Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 51/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta, zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra Dobríka v konaní

o sťažnosti K. B., S., zastúpenej advokátkou JUDr. G. Z., Advokátska kancelária, B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) takto

rozhodol:

1. Základné právo K. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) konal bez zbytočných prieťahov.

3. K. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť K. B. trovy konania v sume

292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. G. Z., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 2. februára 2010 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť K. B. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň

vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila prípisom sp. zn.

Spr. 3103/2010 z 24. marca 2010, v ktorom okrem iného uviedla:

„Predmetná vec - vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

a o vydanie hnuteľných vecí účastníkov: K. B. c/a P. B., napadla na bývalý Okresný súd

Pezinok dňa 15.8.2003 /pôv. sp. zn. 24C 152/2003/. Po zrušení bývalého Okresného súdu

Pezinok vec prešla na Okresný súd Bratislava III s účinnosťou od 01.01.2005 a s

účinnosťou od 01.01.2008 po prechode výkonu súdnictva z Okresného súdu Bratislava III

na novozriadený Okresný súd Pezinok, kde bola veci pridelená nová spisová značka 4C

657/2008. Pohyb spisu na jednotlivých súdoch uvádzam aj z dôvodu, že v určitých

obdobiach „nečinnosť" súdu súvisela s preberaním a odovzdávaním spisovej agendy na

jednotlivých súdoch. ...

Dňa 23.10.2003, po oboznámení sa s obsahom návrhu, pokyn na pripojenie

súvisiacich spisov. Dňa 30.10.2003, vylúčenie pripojených spisov, ... výzva na odstránenie

vád návrhu ... Dňa 30.01.2004, po obdržaní odpovede od navrhovateľky dňa 10.12.2003,

doručenie návrhu odporcovi spolu s uznesením - výzvou na vyjadrenie sa k návrhu.

Dňa 25.05.2004 preposlanie zásielky odporcovi. Dňa 26.07.2004 nariadenie pojednávania

na termín dňa: 28.9.2004.

Dňa 28.09.2004 pojednávanie; na žiadosť právnych zástupcov účastníkov konania

bolo odročené na neurčito za účelom ich mimosúdneho jednania. Dňa 27.10.2004 bolo

súdu doručené späťvzatie návrhu navrhovateľky v časti o vydanie hnuteľných vecí a

oznámenie, že k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM v celom navrhovanom rozsahu

nedošlo. Dňa 22.12.2004 nariadenie pojednávania na termín dňa: 01.03.2005.

Dňa 01.03.2005 bolo súdu doručené písomné ospravedlnenie a žiadosť o odročenie

pojednávania bez konania v merite veci právnou zástupkyňou navrhovateľky.

Dňa 01.03.2005 pojednávanie na žiadosť PZ navrhovateľky odročené. Dňa 02.03.2005

nariadenie pojednávania na termín dňa: 28.4.2005 ako aj výzva navrhovateľke označiť

návrhy na vykonanie dokazovania a predložiť všetky listinné dôkazy, vzťahujúce sa k veci.

Dňa 28.4.2005 pojednávanie na žiadosť odporcu odročené /nesúhlas zamestnávateľa

s jeho uvoľnením z práce v deň pojednávania, č. l. 41 spisu/, na termín dňa: 16.06.2005.

Termín pojednávania bol zrušený z dôvodu PN zák. sudcu od 02.05.2005

do 30.06.2005 /44 pracovných dní/. Dňa 14.11.2005 nariadenie pojednávania na termín

dňa: 21.02.2006. Termín pojednávania musel byť zrušený z dôvodu PN zák. sudcu

od 13.02.2006 do 07.04.2006 /40 pracovných dní/. Dňa 14.03.2006 na pokyn zastupujúceho

sudcu nariadené pojednávanie na termín: 04.04.2006.

Termín pojednávania bol zrušený z dôvodu trvania PN zák. sudcu, do 07.04.2006.

Dňa 20.04.2006 nariadenie pojednávania na termín: 11.07.2006 spolu s realizáciou

navrhnutého dôkazu navrhovateľkou - dopyt na peňažný ústav. Dňa 11.07.2006

pojednávanie vo veci samej: odročenie na termín: 07.09.2006. Dňa 20.07.2006 bola súdu

doručená písomná žiadosť o zmenu termínu pojednávania právnej zástupkyne

navrhovateľky z dôvodu plánovanej dovolenky. Dňa 09.08.2006 bolo súdu doručené

písomné vyjadrenie odporcu k návrhu, pripojené listinné dôkazy a návrhy na vykonanie

dokazovania. Dňa 17.08.2006 pokyn na zmenu termínu pojednávania na žiadosť

PZ navrhovateľky na termín: 26.09.2006.

