Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 67/2010
PDF · 233.19 KB
No categories available
III. ÚS 67/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka
o sťažnosti JUDr. L. S., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. T., Advokátska kancelária,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 62/2008 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008 takto
rozhodol:
Základné právo JUDr. L. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008
v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra
2009 doručená sťažnosť JUDr. L. S., P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008 v období po právoplatnosti nálezu ústavného
súdu sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je ako žalovaný vo 4. rade účastníkom
súdneho konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 4 C 62/2008. Predmetné
súdne konanie začalo 7. septembra 1999 podaním žaloby o vydanie nehnuteľnosti
na Okresnom súde Trnava. Vec však bola postúpená okresnému súdu ako miestne
príslušnému a bola jej pridelená sp. zn. 4 C 5/2000. V čase medzi 1. januárom 2005
a 1. januárom 2008 bola vec vedená opäť pred Okresným súdom Trnava z dôvodu zániku
okresného súdu. Po obnovení okresného súdu bola vec vrátená tomuto súdu, a preto je
v súčasnosti vedená na tomto súde pod sp. zn. 4 C 62/2008.
Sťažovateľ už v minulosti úspešne napadol prieťahy v predmetnej veci sťažnosťou
podanou ústavnému súdu pre porušenie svojho práva na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov, o ktorej ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára
2008 rozhodol tak, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo. Okresnému súdu prikázal konať bez
zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk.
Sťažovateľ tvrdí, že „Okresný súd Piešťany nerešpektoval príkaz Ústavného súdu
SR, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 62/2008 konal bez zbytočných prieťahov. Preto aj
sťažovateľ podal opätovne sťažnosť na prieťahy tohto konania.“.
Z príloh sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 2. októbra 2009 okresnému súdu
sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi
z 28. októbra 2009 skonštatovala, že v predmetnom konaní dochádza k zbytočným
prieťahom zo strany súdu.
Ústavný súd prijal uznesením č. k. III. ÚS 67/2010-10 z 9. februára 2010 sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie a následne 18. marca 2010 vyzval predsedníčku okresného
súdu na vyjadrenie sa k prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a oznámenie,
či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
19. apríla 2010 uviedla:
«Zákonný sudca Mgr. V. Z. sa vyjadril nasledovne: po právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. 11. ÚS 286/07 z 28.02.2008 (spis bol vrátený OS PN dňa
21.04.2008) som
31.07.2008 nariadil pojednávanie na T: 08.10.2008,na ktoré som dal predvolať
účastníkov a ich PZ; predvolanie na pojednávanie sa nepodarilo doručiť odporcom v 2., 3.,
4. (sťažovateľ) a 5.(manželka odporcu v 4. rade) rade;
25.09.2008 (úprava) - predvolania boli opäť doručované odporcom v 4. a 5. rade
prostredníctvom orgánu mesta P.; odporca v 4. rade dňa 10.09.2008 bol na infocentre OS
PN nahliadnuť do spisu;
10.09.2008 odporca v 4. rade podaním z toho dňa oznámil súdu, že dňa 08.10.2008
nebudú odporcovia v 4. a 5. rade na území SR;
predvolania na T: 08.10.2008, doručované odporcom v 2. a 3. rade (manželia V.) na
obe ich adresy, známe súdu, sa vrátili v dňoch 26.09.2008 a 03.10.2008 nedoručené, všetky
s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“;
predvolanie na T: 08.10.2008, doručované odporcovi v 4. rade (sťažovateľovi)
prostredníctvom MsP Py, sa vrátila dňa 07.10.2008 nedoručená späť z dôvodu, že odporca
v 4. rade sa v mieste jeho trvalého bydliska nezdržiava, keď podľa zistenia hliadky MsP Py
