Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/251/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: U. N., nar. X.X.XXXX, bytom F., X. XX, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so Bratislava, Tomášikova 48, zastúpeného splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, zastúpeného splnomocnencom: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, so sídlom Bratislava, Dunajská 15, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č.k. -42 zo dňa 2. mája 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (žalovaný 1. je povinný zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej; žalovaný 2. je povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu pre nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obec F., katastrálne územie F. (X.), zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX katastrálneho územia F., Okresný úrad Galanta - katastrálny odbor, a to: LV č. XXXX, pozemok - parcely registra „C" parcelné číslo 6269/4, výmera 679 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok, parcely registra „C" parcelné číslo 6269/5, výmera 149 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, LV č. XXXX, rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 6269/5, druh stavby 10 a zákaz scudziť na základe zmluvy o dražbe alebo inej scudzovacej zmluvy alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť tento byt, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej).

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , , , , , , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

3. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa neuviedla a dostatočne neosvedčila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti žalovaného 1. zdržať sa výkonu záložného práva a povinnosti žalovaného 2. zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a súčasne to, že žalobkyni hrozí bezprostredná ujma na jej právach v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby. Pričom svoj návrh založila jednak na svojej nepriaznivej finančnej situácii v dôsledku zdravotných problémov jej manžela a jej jediného príjmu, z ktorého má vykonávané zrážky zo mzdy na základe výkonu rozhodnutí (súdnym exekútorom) a jednak na neplatnosti záložnej zmluvy (zrejme mal na mysli úverovej zmluvy) uzatvorenej so žalovaným 1. Žalobkyňa neosvedčuje žiadnym spôsobom konanie žalovaného

1., v ktorom by absentoval zákonný podklad pre realizáciu jeho záložného práva ako záložného veriteľa prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože by zmluvné oprávnenia uskutočňoval v rozpore so zákonom. Začatie výkonu záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa, ale len dôsledkom porušenia povinnosti zo strany dlžníka hradiť pohľadávku riadne a včas. Dobrovoľná dražba predstavuje osobitné verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby. Ide o spôsob výkonu záložného práva, ktorý vyžaduje naplnenie všetkých zákonných podmienok obsiahnutých v . Záložné právo je legitímny právny inštitút, na ktorého realizáciu slúži inštitút dobrovoľnej dražby, upravený v . Zabezpečenie úveru záložnou zmluvou je zákonom dovolené a rovnako je dovolené pristúpiť k realizácii záložného práva v prípade, ak dlžník úver riadne nespláca. Nepriaznivá finančná situácia žalobkyne nie je dôvodom na to, aby súd zakázal žalovanému 1. ako záložnému veriteľovi vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a taktiež nepriaznivá finančná situácia nie je dôvodom pre dlhodobé neplnenie si povinností vo vzťahu k veriteľovi. Skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobkyne, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu, keď obydlie občana spomedzi zálohov nevylučuje. Ďalej uzavrel, že ak by pri dobrovoľnej dražbe boli porušené konkrétne práva žalobkyne, žalobkyňa má zachovanú právnu možnosť v lehote do troch mesiacov od udelenia príklepu podať na súd žalobu o neplatnosť dražby v zmysle ustanovenia .

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorým navrhla, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu vyhovieť. Poukázala na odvolacie dôvody podľa , , . Argumentovala tým, že banka vystupuje ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby jej nehnuteľností a tým i obydlia (jej rodiny) čím sú dané skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (poukaz na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , sp. zn. ). Dodnes nie je známa výška pohľadávky, pre ktorú žalovaný 1. chce zrealizovať výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade dlhu, pričom dlh na splátke mala 580,- Eur. Zmluva o splátkovom úvere č. 5112971461 zo dňa 27.5.2016 bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Má za to, že úverová zmluva neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet RPMN tak, ako to má na mysli ustanovenie o úveroch na bývanie, vzhľadom k čomu považuje úver za bezúročný a bez poplatkov na základe ustanovenia tohto zákona (poukaz na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). Poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve: Časť I. zmluvy, spracovateľský poplatok, ktorá nebola so spotrebiteľom dojednaná, je neprijateľnou z dôvodu jej neurčitosti a netransparentnosti. Časť II. bod 7. zmluvy, banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 25,- Eur za každý prípad omeškania, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov. Zmluvná podmienka nie je v súlade s nariadením vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (poukaz na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). Nakoľko zmluva o úvere, ktorej súčasťou je ustanovenie časť II. bod 22. zmluvy neobsahuje podmienky za akých sa poistná zmluva uzatvára a to ani v rozsahu náležitosti ustanovených , ustanovenie o poistení úveru patrí medzi neprijateľné zmluvné podmienky. Z listu vlastníctva predmetných nehnuteľností č. LV XXXX a LV.Č. XXXX pre nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obec F., katastrálne územie F. je preukázané, že je obava, že exekúcia bude ohrozená, ak by sa vykonala dobrovoľná dražba nehnuteľností, čo je dôvod vydanie neodkladného opatrenia. Dňa 27.5.2016 uzavrela Zmluvu o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. 5112971461 s bankou Slovenská sporiteľňa, a.s., na úver vo výške 55.660,- Eur na dobu splácania 354 splátok mesačne po 219,97,- Eur. Dňa 7.9.2018 žalovaný 1. vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, lebo mala dlh na splátkach vo výške 580,- Eur. Nemala na zaplatenie splátok, lebo exekútor jej zablokoval účet, manžel vážne ochorel, nevedela z jedného príjmu platiť ani poistné za poistenie úveru, tým aj poistné v banke zaniklo. Banka nesúhlasila s vyrovnaním dlžnej sumy na splátkach 580,- Eur. Dražobná spoločnosť (žalovaný 2.) sa ozval s výzvou na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenie nehnuteľností (zo dňa 15.1.2019). Vypracovaný znalecký posudok č. 56/2019 uvádza nepravdivú cenu podhodnotenú na sumu 74.600,- Eur. Dodnes nie je známa výška pohľadávky, pre ktorú žalovaný 1. realizuje výkon záložného práva. Ochranu súdu nemôže požívať taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým mravom . Ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. To, že sa dražby zneužívajú a obchádza sa primeranejšia exekúcia

