Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 238/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. J. D., L., a Ing. J. D., L., vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

postupom a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 12. októbra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. arch. J. D. a Ing. J. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2010

doručená sťažnosť Ing. arch. J. D., L. (ďalej len „sťažovateľ“), a Ing. J. D., L. (ďalej len

„sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 12. októbra 2009.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:

„Voči sťažovateľom - ako odporcovi na I. mieste a odporcovi na II. mieste sa viedlo

na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. konanie o určenie

neúčinnosti právneho úkonu. Odporca na I. mieste v priebehu konania okresnému súdu dňa

08.10.2009 zaslal ospravedlnenie na odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu.

Súd však tento návrh odporcu nezobral do úvahy, v konaní pokračoval bez toho, aby návrhu

vyhovel. Nevydal žiadne uznesenie o prerušení konania a ani uznesenie o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania. Vydal priamo rozsudok, ktorý rovnako nebol doručený. Odporca sa

o predmetnom rozsudku, ktorý tvorí prílohu sťažnosti dozvedel len z vestníka, na základe

čoho bola pohľadávka už zapísaná do konkurznej podstaty. Odporca na II. mieste na žiadne

pojednávanie nikdy pozvánku neobdržal a v týchto dňoch bol nahliadnuť do spisu a na jeho

prekvapenie tam našiel ukončený spor a vydané rozhodnutie - pochopiteľne aj bez

doručenky o jeho doručení.

Takéto konanie súdu považujú sťažovatelia za porušovanie jeho základného práva,

nakoľko ako účastníkovi mu súdom bolo odňaté právo uplatňovať ho v súdnom konaní. Súd

vôbec nebral do úvahy právo odporcov vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, nakoľko

i napriek tomu, že trvali na tom, aby v konaní bol vypočutý svedok, ktorý by objasnil

dôležité okolnosti celého konania, bez zamietnutia vykonania takéhoto dôkazu, ani tento

dôkaz nevykonal Okresný súd v Banskej Bystrici. ... Sťažovatelia majú jednoznačne za to, že

základné práva a slobody im zaručuje SR ako účastníkovi konania, avšak zo strany

súdu im tieto práva neboli umožnené uplatniť, hoci sa ich domáhali.

Postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici boli porušené základné práva

sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu, a zároveň aj odporca na II. mieste sa

nevyjadril k dôkazom v predmetnej vec, nikdy mu nebola doručená pozvánka na

pojednávanie, hoci toto základné právo má zaručené v prameni základného práva alebo

slobody a to ...

Porušenie označeného základného práva podľa SR sťažovatelia

odôvodňuje tým, že Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

postupoval v rozpore s právom na prejednanie veci bez prítomnosti

účastníka konania a právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Sťažovatelia

majú za to, že dokazovanie vo veci vykonával v neprítomnosti odporcov na I. a II. mieste,

resp. bez ich splnomocneného zástupcu na pojednávaní dňa 12.10.2009, pričom sa

sťažovateľ -odporca na I. mieste ospravedlnil a uviedol dôvod neúčasti a žiadal o jeho

odročenie.“

Podľa názoru sťažovateľov „... v súčasnosti už niet iného súdu, ktorý by chránil ich

základné práva na súdnu a inú právnu ochranu, pričom vyčerpali opravné prostriedky,

ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, avšak majú

za to, že prvostupňový súd tieto ich práva jednoznačne poprel“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky Ing. arch. J. D., bytom L. a Ing. J. D., bytom L., rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12.10.2009 a vyznačením právoplatnosti

13.01.2010 porušené bolo.

2. Základné právo spoločnosti Ing. arch. J. D., bytom L. a Ing. J. D., bytom L., na

prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa Slovenskej

republiky v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici sp. zn. porušené

bolo.

3. Základné právo Ing. arch. J. D., bytom L. a Ing. J. D., bytom L., vyjadriť sa

k všetkým vykonávaným dôkazom podľa v konaní

pred Okresným súdom v Banskej Bystrici sp. zn. porušené bolo.

4. Zrušuje rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. sp. zn.

zo dňa 12.10.2009 a vec vracia Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby v nej znovu konal

a rozhodol.

5. Okresný súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi Ing. arch. J. D.,

bytom L. trovy konania.“

Sťažovatelia k sťažnosti pripojili aj sťažnosťou napadnutý rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 12. októbra 2009 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“).

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu považuje ústavný súd za relevantné citovať

vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov jeho podstatnú časť:

„... Súd o návrhu žalobcu rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na

pojednávanie dňa 12.10.2009 nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia, a kedy

predvolanie na toto pojednávanie mal odporca na I. mieste a odporkyňa na II. mieste

riadne vykázané, pričom súčasťou predvolania bola výzva pre odporcov, s tým, že mali

preukázať doklady preukazujúce zaplatenie sumy 56 429,66 Eur, ktoré mali byť zaplatené

za nadobudnuté nehnuteľnosti.

