Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 509/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Okresný súd v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo občana Slovenskej republiky v tom, že súd konal v mojej neprítomnosti.

v znení noviel upravuje konať

v neprítomnosti účastníka konania, v danom prípade však samosudca porušil zákon.

V konaní, ktoré začalo na základe návrhu bývalej manželky sťažovateľa dňa 27.2.2008

pojednával v neprítomnosti sťažovateľa. Občiansky súdnu poriadok upravuje postup súdu

konať v neprítomnosti účastníkov konania po splnení podmienok stanovených zákonom

č. a vydať rozhodnutie. Okresný súd

v Topoľčanoch dňa 05.03.2014 vydal rozsudok číslo konania 23 v rozpore

s ustanovením ..

Podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, je súd resp. sudca zodpovedný

za prípravu veci a rýchle vedenie konania (Capuano, séria A, č. 119 A, s. 13, rovnako

Pierazzini, séria A, č. 231 C, s. 30). Aj tento právny názor je v súlade s právom na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré priznáva ...

Svojou sťažnosťou sa domáhame, aby Ústavný súd... podľa čl. 127 ods. 2, 3, zákona

č. tejto vyhovel a svojim meritórnym rozhodnutím vyslovil:

Okresný súd v Topoľčanoch v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo ... ustanovené v ... ako aj práva ustanovené

v ... na prerokovanie veci nestranným súdom v prítomnosti... a priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur.“

3. K sťažnosti sťažovateľ nepripojil žiadne prílohy a ani splnomocnenie pre advokáta

na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS

66/98).

7. Predmetom sťažnosti je údajné porušenie základného práva sťažovateľa podľa

(základné právo podľa totiž neodôvodnil) postupom

okresného súdu v namietanom konaní tým, že okresný súd procesne pochybil, keď rozhodol

rozsudkom 5. marca 2014 v neprítomnosti sťažovateľa.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v prvom rade neobsahuje

všeobecné zákonné náležitosti, ktoré sú obsiahnuté v , najmä

nebolo k nej priložené splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom (§ 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) v konaní o sťažnosti podľa , ale tiež neobsahuje

žiadne odôvodnenie a presné označenie a pomenovanie základného práva zaručeného čl. 17

, ktoré spomína v petite sťažnosti, a ani iné osobitné náležitosti (absencia

odôvodnenia jeho žiadosti o priznania finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde). Ústavný súd napriek tomu preskúmal, či námietky sťažovateľa týkajúce

sa údajného porušenia jeho základného práva podľa sú naozaj

opodstatnené, a tiež to, či ochranu jeho základnému právu podľa

prípadne neposkytovali sťažovateľovi aj všeobecné súdy na základe opravných prostriedkov

im dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy namietaného

porušenia označených práv.

10. Ústavný súd už viackrát uzavrel, že v konaniach pred všeobecnými súdmi

závažné procesné pochybenia (predstavujúce súčasne aj porušenie základných práv

účastníkov konania podľa a nasl. ) zakladajú dôvod na podanie odvolania

(podľa a ). Tento riadny opravný prostriedok

umožňuje účastníkom súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia všeobecných

súdov, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa a .

Z uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na základe účinných právnych

prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľom môžu a musia poskytovať ochranu

označených základných práv (napr. , ).

11. Ústavný súd v tejto veci preskúmal, či sťažovateľ proti postupu rozsudku

okresného súdu podal odvolanie a či v ňom aj skutočne namietal predtým tie isté

skutočnosti, ako v sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Z jeho zistení vyplýva, že sťažovateľ

21. marca 2014 osobne podal proti rozsudku okresného súdu z 5. marca 2014 odvolanie,

v ktorom uviedol:

„V právnej veci navrhovateľa Mestské služby Topoľčany s.r.o. proti odporcovi

... o vypratanie bytu proti rozsudku Okresného súdu v Topoľčanoch, číslo konania

zo dňa 05.03.2014 podávam... v zákonnej lehote odvolanie, ktoré

zdôvodňujem:

Pracovníčkou navrhovateľa som bol uvedený do omylu, keď som sa bol informovať

o podanom návrhu. Táto ma ubezpečila, že stačí ak zaplatím časť dlhu a na zvyšnú časť

požiadam o splátkový kalendár, čo som aj písomne urobil. Dňa 29.11.2013 som do

podateľne Msú Topoľčany doručil písomnú žiadosť o zrušenie výpovede nájmu bytu

a následne som splatil časť dlhu a požiadal o splátkový kalendár, potom ako mi bola

poskytnutá takáto informácia s tým, že to postačuje a mám čakať na odpoveď, ktorá mi

doteraz nedošla. Neviem akým metrom merajú neplatičov pretože viem doložiť že istý občan

mesta Topoľčany má dlh na nájomnom aj viac ako 10.000 Eur, v byte býva aj viac osôb ako

je prihlásených a tohto sa vlastníci bytu vo výškovej budove predtým patriacej závodu

MIER nemôžu zbaviť čo sa tak deje so súhlasom TOMY s.r.o.

Ja som bez pracovného pomeru. Ale nájomné aj keď som s jeho úhradou meškal som

si vždy vyrovnal, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že predmetný byt obývam od roku 2002

teda viac ako 12 rokov

Vzhľadom k uvedenému nakoľko dlh vyrovnám žiadam Krajský súd v Nitre, aby

prehodnotil rozhodnutie súdu 1. stupňa a návrh navrhovateľa zamietol.“

12. Zo zistení ústavného súdu tiež vyplýva, že predmetná vec napadla na okresný súd

5. novembra 2013. Prvé pojednávanie bolo nariadené na 25. november 2013 a sťažovateľ sa

tohto pojednávania odročeného na neurčito aj zúčastnil. Súčasne sa sťažovateľ zúčastnil aj

ďalšieho pojednávania konaného 5. marca 2014, na ktorom aj osobne vypovedal. Okresný

súd vo veci samej na tomto pojednávaní 5. marca 2014 rozhodol rozsudkom č. k.

, ktorý bol sťažovateľovi doručený 11. marca 2014. Následne Krajský súd v

Nitre rozsudkom č. k. z 24. júna 2015 potvrdil rozsudok okresného súdu,

pričom tento rozsudok odvolacieho súdu bol doručený sťažovateľovi 18. septembra 2015,

kedy nadobudol právoplatnosť aj rozsudok okresného súdu č. k. z 5. marca

2014.

13. Z uvedeného je teda zrejmé, že okresný súd rozhodol v prítomnosti sťažovateľa

(nie ako tvrdí v sťažnosti), teda v tomto smere sú jeho námietky irelevantné a zjavne

nedôvodné a jeho sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

14. Keďže sťažnosť sťažovateľa neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (pozri

bod 9) a je tiež zjavne neopodstatnená (bod 13), pretože sa nepreukázalo tvrdenie

sťažovateľa o porušení jeho základného práva podľa postupom

okresného súdu v namietanom konaní, a sťažovateľ tieto svoje námietky pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu neuplatnil v odvolacom konaní pred všeobecnými súdmi, hoci by

bol už na prvý pohľad neúspešný, ak by aj tieto námietky uplatnil (pozri body 9 až 10),

ústavný súd ju ako celok odmietol pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde z už uvedených dôvodov ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015