potvrdzujú aj súdy (poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný 1. ako dodávateľ/veriteľ vedome, na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou k takému konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom obchádzať ustanovenia , zákona o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu (poukaz na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , rozsudok Súdneho dvora vo veci Pohotovosť, s.r.o. c/a Korčkovská C-76/10, vo veci C-28/91, vo veci C-137/94, vo veci C-334/92, vo veci C-240/98, vo veci C-168/05, vo veci C-243/08. Žalovaný 2. nevyhotovil správny znalecký posudok na nehnuteľnosť, ktorú podcenil na cenu 74.600,- Eur, čo zistila na webovej stránke, keď znalecký posudok nedostala. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne, bol by porušený čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Žalovaný 1. odvolanie nepodal k odvolaniu žalobkyne sa vyjadril a uviedol, že napadnuté rozhodnutia navrhuje ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V procesnom návrhu žalobkyne (v ktorom je údajne obsiahnutá ako žaloba, tak i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) je celé odôvodnenie venované výlučne žalobe, vo vzťahu k samostatnému úkonu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je v podaní vo vzťahu k povinným obsahovým náležitostiam návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v podstate vôbec nič. Okrem neurčitého a nespôsobilého návrhu rozhodnutia fakticky relevantne tvrdené (a už vôbec nie osvedčené) vôbec nič, zároveň nie sú označené ani žiadne prostriedky osvedčenia (sú označené výlučne dôkazy, t.j. prostriedky vzťahujúce sa k žalobe). Jediné tvrdenie, ktoré sa týka odôvodnenie návrhu je na strane 8 podania, žalobca podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je dôvodný z dôvodu, nakoľko sa bolo možné domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je proti ústavný. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neúplný a neurčitý, neobsahujúci nevyhnutné procesné náležitosti stanovené zákonom, pričom žaloba i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sú dvoma odlišnými a samostatnými procesnými podaniami, náležitosti ktorých sú reglementované osobitnými procesnými normami ( a . V podaní rovnako absentuje riadny návrh návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou súdu nie je konať namiesto strany a plniť jej procesné povinnosti. Súd je zásadne viazaný obsahom návrhu a predovšetkým návrhom rozhodnutia, nemôže namiesto strany „dotvárať“ to, čo mala vykonať sama, nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Návrh označenie záložného práva neobsahuje, je tak vylúčené, aby sa jednalo o zákonný, dostatočne určitý návrh, na nehnuteľnosti môže byť zriadených väčšie množstvo záložných práv a zároveň neidentifikácia konkrétneho záložného práva má za následok "nezapísateľnosť" uvedenej listiny záznamom a to pre jej formálnu nespôsobilosť (ako to vyplýva z výpisu z LV predložených k žalobe, na predmetných nehnuteľnostiach viazne väčšie množstvo rôznych záložných práv). Rovnako však neuvádza nič konkrétne identifikátory týkajúce sa výkonu formou dobrovoľnej dražby, z absencie uvedeného nijako nevyplýva, o ktorú konkrétnu dražbu ide, a je tak vylúčené, aby sa jednalo o zákonný, dostatočne určitý návrh, takáto dražba nie je dostatočne identifikovateľná, aby bolo uvedené dostatočne určité, musí byť uvedený minimálne predmet dražby a predovšetkým deň jej konania. Zákaz scudziť na základe zmluvy o dražbe alebo inej scudzovacej zmluvy alebo na základe záložnej alebo inej zmluvy zaťažiť tento byt je v celom rozsahu neurčité a tak materiálne nevykonateľné, keďže scudzenie na základe zmluvy o dražbe neurčito odkazuje na neexistujúcu skutočnosť, keďže k speňaženiu dochádza na základe existencie inej právnej skutočnosti, udelenia príklepu, rovnako nie je zrejmé, čo má byť "iná scudzovacia zmluva", "iná zmluva", tieto, rovnako ako záložná zmluva nie sú nijako identifikované, predovšetkým však takéto konanie nie je nijako tvrdené, nehovoriac o osvedčení a i teoreticky s ohľadom na postavenie subjektu (žalovaného 2.), voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Je vylúčené, aby mohol tento subjekt platne uzatvoriť scudzovaciu, či záložnú zmluvu vo vzťahu k nehnuteľnosti, ku ktorej mu absentuje akýkoľvek "nakladací" právny titul. Ak by súd nariadil neodkladné opatrenie za situácie, kedy samotný návrh neobsahoval zákonom predpísané relevantné náležitosti, neobsahoval zákonný a vykonateľný návrh rozhodnutia, zásadným spôsobom by narušil rovnosť strán a takýto postup by bol podľa názoru žalovaného nielen nezákonný, ale i protiústavný. Z celého uvedeného podania nie je možné zistiť, akému relevantnému nároku, ktorého existencia má byť osvedčená s

