Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 509/2015
PDF · 368.1 KB
No categories available
I. ÚS 509/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 C 406/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 406/2013 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„Okresný súd v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 406/2013 porušil
základné právo občana Slovenskej republiky v tom, že súd konal v mojej neprítomnosti.
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení noviel upravuje konať
v neprítomnosti účastníka konania, v danom prípade však samosudca porušil zákon.
V konaní, ktoré začalo na základe návrhu bývalej manželky sťažovateľa dňa 27.2.2008
pojednával v neprítomnosti sťažovateľa. Občiansky súdnu poriadok upravuje postup súdu
konať v neprítomnosti účastníkov konania po splnení podmienok stanovených zákonom
č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho poriadku a vydať rozhodnutie. Okresný súd
v Topoľčanoch dňa 05.03.2014 vydal rozsudok číslo konania 5C 406/2013 23 v rozpore
Podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, je súd resp. sudca zodpovedný
za prípravu veci a rýchle vedenie konania (Capuano, séria A, č. 119 A, s. 13, rovnako
Pierazzini, séria A, č. 231 C, s. 30). Aj tento právny názor je v súlade s právom na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré priznáva Ústava Slovenskej republiky...
Svojou sťažnosťou sa domáhame, aby Ústavný súd... podľa čl. 127 ods. 2, 3, zákona
č. 135/2001 Zb. tejto vyhovel a svojim meritórnym rozhodnutím vyslovil:
Okresný súd v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 406/2013 porušil
základné právo ... ustanovené v čl. 17 Ústavy... ako aj práva ustanovené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy... na prerokovanie veci nestranným súdom v prítomnosti... a priznal
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur.“
3. K sťažnosti sťažovateľ nepripojil žiadne prílohy a ani splnomocnenie pre advokáta
na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS
66/98).
7. Predmetom sťažnosti je údajné porušenie základného práva sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (základné právo podľa čl. 17 ústavy totiž neodôvodnil) postupom
okresného súdu v namietanom konaní tým, že okresný súd procesne pochybil, keď rozhodol
rozsudkom 5. marca 2014 v neprítomnosti sťažovateľa.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
9. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v prvom rade neobsahuje
všeobecné zákonné náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v § 20 zákona o ústavnom súde, najmä
nebolo k nej priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom (§ 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde) v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ale tiež neobsahuje
žiadne odôvodnenie a presné označenie a pomenovanie základného práva zaručeného čl. 17
ústavy, ktoré spomína v petite sťažnosti, a ani iné osobitné náležitosti (absencia
odôvodnenia jeho žiadosti o priznania finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona
o ústavnom súde). Ústavný súd napriek tomu preskúmal, či námietky sťažovateľa týkajúce
sa údajného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sú naozaj
opodstatnené, a tiež to, či ochranu jeho základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
prípadne neposkytovali sťažovateľovi aj všeobecné súdy na základe opravných prostriedkov
im dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy namietaného
porušenia označených práv.
10. Ústavný súd už viackrát uzavrel, že v konaniach pred všeobecnými súdmi
závažné procesné pochybenia (predstavujúce súčasne aj porušenie základných práv
účastníkov konania podľa čl. 46 a nasl. ústavy) zakladajú dôvod na podanie odvolania
(podľa § 205 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku). Tento riadny opravný prostriedok
umožňuje účastníkom súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia všeobecných
súdov, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na základe účinných právnych
prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľom môžu a musia poskytovať ochranu
označených základných práv (napr. IV. ÚS 47/04, II. ÚS 238/2010).
11. Ústavný súd v tejto veci preskúmal, či sťažovateľ proti postupu rozsudku
okresného súdu podal odvolanie a či v ňom aj skutočne namietal predtým tie isté
skutočnosti, ako v sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Z jeho zistení vyplýva, že sťažovateľ
21. marca 2014 osobne podal proti rozsudku okresného súdu z 5. marca 2014 odvolanie,
v ktorom uviedol:
„V právnej veci navrhovateľa Mestské služby Topoľčany s.r.o. proti odporcovi
... o vypratanie bytu proti rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, číslo konania
5C 406/2013 23 zo dňa 05.03.2014 podávam... v zákonnej lehote odvolanie, ktoré
zdôvodňujem:
Pracovníčkou navrhovateľa som bol uvedený do omylu, keď som sa bol informovať
o podanom návrhu. Táto ma ubezpečila, že stačí ak zaplatím časť dlhu a na zvyšnú časť
požiadam o splátkový kalendár, čo som aj písomne urobil. Dňa 29.11.2013 som do
podateľne Msú Topoľčany doručil písomnú žiadosť o zrušenie výpovede nájmu bytu
a následne som splatil časť dlhu a požiadal o splátkový kalendár, potom ako mi bola
poskytnutá takáto informácia s tým, že to postačuje a mám čakať na odpoveď, ktorá mi
doteraz nedošla. Neviem akým metrom merajú neplatičov pretože viem doložiť že istý občan
mesta Topoľčany má dlh na nájomnom aj viac ako 10.000 Eur, v byte býva aj viac osôb ako
je prihlásených a tohto sa vlastníci bytu vo výškovej budove predtým patriacej závodu
MIER nemôžu zbaviť čo sa tak deje so súhlasom TOMY s.r.o.
Ja som bez pracovného pomeru. Ale nájomné aj keď som s jeho úhradou meškal som
si vždy vyrovnal, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že predmetný byt obývam od roku 2002
teda viac ako 12 rokov
Vzhľadom k uvedenému nakoľko dlh vyrovnám žiadam Krajský súd v Nitre, aby
prehodnotil rozhodnutie súdu 1. stupňa a návrh navrhovateľa zamietol.“
12. Zo zistení ústavného súdu tiež vyplýva, že predmetná vec napadla na okresný súd
5. novembra 2013. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 25. november 2013 a sťažovateľ sa
tohto pojednávania odročeného na neurčito aj zúčastnil. Súčasne sa sťažovateľ zúčastnil aj
ďalšieho pojednávania konaného 5. marca 2014, na ktorom aj osobne vypovedal. Okresný
súd vo veci samej na tomto pojednávaní 5. marca 2014 rozhodol rozsudkom č. k.
5 C 406/2013 23, ktorý bol sťažovateľovi doručený 11. marca 2014. Následne Krajský súd v
Nitre rozsudkom č. k. 5 Co 399/2014 38 z 24. júna 2015 potvrdil rozsudok okresného súdu,
pričom tento rozsudok odvolacieho súdu bol doručený sťažovateľovi 18. septembra 2015,
kedy nadobudol právoplatnosť aj rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 406 2013 23 z 5. marca
2014.
13. Z uvedeného je teda zrejmé, že okresný súd rozhodol v prítomnosti sťažovateľa
(nie ako tvrdí v sťažnosti), teda v tomto smere sú jeho námietky irelevantné a zjavne
nedôvodné a jeho sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
14. Keďže sťažnosť sťažovateľa neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (pozri
bod 9) a je tiež zjavne neopodstatnená (bod 13), pretože sa nepreukázalo tvrdenie
sťažovateľa o porušení jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v namietanom konaní, a sťažovateľ tieto svoje námietky pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu neuplatnil v odvolacom konaní pred všeobecnými súdmi, hoci by
bol už na prvý pohľad neúspešný, ak by aj tieto námietky uplatnil (pozri body 9 až 10),
ústavný súd ju ako celok odmietol pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde z už uvedených dôvodov (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015