by sa mal zdržiavať „niekde v T.“;
08.10.2008 bolo pojednávanie odročené na T: 01.12.2008; predvolania
na pojednávanie na T: 08.12.2008, doručované odporcom v 2. a 3. rade na obe ich adresy,
známe súdu, sa vrátili súdu v dňoch 04.11.2008, 05.11.2008 a 06.11.2008 ako nedoručené
späť s poznámkou poštového doručovateľa „neprevzal v odbernej lehote“;
05.11.2008 navrhovateľ navrhol podaním zo dňa 30.10.2008 pripustenie zmeny
návrhu (rozhodnuté dňa 23.04.2009 uznesením č.k. 4C/62/2008-235-);
predvolanie na pojednávania na T: 08.10.2008 a na 01.12.2008, doručované
odporkyni v 5. rade prostredníctvom MsP Py sa vrátili nedoručené späť;
MsP Py oznámila súdu adresu TP odporkyne v 5. rade; predvolanie na
pojednávanie na T: 01.12.2008, doručované odporcovi v 4. rade prostredníctvom MsP Py
sa vrátilo nedoručené späť; MsP Py oznámila súdu, že odporca v 4. rade sa na adrese TP
nezdržiava asi 1 rok;
žiadosťou zo dňa 11.11.2008 bol zisťovaný pobyt odporcu prostredníctvom GR ZVJS
SR;
prípisom zo dňa 12.11.2008, adresovaným Mestskému úradu T., bol zisťovaný pobyt
odporcu v 4. rade v Trnave; listom zo dňa 12.11.2008, adresovaným RO SR, bol zisťovaný
TP/PP odporcu v 4. rade;
13.11.2008 bolo súdu doručené mailové podanie odporcu v 4. rade, ktorým oznámil
súdu, že sa nemôže zúčastniť pojednávaní v tejto veci, nakoľko sa dlhodobo zdržiava
v zahraničí; adresu na doručovanie v cudzine súdu neoznámil;
21.11.2008 bolo súdu doručené oznámenie GR ZVJS SR, že odporca v 4. rade nie je
vo výkone trestu odňatia slobody ani vo väzbe;
24.11.2008 bolo súdu doručené oznámenie Mesta T., že odporca v 4. rade sa
v evidencii obyvateľov mesta Trnava nenachádza a jeho pobyt im nie je známy;
27.11.2008 bolo súdu doručené oznámenie RO SR o TP odporcu v 4. rade (adresa
jeho TP nezmenená);
predvolanie na pojednávania na T: 01.12.2008, opakovane doručované odporkyni
v 5. rade prostredníctvom MsP Py, sa vrátilo nedoručené späť; listom zo dňa 01.12.2008,
adresovaným ROSR, bol zisťovaný TP/PP odporcov v 4. a 5.rade; listom zo dňa
01.12.2008, adresovaným RO SR, bol zisťovaný okruh rodinných príslušníkov odporcov v 4.
a 5. rade, za účelom ustanovenia opatrovníkov odporcom v 4. a 5. rade;
22.12.2008 bola doručená správa RO SR, podľa ktorej sa odporcovia v 4. a 5. rade
v registri nenachádzajú;
26.01.2009 (podľa ÚZ) odporca v 4. rade oznámil správne meno jeho manželky
a tiež, že sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí a preto sa nebudú zúčastňovať ďalších
pojednávaní; ani teraz neoznámil súdu adresu odporcov v 4. a 5. rade v cudzine, na ktorú
by im bolo možné doručovať súdne zásielky;
14.04.2009 podaním sa odporcovia v 4. a 5. rade vyjadrili k podanému návrhu;
v záhlaví podania uviedli ich adresy, na ktoré im súd už (neúspešne) doručoval; odporcovia
v 4. a 5. rade ani teraz neoznámil súdu ich adresu v cudzine, na ktorú by im bolo možné
doručovať súdne zásielky;
23.04.2009 súd uznesením č.k. 4C/62/2008-235- pripustil zmenu návrhu (podľa
návrhu navrhovateľa zo dňa zo dňa 30.10.2008, došlým súdu dňa 05.11.2008);
23.04.2009 - úprava: doručiť o. i. aj uznesenie z č.l. -235- o pripustení zmeny návrhu
všetkým účastníkom (aj prostredníctvom orgánu obce, zamestnávateľa); uznesenie č.k.
4C/62/2008-235- dodnes nie je právoplatné, nakoľko sa ho podarilo doručiť iba
navrhovateľovi a odporcom v 2., 6., 7. a 8. rade; (pozri.: od 03.06.2009 som bol
práceneschopný, do práce som nastúpil dňa 16. 11.2009) dňa 24.06.2009 sa vrátila súdu
zásielka, adresovaná odporkyni v 5. rade obsahujúca o.i. uznesenie z č.l. -235- o pripustení
zmeny návrhu, s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“;
03.07.2009 boli súdu vrátené ako nedoručené zásielky, adresované odporcom v 2.
a 3. rade, doručované prostredníctvom Mestskej polície Hlohovec, obsahujúce o.i. aj uz č.l.
