Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 38/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010

prerokoval sťažnosť JUDr. J. S., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. Ch, Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. J. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka uviedla, že 7. júna 2006 podal jej bývalý manžel návrh na

vyporiadanie BSM, ktorý približne po 3 nariadených pojednávaniach (z ktorých sa pre jej

práceneschopnosť uskutočnilo len jedno) 7. novembra 2008 zobral späť. Po jej nesúhlase

so späťvzatím návrhu okresný súd 14. januára 2009 konanie nezastavil, ale odvtedy nebol

z jeho strany vo veci urobený žiaden procesný úkon.

3. Sťažovateľka v uvedenej nečinnosti okresného súdu videla porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhla preto vydať

nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedeného práva, prizná sa jej finančné zadosťučinenie

v sume 2 490 € a náhrada trov konania v sume 245,67 €.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí

rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok

nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116

a § 118).

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so

základným právom zaručeným , ale poskytnutie príležitosti súdu, aby

sám urobil nápravu a odstránil stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou

nečinnosťou (m. m. , ). Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je

namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2, koná iba za predpokladu,

ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa

zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

6. Podľa obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka doteraz

nepodala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v označenom konaní v zmysle

ustanovenia § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch a vo svojej ústavnej sťažnosti ani neuviedla

žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nevyužila tento účinný prostriedok

nápravy proti nečinnosti. Preto na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd

k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je neprípustná, a ako takú ju odmietol (§ 25 ods. 2

).

7. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010