vysokou pravdepodobnosťou, sa má poskytnúť ochrana iba dôsledkom existencie (resp. osvedčenia existencie s vysokou mierou pravdepodobnosti) takéhoto nároku môže vzniknúť bezodkladná potreba upraviť pomery sporových strán, bezodkladnosť potreby upraviť pomery je prípadným dôsledkom existencie chráneného a osvedčeného nároku. K otázke osvedčenia dôvodnosti uplatňovaného nároku ako nevyhnutného predpokladu na nariadenie predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia, ale vo vzťahu k uvedenému nedošlo materiálne k žiadnej zmene) sa konštantne vyjadruje i Najvyšší súd SR, keď napr. v Uznesení z 28.11.2012, sp. zn. , resp. v Uznesení z 22.9.2010, sp. zn. . Navrhovaný výrok vo veci samej je nevykonateľný z dôvodu neurčitosti ale je i zjavne nedôvodný, pričom vo vzťahu k podaniu ako žaloba je potrebné aplikovať ustanovenia o odstraňovaní vád podania. 6. Možnosť vykonať záložné právo (a to vždy formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom zákonnej úpravy ( ) a záložca je povinný práve na základe toho, že je v právnom postavení záložcu tento výkon strpieť ( veta prvá ) a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva, pričom pri výkone záložného práva je záložný veriteľ oprávnený konať v mene záložcu ( ). Uvedená úprava je tiež v súlade s SR, tak ako to vyplýva z rozhodnutia ÚS SR pod sp. zn. . Možnosť predaja zábezpeky na dražbe našla svoje normatívne vyjadrenie tiež v rámci systematickej úpravy tzv. spotrebiteľského práva, keď podľa (v súčasnosti platného a účinného) ustanovenia . Právna úprava výkonu záložného práva bola predmetom prieskumu i na európskej úrovni (SD EÚ). Tretia komora Súdneho dvora Európskej únie rozhodla o príslušných otázkach rozsudkom zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13.

7. Ustanovenie , 3 čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia, čo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). Celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku (rozhodnutie ). To, že záložca (resp. prípadne iné osoby s jeho súhlasom) užívajú založenú vec, nemá na uvedené povinnosti záložcu žiaden vplyv, keď tento sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva, dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu (napr. ), záložca - predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o.i. ) a tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému a to vrátane oprávnenia vec užívať (uznesenie sp. zn. ). Ak nie je záložca stotožnený s výsledkom znaleckého ohodnotenia zálohu, na ochranu dlžníka v naznačenom smere je tu iný prostriedok právnej ochrany, a to námietky voči znaleckému posudku v zmysle ustanovenia , ). Rovnako výška pohľadávky bola uvedená nielen v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ale dlžníkovi jej výšku tiež kedykoľvek oznámi dražobník ( ). Takže hoci v prípade okolností majúcich odôvodniť návrh (teoreticky, v návrhu nič uvedené nie je) nejde o okolnosti náhle, nepredvídané, neočakávané, výkon záložného práva začal v novembri 2018, návrh je podávaný až v apríli 2019, je neúplný a dlžník nijako určito netvrdil a nepreukázal, že by plnil svoj dlh riadne a včas vedené vylučuje zákonné nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd upozornil na to, že ako v prípade záložného práva, tak i v prípade "formy" jeho vykonania (ako je dobrovoľná dražba), ide o legitímny právny inštitút, resp. že nepriaznivá finančná situácia žalobkyne nie je dôvodom na to, aby zakázal žalovanému 1. ako záložnému veriteľovi vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Ak v prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc ( ), všetko uvedené vylučuje bezprostrednosť potreby úpravy v tomto čase. Žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a bremeno osvedčenia vo vzťahu k žiadnej skutočnosti, existencia ktorej je nevyhnutná, aby mohlo byť neodkladné opatrenie nariadené, t.j. o.i. netvrdila a neosvedčila právne vzťahy, že (právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu o.i. reálne hroziacou ujmou - ujma ako taká (či už materiálna/imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práva je jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti, je teda následkom protiprávneho úkonu. Návrh je neúplný i v časti, ktorou sa má odôvodniť bezprostrednosť vznik ujmy, ujmy reálnej, nie potenciálnej (o.i. s ohľadom na právne prostriedky ochrany ( a ďalšie), ktoré má navrhovateľ k dispozícii.