Dňa 24.08.2006 pokyn - predvolanie svedka, dopyty na peňažný ústav, ODI PZ SR.

Dňa 26.09.2006 pojednávanie vo veci samej, nedostavila sa svedkyňa, neprevzala

predvolanie, odročenie na termín: 17.10.2006.

Dňa 17.10.2006 pojednávanie odročené z dôvodu PN zák. sudcu od 17.10.2006

do 31.10.2006 /11 pracovných dní/. Dňa 17.10.2006 pojednávanie odročené, na termín:

09.11.2006, bez meritórneho prejednania ...

Dňa 09.11.2006 pojednávanie vo veci samej, výsluch svedkyne, odročené

na neurčito, na nariadenie znaleckého dokazovania. Dňa 15.01.2007 ... bolo súdu doručené

podanie právnej zástupkyne navrhovateľky s námietkou zaujatosti voči súdom

ustanovenému znalcovi /č. l. 169 spisu/. Dňa 15.01.2007 bolo súdu doručené aj odvolanie

odporcu proti uzneseniu v časti uloženia povinnosti zložiť preddavok na odmenu znalca.

Dňa 17.01.2007 výzva navrhovateľke na doplnenie námietky zaujatosti znalca, výzva na

poplatkovú povinnosť za námietku zaujatosti a výzva na zaujatie stanoviska k odporcom

označeným hodnotám hnuteľných vecí v BSM účastníkov ... Dňa 01.02.2007 bolo súdu

doručené vyjadrenie znalca k vznesenej námietke zaujatosti, dňa 12.02.2007 písomné

podanie právnej zástupkyne navrhovateľky - späťvzatie námietky zaujatosti znalca. Dňa

12.02.2007 bolo súdu doručené písomné podanie právnej zástupkyne navrhovateľky -

odsúhlasenie odporcom označenej hodnoty časti hnuteľných vecí. V čase od 08.02.2007

do 09.03.2007 /22 pracovných dní/ trvala PN zák. sudcu. Dňa 15.05.2007 výzva znalcovi

na podanie požadovaného znaleckého úkonu; predloženie spisu odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o odvolaní odporcu ... Dňa 22.5.2008 bol spis z odvolacieho súdu vrátený

na novozriadený Okresný súd Pezinok ... V čase, kedy bol spis na odvolacom súde, dňa

13.09.2007, ustanovený znalec Ing. H. oznámil súdu, že nie je kompetentný podať

požadovaný znalecký úkon ... Dňa 08.09.2008 vypracované uznesenie o zmene

znalca. ... spis znalkyni doručený 12.06.2009. Dňa 18.09.2009 bol spis aj s požadovaným

znaleckým úkonom vrátený na súd. Dňa 18.09.2009 nariadenie pojednávania na termín:

26.11.2009, pokyn aj na doručenie znaleckého posudku na vyjadrenie. Dňa 26.11.2009

pojednávanie vo veci samej, odročené na termín: 16.02.2010 na doplnenie dokazovania.

Dňa 16.02.2010 pojednávanie vo veci samej, oboznámenie výsledkov vykonaného

dokazovania, záverečné prednesy a odročenie pojednávania na termín: 09.03.2010

na vyhlásenie rozsudku. Dňa 09.03.2010 vyhlásenie rozsudku v neprítomnosti

navrhovateľky, jej právnej zástupkyne, hoci termín vzali na vedomie.“

Predsedníčka okresného súdu vo vzťahu k zložitosti veci konštatovala, že „Povaha

veci /majetkové vyporiadanie po rozvode manželstva/ nevyžaduje osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu, s poukazom aj na zistenú masu BSM. Po právnej stránke sa javila byť

vec zložitá vo vzťahu k požiadavke navrhovateľky v zmysle

v rámci širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť jej

peňažné plnenia, ktoré odporca vynaložil na úhradu rôznych záväzkov /čl. III. bod D.

návrhu na začatie konania/, vrátane dlhov z doby výkonu podnikateľskej činnosti, pri

tvrdení odporcu, že záväzky plnil výlučne z pôžičiek, ktoré si vzal výlučne iba on sám.

Po skutkovej stránke bola vec náročnejšia na dokazovanie z hľadiska ustálenia masy

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom účastníci, vrátane navrhovateľky, až

v priebehu konania produkovali dôkazy, pričom za konania súd zistil, že do masy BSM patrí

aj osobné motorové vozidlo, ktorého stanovenie všeobecnej hodnoty ku dňu zániku BSM

vyžadovalo odborné posúdenie veci znalcom.“.

