Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 65/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Rudolfa Tkáčika a Ľubomíra

Dobríka o sťažnosti spoločnosti J., s. r. o., B., zastúpenej spoločnosťou K., s. r. o., B.,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. M. K., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti J., B., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti J., B., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti J., B., s. r. o.,

trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur

a tridsaťosem centov) na účet spoločnosti K., s. r. o., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 9. februára 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti J.,

s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Následne ústavný súd 18. marca 2010 vyzval predsedníčku okresného súdu

na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu

a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. februára

2010. V jeho prílohe predsedníčka okresného súdu predložila podrobnú chronológiu úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní a taktiež súdny spis, z ktorých vyplývajú

tieto podstatné skutočnosti:

- 26. februára 2001 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania,

- 23. januára 2004 bol v predmetnej veci určený termín pojednávania

na 26. marec 2004,

- 26. marca 2004 bolo pojednávanie odročené na 19. máj 2004,

- 19. mája 2004 bolo pojednávanie odročené na 21. jún 2004,

- 13. augusta 2004 bol určený termín pojednávania na 12. november 2004,

- 12. novembra 2004 bolo pojednávanie odročené na 25. február 2005,

- 7. marca 2005 bol určený termín pojednávania na 22. jún 2005,

- 22. júna 2005 bolo pojednávanie odročené na neurčito (účastníci žiadali o odročenie

do 30. septembra 2005 z dôvodov, že sa pokúsia o mimosúdnu dohodu),

- 26. apríla 2006 bolo pojednávanie odročené na 28. jún 2006,

- 28. júna 2006 bolo pojednávanie odročené na 8. november 2006,

- 8. novembra 2006 bolo pojednávanie odročené na 31. január 2007,

- 31. januára 2007 bolo pojednávanie odročené na účely mimosúdnej dohody

do 20. februára 2007,

- 17. októbra 2007 bolo pojednávanie odročené na 14. november 2007 (opustenie

budovy z bezpečnostných dôvodov),

- 14. novembra 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 3. februára 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právny zástupca

navrhovateľa do 30 dní oznámi, či došlo k mimosúdnej dohode; okresný súd uznesením

č. k. -192 konanie o návrhu navrhovateľa v časti istiny 19 963,85 € zastavil,

- 16. septembra 2009 okresný súd uznesením návrh odporcu na doplnenie uznesenia

z 3. februára 2009 zamietol.

Ústavný súd navyše zistil, že v predmetnej veci okresný súd rozhodol rozsudkom

z 28. apríla 2010, proti ktorému podali odvolanie obidvaja účastníci konania.

Predsedníčka okresného súdu ďalej vo svojom vyjadrení uviedla:

„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci

za objektívny prieťah.

V predmetnom konaní neboli vo väčšom rozsahu spôsobené prieťahy v konaní

účastníkom konania na strane odporcu.

Zároveň si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ a odporca sa počas

celého súdneho konania snažia dospieť k mimosúdnej dohode, čo preukazujú aj zápisnice

z pojednávania ako aj čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania po dohode

s odporcom.“

Predsedníčka okresného súdu vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v konaní o predmetnej sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky podaním z 20. mája 2010 oznámil, že netrvá

na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Zároveň uviedol, že „stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I č. Spr.

3273/2010 z 8.4.2010 Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručí v blízkom čase“.

Právny zástupca sťažovateľky stanovisko ku dňu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

nedoručil.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

žalovanou stranou (o zaplatenie sumy 21 786,52 € z titulu zmluvy o prenájme nebytových

priestorov), ústavný súd konštatuje, že finančné nároky vyplývajúce zo zmluvy o nájme

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola

závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo

možné konštatovať, že sťažovateľka podstatne prispela k predĺženiu konania v predmetnej

veci a na jej vrub nemožno pripočítať ani fakt, že spolu s ďalším účastníkom predmetného

súdneho konania sa snažili dospieť k mimosúdnej dohode, v dôsledku čoho okresný súd

dvakrát pojednávanie (22. júna 2005 a 31. januára 2007) odročil.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd vychádzajúc z predloženého súdneho spisu identifikoval dlhšie obdobie

nečinnosti od 11. apríla 2001 (keď okresný súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa

k návrhu) do 24. marca 2004 (pojednávanie vo veci), teda v trvaní takmer troch rokov.

V období od pojednávania konaného 19. mája 2004 do 22. júna 2005 sa ani jedno

z určených pojednávaní (21. júna 2004 – zrušené pre pozastavenie výkonu funkcie zákonnej

sudkyne, 12. novembra 2004 – odročené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne,

22. februára 2005 – zrušené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne) neuskutočnilo, čím

vznikol prieťah v dĺžke trvania 13 mesiacov. Obdobne ústavný súd zistil, že v období dvoch

rokov – od 31. januára 2007 do 3. februára 2009 – sa ani jedno z určených pojednávaní

(17. október 2007, 14. november 2007, 22. október 2008) nekonalo pre práceneschopnosť

zákonnej sudkyne.

Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.

„Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú

v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“

(mutatis mutandis , ).

Ústavný súd k uvedeným obdobiam činnosti okresného súdu konštatuje, že jeho

postup, keď síce opakovane určoval termíny pojednávaní, ale vzápätí ich zrušoval, nemožno

považovať za úkony efektívne smerujúce k nastoleniu právnej istoty sťažovateľky, preto aj

tieto obdobia posudzovaného konania ústavný súd považuje za zbytočné prieťahy.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho

orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým

sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

Za nesústredenú činnosť okresného súdu ústavný súd považuje jeho postup

spočívajúci v odročení pojednávania konaného 22. júna 2005 na neurčito aj napriek žiadosti

účastníkov, ktorý žiadali o odročenie do 30. septembra 2005 na účely mimosúdnej dohody.

Obdobne posúdil ústavný súd aj postup okresného súdu, ktorý na pojednávaní konanom

3. februára 2009 na žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania na 30 dní (na účely

pokusu o mimosúdnu dohodu) odročil pojednávanie na neurčito a určil nasledujúci termín

pojednávania až na 28. apríl 2010. Ako neefektívny postup okresného súdu ústavný súd

vyhodnotil aj opomenutie stanovenia lehoty navrhovateľovi na predloženie určených

dôkazov na pojednávaní konanom 28. júna 2006.

Vychádzajúc z uvedených zistení, najmä zaznamenanej nečinnosti okresného súdu

v trvaní takmer šesť rokov v posudzovanom 9-ročnom súdnom konaní prebiehajúcom

na jednom stupni, ako aj s prihliadnutím na jeho nesústredený a neefektívny postup

v konaní ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v tomto

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. V posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Hoci okresný súd

v danej veci už rozhodol rozsudkom z 28. apríla 2010 a z dôvodu podaného odvolania

účastníkmi konania bol spis zaslaný 9. júna 2010 odvolaciemu súdu, ústavný súd vzhľadom

na účel tohto typu konania prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože definitívne nastolenie stavu právnej istoty sťažovateľky

nastane až po právoplatnom rozhodnutí vo veci a okresný súd, bez ohľadu na výsledok

odvolacieho konania, bude musieť ešte vo veci určité úkony vykonať.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €,

ktoré odôvodnila dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nečinnosť a tiež neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde

a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa (bod 3

výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 292,38 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008

v sume 695,41 € (20 950 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2009

(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 115,90 €. Ďalej má právny

zástupca sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 6,95 € za jeden úkon podľa

vyhlášky. Advokát je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena

a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke spolu činí sumu 292,38 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2010