Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 246/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. B., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. K., B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky v spojení s jej právami podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.

z 18. septembra 2009 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn.

z 18. septembra 2009 a jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozsudkami Krajského súdu v Prešove sp. zn.

a z 26. februára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája

2010 doručená sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) v spojení s jej právami podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného

súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. septembra 2009 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. z 18. septembra 2009 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“) a jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“) a rozsudkami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp.

zn. a z 26. februára 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde návrh

na rozvod manželstva (sp. zn. ) a návrh na zverenie svojho maloletého syna F.

do svojej osobnej starostlivosti (sp. zn. ). V súvislosti s návrhom o rozvod

manželstva sťažovateľka po uvedení chronológie vykonaných úkonov v predmetnej veci

namietala v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. prieťahy, t. j.

porušenie a dohovoru. Pokiaľ ide o namietané poručenské

rozhodnutia (v konaní vedenom pod sp. zn. ), v súvislosti s ktorými

sťažovateľka namietala porušenie a dohovoru, okresný súd

jej návrhu nevyhovel a maloletého syna F. zveril do osobnej starostlivosti jeho otca Š. B. a

zaviazal ju k vyživovacej povinnosti. Krajský súd napadnutými rozhodnutiami

prvostupňový rozsudok potvrdil.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Ústavou zaručené právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného

života bolo porušené tým, že sťažovateľke bola odňatá možnosť starať sa osobne o svoje

maloleté dieťa napriek výsledku znaleckého dokazovania...

zaručené právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a právo na spravodlivé súdne konanie bolo porušené tým, že vec nebola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná. Od podania návrhu na rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na Okresnom súde v Poprade dňa

3. 10. 2005, vedenom pod spis. zn. uplynuli 4 roky a 8 mesiacov...

Konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vyžaduje...

starostlivý prístup všeobecného súdu... povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty...

... ústavný súd by mal prihliadnuť najmä na povahu a dôležitosť dotknutých práv.

Samotné deklarovanie porušenia základných práv a slobôd ústavným súdom preto nemožno

považovať v tomto prípade za dostatočné...

Sťažovateľka žiada primerané finančné zadosťučinenie... aj s ohľadom k tomu,

že boli porušené jej zaručené práva v dvoch článkoch .“

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo... na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa ... a právo na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8. Dohovoru... rozsudkom Okresného súdu... sp. zn.

a rozsudkom Krajského súdu... sp. zn. a

porušené bolo.

2. Základné právo... na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru...

postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

3. Rozsudok Okresného súdu... v spojení s dopĺňacím rozsudkom... sp. zn.

a rozsudok Krajského súdu... sp. zn. a

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

5. Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

6. ... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- €... ,

7. ... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 254,88 € ...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II.A

K napadnutému rozhodnutiu okresného súdu sp. zn.

7. V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,

že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľky a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľka nemôže domáhať ochrany svojich práv pred

všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta,

sa sťažovateľka môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie.

8. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu v poručenskej veci

sťažovateľky, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti

tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie (čo sťažovateľka aj využila), a preto

sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu

podľa .

II.B

K napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sp. zn. a

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietala, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

10. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ). V tejto súvislosti ústavný

súd dodáva, že sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátkou) v petite sťažnosti (pozri

výrok 1 a 3 v bode 4 odôvodnenia) namietala porušenie a

dohovoru. Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti poukázala na podľa nej priamu

súvislosť medzi porušením jej označených práv a napadnutými rozhodnutiami okresného

a krajského súdu „ústavou zaručené právo... bolo porušené tým, že sťažovateľke bola

odňatá možnosť starať sa osobne o svoje maloleté dieťa...“.

11. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý

má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia

a korešpondencie.

12. K namietanému porušeniu základného práva podľa

(aj v spojení s čl. 8 ods. 1 dohovoru ) ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade

so svojou stabilizovanou judikatúrou zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až . V opačnom prípade by sa ústavný súd stal

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod právne normy.

13. Ústavný súd preto nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutými rozhodnutiami

krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením označených práv (bod 10, 11 a 12)

a vzhľadom na uvedené bolo potrebné jej sťažnosť vo vzťahu aj k namietaným

rozhodnutiam krajského súdu odmietnuť podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

14. Nad rámec uvedeného ústavný súd v rozsahu namietaných skutočností týkajúcich

sa časti II.B tohto odôvodnenia dodáva, že sťažovateľka v samotnej sťažnosti nesúhlasila

tiež s hodnotením dôkazov a s právnym názorom krajského súdu, teda s jeho interpretáciou

príslušných zákonných ustanovení, hodnotením skutkového stavu a právnym názorom v jej

veci. Aj uvedené-sťažovateľkou namietané skutočnosti by boli dôvodom na odmietnutie

sťažnosti v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Podľa svojej konštantnej

judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci

nie je úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

II.C

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

15. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

16. Predmetom sťažnosti v tejto časti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „od podania návrhu na rozvod manželstva... na Okresnom

súde v Poprade dňa 3. 10. 2005... uplynuli 4 roky a 8 mesiacov“.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom...

18. V prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v spojení s dohovoru je týmto

účinným prostriedkom nápravy (bod 15) sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná

predsedovi súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný

súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní

je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa citovanej právnej normy, alebo ak sa preukáže,

že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

); takéto dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný

súd ich nezistil.

19. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa

zákona o súdoch (bod 18) zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov

(napr. , ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní (...)“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

20. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného

aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

21. Sťažovateľka nepreukázala, že podala kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy

v konaní (adresovanú predsedovi okresného súdu). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva,

že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv

a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby

sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“

(). V kontexte uvedeného ústavný súd dodáva, že podanie sťažovateľky

z 8. apríla 2010 adresované okresnému súdu k prerokovávanej veci nie je možné považovať

za sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona o súdoch, a aj keby ju za takú bolo

potrebné považovať, ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (25. mája 2010) sa javí byť

iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť

mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie

opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. , ,

).

22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

(II.C) podľa ako neprípustnú.

III.

23. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010