-235-; MsP HC uviedla, že v HC nebývajú, pobyt odporcu v 2. rade im nieje známy a
odporkyňa v 3. rade má hlásený pobyt na adrese B.; podľa správy OR PZ Bratislava V,
doručenej súdu dňa 03.07.2009, na základe žiadosti súdu o doručenie zásielok
(obsahujúcich aj uznesenie z č.i. -235-) odporcom v 2. a 3. rade OR PZ oznámilo súdu, že
zásielky nedoručili, odporcovia schránku ani zvonček označené nemajú, susedia odporcov
v 2. a 3. rade nepoznajú; uviedli tiež nimi zistený TP odporkyne v 3. rade (od 23.06.2008);
14.07.2009 sa súdu vrátila ako nedoručená zásielka (doručovaná prostredníctvom
MsP Py) adresovaná odporcovi v 4. rade, obsahujúca o.i. aj uznesenie z č.l. -235-; podľa
správy MsP Py odporca v 4. rade na adrese P., nebýva cca 2 roky;
14.07.2009 sa vrátila súdu zásielka, adresovaná odporcovi v 1. rade, obsahujúca o.i.
uznesenie z č.l. -235- o pripustení zmeny návrhu, s poznámkou poštového doručovateľa
„zásielka nevyzdvihnutá v odbernej lehote“;
14.07.2009 sa vrátila súdu zásielka, adresovaná odporcovi v 4. rade, obsahujúca o.i.
uznesenie z č.l. -235- o pripustení zmeny návrhu, s poznámkou poštového doručovateľa
„zásielka nevyzdvihnutá v odbernej lehote“;
15.07.2009 a 16.07.2009 sa vrátili súdu ako nedoručené zásielky, doručované
odporcom v 2. a 3. rade na ich známe adresy, obsahujúce o.i. uznesenie z č.l. -235-
o pripustení zmeny návrhu, s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka nevyzdvihnutá
v odbernej lehote“;
07.08.2009 sa súdu vrátila ako nedoručená zásielka (doručovaná prostredníctvom
MsP Py) adresovaná odporkyni v 5. rade, obsahujúca o.i. aj uznesenie z č.l. -235-; podľa
správy MsP Py odporkyňa v 5. rade na adrese P., nebýva a jej pobyt sa im nepodarilo
zistiť;
01.04.2010 som dal kancelárii pokyn vyzvať advokáta, ktorý zastupuje odporcu
v 4. rade v konaní pred US, aby oznámil adresu odporcu v 4. rade (a príp. aj odporkyne
v 5. rade, ktorá je manželkou odporcu v 4. rade), za účelom doručovania súdnych zásielok,
nakoľko (ako je už vyššie uvedené) odporca v 4. rade síce opakovane kontaktoval súd, avšak
nikdy neuviedol adresu v cudzine, na ktorej sa (spolu s odporkyňou v 5. rade) zdržiava;
01.04.2010 som ustanovil opatrovníkov odporcom v 2., 4. a 5. rade; dňa 01.04.2010
som dal kancelárii pokyn opakovane doručovať potrebné č.l. tým účastníkom, u ktorých je
závada v doručovaní.
Vo veci bude možné ďalej konať po odstránení závad v doručovaní; následne bude
spis predložený KS v TT na rozhodnutie o odvolaniach odporcov v 7. a 8. rade (odvolania
z č.l. 120 a 127).
Prieťahy v konaní sú spôsobené tým, že sa doposiaľ nepodarilo doručiť účastníkom
potrebné listiny. Len na okraj uvádzam, že odporkyni v 3. rade sa bude doručovať už
na tretiu adresu jej pobytu. Prieťahy v konaní spôsobuje aj odporca v 4. rade (sťažovateľ),
ktorý doteraz neuviedol súdu adresu, na ktorú by bolo možné doručovať mu súdne zásielky;
aj v podaní na ÚS uvádza ako svoju adresu „P.“, na ktorej sa však už dlhodobo nezdržiava,
a dokonca podľa oznámenia RO SR sa v registri nenachádza (pričom telefonickým šetrením
na OO PZ v Py dňa 01.04.2010 bolo zistené, že táto adresa odporcu v 4. rade v RO uvedená
je).
Prieťahy v konaní spôsobuje aj odporkyňa v 5. rade (sťažovateľova manželka), ktorá
doteraz neuviedla súdu adresu, na ktorú by bolo možné doručovať jej súdne zásielky; o jej
adrese platí to isté, čo u odporcu v 4. rade.»