Na doterajšej dĺžke konania sa podľa názoru predsedníčky okresného súdu podieľala

aj sťažovateľka, ktorej návrh na začatie konania bol „neúplný a neurčitý“. Zároveň

poukázala na skutočnosť, že sťažovateľka spolu s podaním návrhu na začatie konania

neuhradila súdny poplatok v celom rozsahu. Sťažovateľka „až v priebehu konania

/po prvýkrát 28.04.2005 na pojednávaní/ predkladala súdu listinné dôkazy. Pojednávanie

bolo odročené päťkrát na žiadosť účastníkov konania, resp. žiadosť právnej zástupkyne,

v jednom prípade zhodne na návrh oboch procesných strán. Na Krajskom súde v Bratislave

sa spis nachádzal z dôvodu odvolania navrhovateľky od 04.05.2007 do 22.05.2008, teda

viac ako rok. Určitý časový sklz bol spôsobený aj vznesenou námietkou zaujatosti

ustanoveného znalca, ktorá námietka bola ešte pred rozhodnutím o nej, vzatá späť.“

Predsedníčka okresného súdu sa vyjadrila aj k výške sťažovateľkou požadovaného

finančného zadosťučinenia, ktorú považuje „vzhľadom na masu BSM, ktorá bola

rozsudkom Okresného súdu v Pezinku vyporiadaná, za zjavne neprimeranú. Hodnota vecí,

ktoré boli rozsudkom Okresného súdu v Pezinku ako BSM vyporiadané nepresiahla 1.000

eur.“.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v liste z 18. mája 2010 na výzvu ústavného súdu

zaujala stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, pričom poukázala

na skutočnosť, že „návrh sťažovateľky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov zo dňa 30.7.2003 bol Okresnému súdu Pezinok doručený dňa 15.8.2003. Tento

návrh, aj v časti vydania vecí, napĺňal dikciu ust. § 42 ods. 3 a § 79 Občianskeho súdneho

poriadku. Sťažovateľka v ňom aj presne uviedla a definovala veci, ktoré žiadala

vydať. Prípisom súdu zo dňa 30.10.2010 (2 a pol mesiaca od podania návrhu) bola

sťažovateľke dňa 1.12.2003 (t.j. o mesiac neskôr ako bol prípis súdu datovaný) doručená

výzva súdu, ktorou ju vyzýval na oznámenie hodnoty predmetu vecí, ktoré žiada vydať pre

účely vyrubenia poplatkovej povinnosti a tieto identifikovať nezameniteľným spôsobom,

hoci ich presnú špecifikáciu už uviedla v pôvodnom návrhu. Tento úkon súdu, bol vykonaný

až po 3 a 1/2 mesiaci od podania návrhu. Takýto úkon súdu bol v rozpore zo zásadou

hospodárnosti konania a požiadavkami zakotvenými v základných ustanoveniach, aby

súdna ochrana bola rýchla a účinná ( a ).“.

Sťažovateľka teda už „v návrhu doručenom súdu dňa 15.8.2003 riadne

a nezameniteľné označila veci, ktoré žiadala vydať; rovnakým spôsobom tieto veci označila

aj v podaní zo dňa 8.12.2003 s tým, že doplnila hodnotu vecí, vydania ktorých sa domáhala.

Toto písomné podanie označené ako presná identifikácia a oznámenie hodnôt predmetu

sporu vydania, zmena petitu návrhu odoslala poštou dňa 9.12.2003.“.

Právna zástupkyňa sťažovateľky tiež nesúhlasila s názorom, že sťažovateľka prispela

k prieťahom v konaní predkladaním dôkazov až v priebehu konania, keďže táto

„už v návrhu označila niektoré dôkazy s tým, že v prípade rozporov, alebo nesúhlasu

odporcu s niektorými položkami navrhla výsluch účastníkov a svedkov, ktorí budú neskôr

označení“.

Podľa názoru právnej zástupkyne sťažovateľky „súd vo svojom chronologickom

výpočte úkonov vo svojom vyjadrení, uvádza žiadosti o odročenie termínu pojednávania,

avšak vôbec neuvádza opakované žiadosti sťažovateľky o vytýčenie termínu pojednávania

a konanie vo veci“.

