetnom konaní rozhodol uznesením č. k.
II. ÚS 226/2010-5 zo 6. mája 2010.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov nie je
prípustná podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde, a preto rozhodol o nej tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd dodáva, že uznesením ústavného súdu
v konaní sp. zn. II. ÚS 226/2010, ktorým bolo rozhodnuté o odmietnutí sťažnosti z dôvodu
nesplnenia podmienok konania (nevyužitie možnosti podať sťažnosť predsedovi súdu),
v spojení s týmto rozhodnutím sa sťažovateľom neuzatvára do budúcnosti možnosť podať
sťažnosť ústavnému súdu, ak by prieťahy v predmetnom konaní pretrvávali aj naďalej,
avšak malo by ísť o sťažnosť, ktorá bude obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti
a spĺňať zákonné podmienky na konanie pred ústavným súdom.
Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd žiadosťou sťažovateľov
o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010