Napriek vykázanému doručeniu predvolania s predmetnou výzvou odporca na

I. mieste súdu dňa 12.10.2009 po uskutočnenom pojednávaní doručil stanovisko

a ospravedlnenie zo dňa 08.10.2009, v zmysle ktoré žiadal súd o poskytnutie dostatočného

časového rámca z dôvodu, že v súčasnosti na pracovné úkony nie je zdravotne spôsobilý.

Zároveň poslal súdu kópiu PN, č. 225005, podľa ktorej táto PN bola vystavená dňa

10.06.2009. Na druhej strane potvrdenia č. 225005 a doručenej PN ošetrujúceho lekára

v rubrike ošetrenie alebo konanie kontroly sú uvedené dátumy, kedy zrejme mal odporca na

I. mieste uskutočniť návštevy u lekára, avšak tieto súd nepovažoval za hodnoverné, pretože

neboli opatrené pečiatkou ošetrujúceho lekára a predmetná fotokópia je zle čitateľná. Súd

mal pri tom vedomosti, že v čase priebehu tejto PN sa odporca na niektoré pojednávania

v konaniach vedených týmto súdom dostavil. Zároveň súd neobdržal žiadne ospravedlnenie

od odporkyne na II. mieste. V súvislosti s tým súd postupoval podľa

a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcov s prihliadnutím na dôkazy, ktoré sa

nachádzali v spise.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základných práv podľa

a postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 12. októbra 2009.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podstata námietok sťažovateľov spočíva v tom, že rozsudok okresného súdu im nebol

doručený a vyznačením právoplatnosti rozsudku bolo porušené ich základné právo na súdnu

ochranu podľa . Sťažovatelia tiež namietali, že rozsudkom okresného

súdu a postupom v konaní, ktoré mu predchádzalo, im bola odňatá možnosť konať pred

súdom. Podľa sťažovateľov okresný súd konal vo veci a rozhodol v ich neprítomnosti

napriek tomu, že sťažovateľ zaslal ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní

12. októbra 2009 spolu so žiadosťou o jeho odročenie. Okresný súd tak postupoval

v rozpore so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

konania a právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov zisťoval, či ochranu

ich právam, porušenie ktorých namietali, neposkytujú všeobecné súdy na základe opravných

prostriedkov im dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy

namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd už viackrát uzavrel, že v konaniach pred všeobecnými súdmi závažné

procesné pochybenia (predstavujúce súčasne aj porušenie základných práv účastníkov

konania podľa a nasl. ) zakladajú dôvod na podanie odvolania [podľa

a 205a (ďalej aj „OSP)]. Tento riadny opravný prostriedok

umožňuje účastníkom súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia

všeobecných súdov, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 . Z uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na základe účinných

právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľom môžu a musia poskytovať

ochranu označených základných práv (napr. ).

Ústavný súd nie je oprávnený a povinný poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,

v ktorých sa sťažovatelia mohli domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom

vlastnými dovolenými a ustanovenými procesnými

úkonmi, najmä využitím riadnych opravných prostriedkov (podobne napr. ,

II. ÚS 35/ 02, ). Ak existuje taký všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou

právomocou podľa má aj zákonom vymedzenú právomoc konať

o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody, ústavný súd nie je zásadne

oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie. Prijatiu takej sťažnosti bráni princíp

subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v (napr.

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zisťoval, či sťažovatelia proti rozsudku

okresného súdu uplatnili odvolanie, ktoré možno považovať za účinný právny prostriedok

nápravy sťažovateľmi namietaného porušenia označených základných práv. Z obsahu

podanej sťažnosti, z jej príloh ani z obsahu na vec vzťahujúceho sa súdneho spisu

nevyplýva skutočnosť, že by sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie.

Sťažovatelia uviedli, že im rozsudok okresného súdu nebol doručený. Z obsahu

súdneho spisu vzťahujúceho sa na vec vyplýva, že rozsudok okresného súdu bol

sťažovateľom doručovaný poštou. Keďže zásielka nebola sťažovateľmi v odbernej lehote

prevzatá, okresný súd uplatnil zákonnú fikciu doručenia podľa . Podľa

vyznačenej doložky právoplatnosti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť

28. decembra 2009.

Na ochranu sťažovateľmi označených základných práv proti rozsudku okresného

súdu mali sťažovatelia, a stále majú, k dispozícii účinný prostriedok nápravy – odvolanie

podľa štvrtej časti prvej hlavy . Ak sú sťažovatelia toho

názoru, že rozsudok okresného súdu im nebol účinne doručený a v dôsledku tejto

skutočnosti im nezačala plynúť zákonná lehota na podanie odvolania, je ich právom proti

nemu podať odvolanie. V rámci odvolacieho konania sa príslušný odvolací súd bude

zaoberať otázkou, či rozsudok okresného súdu bol sťažovateľom riadne doručený v zmysle

príslušných ustanovení (či boli dodržané zákonné

podmienky na účinné náhradné doručenie) a či sa stal právoplatným. Nemôže to však byť

úlohou ústavného súdu v predmetnom konaní. ani

nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie

všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2

v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2010