Ako nesprávne vníma právna zástupkyňa sťažovateľky tiež tvrdenie predsedníčky

okresného súdu, že súdny spis „sa vyše roka nachádzal na Krajskom súde Bratislava

z dôvodu odvolania sťažovateľky. Spis sa na Krajskom súde Bratislava nachádzal z dôvodu

odvolania, avšak odporcu. Odporca podával odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu

zo dňa 7.12.2006, č. k. -164 v časti výroku o uložení mu povinnosti zložiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania.“.

Vo vzťahu k požadovanému finančnému zadosťučineniu sťažovateľka poukázala

na skutočnosť, že jeho výška nie je závislá od hodnoty predmetu konania, pričom ako dôvod

požadovanej výšky zadosťučinenia uviedla „množstvo prežitých stresov a nervov“, ako aj

sústavnú snahu „domôcť sa svojich práv rôznymi dokladovanými žiadosťami,

s prihliadnutím na celkovú neprimeranú dĺžku konania a na prieťahy v konaní,

s prihliadnutím, na skutočnosť, že nejde o vec právne zložitú a s prihliadnutím

na ľahostajnosť orgánov, ktorých povinnosťou bolo konať. Dlhotrvajúca nečinnosť súdu

mala za následok, že sťažovateľka sa nachádzala v stave právnej neistoty viac ako 6 a pol

roka.“.

V závere svojho podania právna zástupkyňa sťažovateľky vyslovila nesúhlas

s konštatovaním zložitosti veci, pričom prezentovala názor, že „Súdne konanie

o vyporiadaní BSM (aj pri širšom vysporiadaní) podľa nášho názoru nemožno vzhľadom

na jeho predmet a skutkovú a právnu náročnosť hodnotiť za také zložité, že by v dôsledku

právnej zložitosti veci mohli vzniknúť 6 a pol ročné prieťahy v konaní.“.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil rovnaký chronologický priebeh

konania, ako ho uviedli vo svojich podaniach predsedníčka okresného súdu a právna

zástupkyňa sťažovateľky.

Právna zástupkyňa sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s upustil od ústneho pojednávania, keďže

dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľky na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd konštatuje, že takéto spory sú síce

svojou povahou náročnejšie na dokazovanie, pretože treba zistiť okruh veci patriacich

do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ich hodnotu ku dňu

zániku, ako aj zohľadniť viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho

zákonníka, najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva,

no na druhej strane ide o konanie, ktoré nie je právne zložité. Samotná faktická zložitosť

prerokovávanej veci spočívajúca v komplikovanom dokazovaní nemôže ospravedlniť

doterajšiu dĺžku napadnutého konania. Prerokúvanú vec totiž nie je možné považovať

za osobitne zložitú po právnej stránke, keďže konanie tohto typu je štandardnou a stabilnou

súčasťou rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov. Navyše metodika postupu

všeobecných súdov vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je

dostatočne jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou, preto pri sústredenom postupe

súdu v posudzovanom konaní bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Ústavný súd zo súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že

sťažovateľka čiastočne ovplyvnila dĺžku konania, a to najmä opakovanými žiadosťami

o odročenie nariadených pojednávaní (28. septembra 2004, 1. marca 2005 a 7. septembra

2006). V prvom prípade bolo dôvodom žiadosti o odročenie pojednávania súhlasné

vyjadrenie účastníkov konania o možnosti uzavrieť mimosúdnu dohodu. V dvoch ďalších

prípadoch to bola nemožnosť právnej zástupkyne zúčastniť sa v určených termínoch

na pojednávaní, pričom v oboch prípadoch bola neúčasť sťažovateľky a jej právnej

zástupkyne na pojednávaní ospravedlnená vopred a sťažovateľka tiež vopred požiadala

o zmenu termínu pojednávania. Toto správanie sťažovateľky, ako aj ňou vznesená námietka

zaujatosti znalca z 15. januára 2007 síce spôsobili predĺženie konania, avšak iba v miere,

ktorá s ohľadom na jeho doterajšiu dĺžku nie je vo vzťahu k posudzovaniu existencie

zbytočných prieťahov v konaní nijako významná.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu

konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa

môže byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr.

, , ).

Vychádzajúc z písomných prejavov sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu,

ako aj z obsahu sťažnosti a vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd konštatoval, že postup

okresného súdu v namietanom konaní vykazoval obdobia nečinnosti. Okresný súd v období

od 10. decembra 2003 (doručenie doplnenia návrhu sťažovateľky) do 28. septembra 2004

(pojednávanie vo veci) nevykonal okrem zdĺhavého doručovania návrhu odporcovi žiadny

podstatný úkon (nečinnosť viac ako 9 mesiacov).

