Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 253/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť T. K., P., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci

namietaného porušenia práva podľa v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. a podľa čl. 21 ods. 3

v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. februára 2010 doručená sťažnosť T. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. a základného práva podľa

v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. a na Krajskom

súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ navrhoval vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených

základných práv a prizná sa mu náhradu trov konania.

3. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv

podľa Okresným súdom Bratislava III, sťažovateľ súdu vytýkal

nečinnosť v niekoľkých obdobiach. Zo sťažnosti však tiež vyplýva, že sťažovateľ sám

svojím právnym úkonom postúpil pohľadávku, ktorá bola predmetom konania na tomto

okresnom súde na spoločnosť R., s. r. o., a zároveň sám požiadal súd o zámenu účastníctva

na strane aktívne z legitimovaného subjektu. Tomuto návrhu sťažovateľa okresný súd

vyhovel uznesením z 21. decembra 2009, ktoré bolo sťažovateľovi doručené

15. januára 2010 a ktorým zámenu účastníkov v konaní pripustil.

4. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

a na krajskom súde pod sp. zn. sťažovateľ namietal zásah do práva

na nedotknuteľnosť obydlia podľa . K tomuto zásahu malo dôjsť podľa

jeho názoru tým, že Okresný súd Žilina uznesením z 1. decembra 2009 zamietol jeho návrh

na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa zakázalo záložnému veriteľovi vykonať

úkony smerujúce k realizácii dražby a predaju zálohu, ktorou je nehnuteľnosť a ktorú užíva

sťažovateľ so svojou rodinou. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením krajského

súdu z 27. januára 2010 pod sp. zn. .

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh dospel ústavný súd k záveru,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, pretože:

a) Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa Okresným súdom Bratislava III možno

konštatovať, že sťažovateľ už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebol účastníkom

namietaného konania pred týmto okresným súdom, o čo požiadal súd už 5. februára 2009

a odkedy zjavne uplynula dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 53

ods. 3 . Navyše sťažovateľ nepodal predsedovi Okresného súdu

Bratislava III sťažnosť na prieťahy v označenom konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Sťažovateľ uvádza iba urgencie súdu vo forme listu

z 22. mája 2007 a 16. júla 2007, ktoré však nie sú takým účinným prostriedkom nápravy,

ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V konaní

o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva nečinnosťou súdu považuje

ústavný súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má

sťažovateľ k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona

o súdoch. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje tiež znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4 a § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116

a § 118), ako aj ustálená judikatúra ústavného súdu ().

b) Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd uvádza, že v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom a slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený podnet preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na konanie (). Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Okresný súd Žilina v uznesení z 1. decembra 2009 dostatočným a zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, a to aj s výslovným prihliadnutím na sťažovateľom uplatnené

právo podľa , prečo návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom

rozsahu zamietol.

Krajský súd v uznesení z 27. januára 2010 sa lege artis plne stotožnil s dôvodmi

rozhodnutia Okresného súdu Žilina a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

[ (ďalej len „OSP“)] a svoje rozhodnutie

aj právne korektne odôvodnil.

Ústavný súd konštatuje, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci, a teda

aj všeobecných súdov v rámci im zverených kompetencií. Tomu zodpovedá aj znenie

v spojení s . Z toho pohľadu možno dospieť k názoru,

že rozhodnutie okresného súdu, ako aj krajského súdu je dostatočne a zrozumiteľne

odôvodnené, dôsledne vysporiadané s argumentáciou sťažovateľa, a teda nie je arbitrárne.

Ústavný súd zvýrazňuje, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

V postupe a ani rozhodnutiach Okresného súdu Žilina a ani krajského súdu však ústavný

súd žiadne pochybenie v uvedenom zmysle nezistil. U sťažovateľa preto nie je možné

konštatovať porušenie práv podľa .

7. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd považoval

za bezpredmetné rozhodovať o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010