Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 344/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. M. a A. M., Ž., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavného súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. M. a A. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010

doručená sťažnosť Ing. R. M. a A. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom ústavného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sa podaním ústavnému súdu

zo 17. apríla 2010 domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom pred Okresným súdom

Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Ústavný súd o sťažnosti rozhodol

uznesením sp. zn. zo 6. mája 2010, ktorým sťažnosť sťažovateľov odmietol

z dôvodu jej neprípustnosti, pretože zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplývalo, že

by sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu (túto

skutočnosť ústavný súd overil dopytom na okresnom súde) a ani netvrdili, že sťažnosť

nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovatelia svoju sťažnosť proti postupu ústavného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. odôvodňujú a uvádzajú:

«Takéto odmietnutie konať o porušení našich základných práv a slobôd pred súdom

však nemá žiadnu skutočnú oporu v zákone, je iba umelo vykonštruovanou zámienkou.

Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní nie je opravným prostriedkom na nápravu stavu, a

už vôbec nie účinným v prípade Okresného súdu v Žiline, ako to preukážeme v ďalšom.

Ústavný súd v podstate ignoroval ustanovenie podlá ods. 2, , podľa

ktorého „ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

ods. 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa". ÚS nám však neposkytol takúto možnosť, naopak, dopyt učinil na okresnom súde

a spoľahol sa len na jeho vyjadrenie a takto o veci vlastne rozhodla tá strana, ktorá je

napadnutá sťažnosťou {!), čo nemá hádam vo svete obdobu a odporuje slovenskej

legislatíve. Doterajšia prax úplne vyvracia tvrdenie ÚS o účinnosti podania sťažnosti na

prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu. Dokumentujeme to na príklade podanej

sťažnosti predsedovi Okresného súdu Žiline pre zbytočné prieťahy v konaní pod zn.

, podanej dvakrát; keďže boli bezvýsledné, v tej istej veci bola podaná sťažnosť

Ministerstvu spravodlivosti SR, no to sťažnosť iba postúpilo okresnému súdu a ten zostal

nečinný- Až po podaní sťažnosti v inej veci sme sa z listu zn. Spr 2359/03 od okresného súdu

dozvedeli, že síce sa ospravedlňujú za zbytočné prieťahy v konaní, no stav je spôsobený

(cit.) „veľkým množstvom sporov..., za takéhoto dlhodobo pretrvávajúceho stavu nie je

možné aby konali bez prieťahov.“ Takže sťažnosti v tomto smere sú zbytočné a ich

podávanie je bezvýsledné...

Ak sa aj príslušný sudca ÚS zaujímal, či vo veci bola podaná sťažnosť, potom bolo,

domnievame sa, namieste, aby predovšetkým v tom oslovil sťažovateľov, no neučinil tak;

v danom prípade spoľahol sa len na vyjadrenie okresného súdu, voči ktorému smeruje naša

sťažnosť, a teda o odmietnutí našej sťažnosti v podstate rozhodla inštitúcia, na ktorú je

podaná naša sťažnosť! To hádam nemá vo svete obdobu, rozhodne je to však v rozpore

so slovenskou legislatívou! Že zbytočné prieťahy v súdnom konaní na Okresnom súde

v Žiline sú tam pracovnou metódou, nasvedčuje aj počet konaní na tomto súde, v ktorých sú

sťažovatelia účastníkmi a ktoré taktiež prebiehajú so zbytočnými prieťahmi: ,

, , , , ...

Preto sa domnievame, že uvedené skutočností sú hodné zreteľa, pre to, aby ÚS našu

sťažnosť neodmietol pódia , ods. 2 no ÚS nám k ich preukázaniu

neposkytol príležitosť. Domnievame sa, že ÚS tým, že odmieta zaoberať sa zbytočnými

prieťahmi v konaní na okresnom súde a jeho nečinnosťou, podporuje tento súd v jeho

nečinnosti a tak sa v tomto stáva jeho „spoluvinníkom“!»

Sťažovatelia zároveň v sťažnosti požiadali o ustanovenie právneho zástupcu

s odôvodnením, že sú „starobní dôchodcovia s podpriemernými dôchodkami“.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„Právo sťažovateľov podľa Čl. 46, ods. 1 SR a Čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Ústavným súdom SR pod zn.

bolo porušené.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok. Vzhľadom na túto ústavnú normu zákon vyriešil otázku podávania opravných

prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom

súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhajú preskúmania postupu ústavného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Ústavný súd v predmetnom konaní rozhodol uznesením č. k.

-5 zo 6. mája 2010.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov nie je

prípustná podľa , a preto rozhodol o nej tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd dodáva, že uznesením ústavného súdu

v konaní sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté o odmietnutí sťažnosti z dôvodu

nesplnenia podmienok konania (nevyužitie možnosti podať sťažnosť predsedovi súdu),

v spojení s týmto rozhodnutím sa sťažovateľom neuzatvára do budúcnosti možnosť podať

sťažnosť ústavnému súdu, ak by prieťahy v predmetnom konaní pretrvávali aj naďalej,

avšak malo by ísť o sťažnosť, ktorá bude obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti

a spĺňať zákonné podmienky na konanie pred ústavným súdom.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd žiadosťou sťažovateľov

o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010