Predsedníčka okresného súdu k chronologickému opisu a stanovisku zákonného
sudcu vo vyjadrení ďalej uviedla:
„Dňa 28.04.2008 som spísala zápisnicu o prerokovaní vyššie uvedeného nálezu
Ústavného súdu SR so zákonným sudcom Mgr. V. Z., ktorý uviedol, že nariadi termín
pojednávania na najbližší možný termín. Na č.l. 175 sa nachádza písomný pokyn sudcu pre
kanceláriu, aby predvolala účastníkov na termín pojednávania stanovený na deň
08.10.2008. Tento pokyn je zo dňa 31.07.2008. Dňa 10.09.2008 sťažovateľ oznámil písomne
súdu, že v čase pojednávania nebude spolu s manželkou na území SR. Ďalší termín
pojednávania bol stanovený na deň 01.12.2008, pričom sa súdu na tento termín nepodarilo
doručiť predvolanie sťažovateľovi, ktorý však prostredníctvom e-mailu doručeného dňa
13.11.2008 na sekretariát tunajšieho súdu svoju neúčasť na pojednávam ospravedlnil.
Pojednávanie dňa 01.12.2008 sudca odročil na neurčito za účelom zisťovania osôb
z okruhu rodinných príslušníkov odporcov v 4. a 5. rade za účelom ich ustanovenia
za opatrovníkov. Dňa 26.01.2009 sťažovateľ súdu telefonicky oznámil správne meno
odporkyne v 5.rade, žiadal súd , aby vyzval navrhovateľa na opravu návrhu a uviedol, že
spolu s manželkou sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a nebudú sa zúčastňovať pojednávaní
v predmetnej veci. Dňa 15.04.2009 bolo súdu doručené ich písomné vyjadrenie. Dňa
23.04.2009 súd vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu. V súdnom spise sa ďalej
nachádzajú nedoručené zásielky a úradný záznam asistentky senátu o chýbajúcich číslach
listov súdneho spisu, taktiež správa o stave veci vypracovaná dňa 05.01.2010 dozornou
úradníčkou. Na č.l. 280 sa nachádza úradný záznam, ktorým som vyzvala zákonného sudcu,
aby nariadil termín pojednávania vzhľadom na právoplatný nález Ústavného súdu SR
a vykonávaný dohľad v súvislosti s mojim konštatovaním zo dňa 28.10.2009 o opodstatnenej
sťažnosti na prieťahy v konaní. Zákonný sudca ustanovil dňa 01.04.2010 odporcom
v 2. rade, 4. rade a 5. rade procesnú opatrovníčku podľa § 29 ods. 2 O.s.p. a v ten istý deň
dal kancelárii pokyn na doručenie uznesenia spolu s odvolaním zo dňa 04.06.2007, ktoré
podala odporkyňa v 8. rade proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. PN-4C 5/2000- 110
zo dňa 10.05.2007, ktorým súd pripustil, aby odporkyňa pristúpila do konania na strane
odporcov a súčasne pripustil i zmenu návrhu.“
V závere svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením
od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
V zásade rovnaké skutočnosti, čo sa týka priebehu posudzovaného konania
na okresnom súde, zistil aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený
19. apríla 2010.
Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním zo 6. mája 2010,
v ktorom uviedol, že „sťažovateľ odmieta tvrdenia zákonného sudcu vo veci, podľa ktorých
sťažovateľ ako žalovaný vo 4. rade spôsobuje prieťahy v konaní... Sťažovateľ napriek
svojmu pobytu v zahraničí aktívne komunikoval so súdom o čom svedčí aj jeho telefonický
rozhovor dňa 26.1.2009 ako aj jeho podanie zo dňa 14.4.2009.“.
Právny zástupca vo vyjadrení ďalej uviedol, že „spolu so sťažnosťou na prieťahy
v konaní doručenou súdu dňa 2.10.2009 zaslal súdu aj splnomocnenie vystavené
sťažovateľom. Označené splnomocnenie bolo vystavené na zastupovanie sťažovateľa
v konaní 4C 62/2008 v celom rozsahu... Vzhľadom na zaslanie plnej moci Okresnému súdu
nie je zákonné ani ustanovenie opatrovníka sťažovateľovi súdom dňa 1.4.2010.“.