Predmetné konanie bolo z dôvodu organizačných zmien v sústave súdov v období

od 1. januára 2005 do 1. januára 2008 vedené na Okresnom súde Bratislava III, ktorého

postup sťažovateľka osobitne nenamietala. Ústavný súd však posudzoval aj priebeh konania

v tomto období s tým, že uvedené zmeny nemôžu ísť na ťarchu účastníkov konania, pričom

v zmysle ustanovení v spojení s

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie

okresný súd zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie,

v ktorom vo veci konal Okresnom súde Bratislava III.

V období vedenia konania na Okresnom súde Bratislava III bol tento súd nečinný

viac ako jeden rok, a to od 16. júna 2005 (zrušený termín pojednávania po jeho

dvojnásobnom odročení) do 11. júla 2006 (pojednávanie vo veci), aj keď súd opakovane

v tomto období určoval termíny pojednávania (21. januára 2006, 4. apríla 2006), tieto však

boli rušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo

porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzuje postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo

postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote (napr. , , ).

Okresný súd bol nečinný aj v období od 22. mája 2008, keď bol súdny spis vrátený

okresnému súdu z odvolacieho súdu, do 8. septembra 2008, keď okresný súd pribral

do konania nového súdneho znalca (takmer 4 mesiace).

Ďalší úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci okresný súd účinne vykonal až 12. júna

2009 (doručený súdny spis znalcovi), teda po uplynutí viac ako 9 mesiacov.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

V posudzovanom prípade ústavný súd považuje za nesústredenú, a tým aj

neefektívnu činnosť najmä postup Okresného súdu Bratislava III pri znaleckom

dokazovaní, keď až po 9 mesiacoch zistil, že ustanovil nekompetentného znalca.

Ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní,

ako aj jeho neefektívnou činnosťou a nedostatkami v organizácii práce došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 (bod 1 výroku tohto nálezu).

Napokon vo vzťahu k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu, podľa ktorého

«v určitých obdobiach „nečinnosť“ súdu súvisela s preberaním a odovzdávaním spisovej

agendy na jednotlivých súdoch», ústavný súd poukazuje na svoj stabilne judikovaný názor,

podľa ktorého opakovaný prechod výkonu súdnictva nie je pre ústavný súd okolnosťou

relevantnou pre posúdenie, či došlo v konaní k zbytočným prieťahom, keďže organizačné

zmeny týkajúce sa súdov nemôžu byť v žiadnom prípade pričítané na ťarchu práv účastníka

konania (napr. , , ).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa . Hoci okresný súd 9. marca 2010

vo veci meritórne rozhodol, ku dňu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti konanie

nebolo ešte právoplatne skončené, preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci

ďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo

sťažovateľky podľa , zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojho

ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume

6 638,78 € s poukazom na to, že požadovaná výška odškodného zodpovedá „rozsahu pocitu

nedôvery v spravodlivosť a jej sústavnej snahy domôcť sa svojich práv niekoľkými

žiadosťami o vytýčenie pojednávania vo veci samej, aby vec bola konečne právoplatne

skončená, s prihliadnutím na dĺžku nečinnosti súdu vo veci samej, laxný prístup

a ľahostajnosť orgánov, ktorých povinnosťou bolo a je konať“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo

k zbytočným prieťahom, mieru zložitosti veci, ako aj správanie sťažovateľky ako účastníčky

konania a ďalšie okolnosti predmetného konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € sťažovateľke primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním pred ústavným súdom (bod 4 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že sťažovateľkou

uplatnená náhrada trov konania v sume 736,75 € presahuje sumu vypočítanú ústavným

súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), preto priznal trovy právneho zastúpenia podľa

ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky vo výške 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky,

t. j. zo sumy 695,41 € pre úkony v roku 2009), čo predstavuje za 2 úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v sume

2 x 115,90 € spolu s náhradou režijného paušálu v sume 2 x 6,95 €, so zvýšením o 19 %

DPH, ktorej platiteľom je právna zástupkyňa sťažovateľky. Úhrada bola priznaná spolu

v celkovej sume 292,38 €. Za spracovanie stanoviska doručeného ústavnému súdu 18. mája

2010 ústavný súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže toto stanovisko

nevnieslo do procesu posudzovania sťažnosti žiadne nové právne ani skutkové okolnosti.

Išlo v podstate o zopakovanie argumentácie obsiahnutej v odôvodnení sťažnosti

so súčasným poukazom na niektoré konkrétne pochybenia okresného súdu, ktoré však

ústavnému súdu už boli známe z vyžiadaného súdneho spisu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2010