Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 253/2010
PDF · 115.76 KB
No categories available
I. ÚS 253/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť T. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci
namietaného porušenia práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 27 Cb 22/2005 a podľa čl. 21 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
11 Cb 246/2009 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 13 Cob 22/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. februára 2010 doručená sťažnosť T. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 27 Cb 22/2005 a základného práva podľa čl. 21 ods. 3 ústavy
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11 Cb 246/2009 a na Krajskom
súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 13 Cob 22/2010.
2. Sťažovateľ navrhoval vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených
základných práv a prizná sa mu náhradu trov konania.
3. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy Okresným súdom Bratislava III, sťažovateľ súdu vytýkal
nečinnosť v niekoľkých obdobiach. Zo sťažnosti však tiež vyplýva, že sťažovateľ sám
svojím právnym úkonom postúpil pohľadávku, ktorá bola predmetom konania na tomto
okresnom súde na spoločnosť R., s. r. o., a zároveň sám požiadal súd o zámenu účastníctva
na strane aktívne z legitimovaného subjektu. Tomuto návrhu sťažovateľa okresný súd
vyhovel uznesením z 21. decembra 2009, ktoré bolo sťažovateľovi doručené
15. januára 2010 a ktorým zámenu účastníkov v konaní pripustil.
4. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11 Cb 246/2009
a na krajskom súde pod sp. zn. 13 Cob 22/2010 sťažovateľ namietal zásah do práva
na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 3 ústavy. K tomuto zásahu malo dôjsť podľa
jeho názoru tým, že Okresný súd Žilina uznesením z 1. decembra 2009 zamietol jeho návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa zakázalo záložnému veriteľovi vykonať
úkony smerujúce k realizácii dražby a predaju zálohu, ktorou je nehnuteľnosť a ktorú užíva
sťažovateľ so svojou rodinou. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením krajského
súdu z 27. januára 2010 pod sp. zn. 13 Cob 22/2010.
5. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný
súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako
aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh dospel ústavný súd k záveru,
že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, pretože:
a) Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy Okresným súdom Bratislava III možno
konštatovať, že sťažovateľ už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebol účastníkom
namietaného konania pred týmto okresným súdom, o čo požiadal súd už 5. februára 2009
a odkedy zjavne uplynula dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde. Navyše sťažovateľ nepodal predsedovi Okresného súdu
Bratislava III sťažnosť na prieťahy v označenom konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Sťažovateľ uvádza iba urgencie súdu vo forme listu
z 22. mája 2007 a 16. júla 2007, ktoré však nie sú takým účinným prostriedkom nápravy,
ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V konaní
o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva nečinnosťou súdu považuje
ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má
sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona
o súdoch. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje tiež znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4 a § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116
a § 118), ako aj ustálená judikatúra ústavného súdu (I. ÚS 38/2010).
b) Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 21 ods. 3 ústavy
ústavný súd uvádza, že v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu
nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu štátu a základným právom a slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený podnet preto možno považovať ten,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na konanie (I. ÚS 66/98). Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07).
Okresný súd Žilina v uznesení z 1. decembra 2009 dostatočným a zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, a to aj s výslovným prihliadnutím na sťažovateľom uplatnené
právo podľa čl. 21 ods. 3 ústavy, prečo návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahu zamietol.
Krajský súd v uznesení z 27. januára 2010 sa lege artis plne stotožnil s dôvodmi
rozhodnutia Okresného súdu Žilina a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne
[§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] a svoje rozhodnutie
aj právne korektne odôvodnil.
Ústavný súd konštatuje, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže
byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci, a teda
aj všeobecných súdov v rámci im zverených kompetencií. Tomu zodpovedá aj znenie
§ 2 OSP v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Z toho pohľadu možno dospieť k názoru,
že rozhodnutie okresného súdu, ako aj krajského súdu je dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnené, dôsledne vysporiadané s argumentáciou sťažovateľa, a teda nie je arbitrárne.
Ústavný súd zvýrazňuje, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť
predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň
by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).
V postupe a ani rozhodnutiach Okresného súdu Žilina a ani krajského súdu však ústavný
súd žiadne pochybenie v uvedenom zmysle nezistil. U sťažovateľa preto nie je možné
konštatovať porušenie práv podľa čl. 21 ods. 3 ústavy.
7. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd považoval
za bezpredmetné rozhodovať o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2010