Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 38/2010
PDF · 88.66 KB
No categories available
I. ÚS 38/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010
prerokoval sťažnosť JUDr. J. S., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. Ch, Ž., vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 92/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. novembra 2009 doručená sťažnosť JUDr. J. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 21 C 92/2006.
2. Sťažovateľka uviedla, že 7. júna 2006 podal jej bývalý manžel návrh na
vyporiadanie BSM, ktorý približne po 3 nariadených pojednávaniach (z ktorých sa pre jej
práceneschopnosť uskutočnilo len jedno) 7. novembra 2008 zobral späť. Po jej nesúhlase
so späťvzatím návrhu okresný súd 14. januára 2009 konanie nezastavil, ale odvtedy nebol
z jeho strany vo veci urobený žiaden procesný úkon.
3. Sťažovateľka v uvedenej nečinnosti okresného súdu videla porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhla preto vydať
nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedeného práva, prizná sa jej finančné zadosťučinenie
v sume 2 490 € a náhrada trov konania v sume 245,67 €.
4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
5. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity
právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí
rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je
kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne
II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nečinnosťou všeobecného súdu považuje ústavný súd za účinný prostriedok
nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ k dispozícii pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116
a § 118).
Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so
základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby
sám urobil nápravu a odstránil stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou
nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je
namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2, koná iba za predpokladu,
ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa
zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
6. Podľa obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka doteraz
nepodala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v označenom konaní v zmysle
ustanovenia § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch a vo svojej ústavnej sťažnosti ani neuviedla
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nevyužila tento účinný prostriedok
nápravy proti nečinnosti. Preto na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd
k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je neprípustná, a ako takú ju odmietol (§ 25 ods. 2
7. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu
ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2010