V závere svojho vyjadrenia právny zástupca súhlasil s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil
v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Podľa § 29 ods. 2 OSP pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka
aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu
v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými
prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný
zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalovaným,
ústavný súd ju podrobne zhodnotil už v predchádzajúcom náleze sp. zn. II. ÚS 286/07
z 28. februára 2008, preto sa týmto kritériom podrobnejšie nezaoberal. Podľa tohto názoru
ústavného súdu dĺžka konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti
prerokovávanej veci.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že po vydaní nálezu sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára
2008 zistil také okolnosti, na základe ktorých treba konštatovať, že sťažovateľ významne
prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci. Okresný súd vo svojom vyjadrení
k sťažnosti uviedol (a vyplýva to aj z obsahu súdneho spisu), že správanie sťažovateľa
od vydania nálezu ústavného súdu malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania, a to najmä tým,
že okresný súd nevedel doručiť sťažovateľovi ani manželke sťažovateľa (účastníčka
konania, pozn.) súdne zásielky (predvolania na pojednávania, uznesenie o pripustení zmeny
návrhu), ako aj skutočnosť, že sťažovateľ a manželka sťažovateľa neoznámili adresu
na doručovanie písomností, hoci sťažovateľ: 1. nahliadal do spisu a písomne oznámil, že
spolu s manželkou nebude na území Slovenskej republiky v deň pojednávania
(10. septembra 2008), 2. urobil e- mailové podanie (13. novembra 2008), ktoré ale nedoplnil
originálom do troch dní, 3. telefonicky oznámil správne meno svojej manželky (úradný
záznam z 26. januára 2009), 4. urobil písomné podanie, v ktorom uviedol adresu, na ktorej
sa dlhodobo nezdržiava. Ústavný súd síce akceptuje obranu sťažovateľa týkajúcu sa
nesprávneho postupu okresného súdu v súvislosti s predložením splnomocnenia spolu
so sťažnosťou na prieťahy a pri ustanovení opatrovníka sťažovateľovi (tento postup
okresného súdu je vyhodnotený na inom mieste tohto nálezu), ale zároveň dodáva, že
sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doložiť nič nebránilo splnomocnenie
do predmetného spisu. Aj preto, ale aj s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ústavný
súd neuveril, napriek opakovanému tvrdeniu sťažovateľa, že jeho prístup ako účastníka
konania, v ktorom namieta porušenie svojich práv, je, čo sa týka do snahy o jeho skoré
skončenie, dobromyseľný. Uvedené správanie sťažovateľa ústavný súd preto vyhodnotil ako
konanie sťažujúce postup súdu.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Po doručení nálezu (21. apríla 2008) bol okresným súdom nariadený termín
pojednávania (31. júla 2008) na 8. október 2008. Okresný súd aj napriek predchádzajúcim
problémom s doručovaním listín súdu účastníkom, tieto problémy nedokázal účinne
odstrániť, čo sa objektívne odrazilo na doterajšej dĺžke konania v posudzovanom období.
Po zistení hliadky Mestskej polície Piešťany, že sťažovateľ sa na adrese trvalého pobytu
nezdržuje „cca 1 rok“ (11. novembra 2008), a z vyjadrenia sťažovateľa (14. apríla 2009),
ktorým okresnému súdu oznámil, že sa dlhodobo zdržuje spolu s manželkou v zahraničí,
pričom neuviedol adresu na doručovanie, okresný súd nevyužil inštitút opatrovníka podľa
Ústavný súd zistil aj ojedinelé obdobie nečinnosti v posudzovanom období, a to
od 7. augusta 2009 (výsledky neúspešného doručovania, pozn.) do 1. apríla 2010 v dĺžke
necelých 8 mesiacov, keď okresný súd uznesením ustanovil opatrovníkov účastníkom,
ktorým nevedel doručiť súdne zásielky.
Ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej konštantnej judikatúry nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri
napr. rozhodnutie I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru
ústavného súdu). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
Ústavný súd uvedené obdobie nečinnosti nepovažoval aj vzhľadom na okolnosti
daného prípadu, ale najmä na prístup sťažovateľa za signifikantné z hľadiska namietaného
porušenia označených práv.
Ústavný súd neprehliadol ani procesné pochybenie okresného súdu, ktoré spočívalo
v ustanovení opatrovníka sťažovateľovi uznesením sp. zn. 4 C 62/2008 z 1. apríla 2010,
hoci sťažovateľ k sťažnosti na prieťahy v konaní doručenej okresnému súdu 2. októbra 2009
pripojil aj splnomocnenie na zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008.
Ústavný súd na základe opísaného priebehu konania pripúšťa, že postup
prvostupňového súdu v niektorých obdobiach konania nebol vždy efektívny a sústredený,
ale aj pri zohľadnení podielu okresného súdu na doterajšej dĺžke konania, vzhľadom
na správanie sťažovateľa ako účastníka konania v posudzovanom období, ktoré je
podrobnejšie popísané v predchádzajúcich častiach tohto nálezu, a absenciu
dobromyseľnosti sťažovateľa v jeho postoji k urýchlenému odstráneniu jeho právnej
neistoty ústavný súd dospel k názoru, že v daných konkrétnych okolnostiach prípadu
doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 62/2008 v období
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 286/07 z 28. februára 2008 nedošlo
k zbytočným prieťahom, a tým ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok nálezu).
Vzhľadom na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať
o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti (návrh na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2010