8. Žalovaný 2. odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súhlasí a pridržiava sa argumentácie žalovaného 1.

9. K vyjadreniu žalovaného 1. k odvolaniu žalobkyne sa žalobkyňa vyjadrila a uviedla, že tvrdenia žalovaného 1. popiera. Konanie žalovaného 1. nemožno nazvať inak ako úžerníctvo, keďže pre dlžnú sumu na splátkach 580,- Eur, ktorej dodatočné zaplatenie banka odmietla a uprednostnila výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby rodinného domu v hodnote 74.600,- Eur podľa znaleckého posudku. Žalovaný 1. urobil úkony, ktoré osvedčujú vymáhanie nároku z neprijateľných podmienok bez súdnej kontroly, preto je žaloba dôvodná. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, s ktorou nesúhlasí je protiústavný (čo dala na vedomie žalovaným). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečil, že nebude poškodená ľudská dôstojnosť, keď rozhodnutie súdu musí byť v súlade s právom za zachovanie ľudskej dôstojnosti jej a členov rodiny. Žalovaný 1. žalobkyňu oklamal už pri uzatváraní zmluvy, ide o neplatný právny úkon ( ). Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je protiústavné, ak dodávateľ žiada zaplatiť splátky, ktoré sám v zmluve dohodol, sú splatné v budúcnosti (319 mesiacov). Žalovaný 1. vyčíslil zostatok úveru neurčito, ide o neplatný právny úkon ( ). I výzva žalovaného 2. na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenie nehnuteľností je zásahom do práv, preto má právo žalovať neplatnosť právnych úkonov i dražobníka a domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia.

10. K vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného 1. k odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2., ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie je vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 - ďalej „len“ ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobkyne predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nenariadiť vo veci neodkladné opatrenie (požadovaný výrok uvedený už v odseku 1).

13. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha (spolu v jednom podaní s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) určenia, že zmluva o úvere č. 5112971461 zo dňa 27.5.2016 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1. je neplatná; určenia, že právny úkon žalovaného 1. a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 5112971461 je neplatný; určenia, že právne úkony dražobníka Dražobná spoločnosť, a.s., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných pre nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obec F., katastrálne územie F., (X.) zapísané na LV č. XXXX a LV č.XXXX katastrálneho územia F., Okresný úrad Galanta - katastrálny odbor, a to: LV č. XXXX, pozemok - parcely registra „C" parcelné číslo 6269/4, výmera 679 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcely registra „C" parcelné číslo 6269/5, výmera 149 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, LV č. XXXX- rodinný dom, súpisné číslo XX na parcele č. 6269/5, druh stavby 10 sú neplatné.

14. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou

toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( ), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

15. V zmysle , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. V zmysle , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. V zmysle , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. V zmysle , ak súd nepostupoval podľa (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. V zmysle veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. V zmysle , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

22. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

23. Preukázanie opodstatnenosti návrhu osvedčením nároku a nevyhnutnosti intervencie súdu je jedným zo základných pojmových znakov neodkladného opatrenia. Splnenie tohto atribútu je výslovnou povinnosťou žalobcu neodkladného opatrenia, mimo rámca povinností súdu vyzývať ho na osvedčenie tvrdených skutočností, či už listinnými alebo inými dôkaznými prostriedkami, čo súčasná právna úprava explicitne zakotvuje v ods. 2 ust. .

24. Zo skutkových tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila dňa 27.5.2016 so žalovaným 1. ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. 5112971461, na základe ktorej jej bol poskytnutý splátkový úver na bývanie (kúpa domu) vo výške 55.660,- Eur. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne vzniklo podľa zápisom v katastri nehnuteľností, čo bolo osvedčené informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.

ú. F., obec F. a č. XXXX pre k. ú. F., obec F. (V 2440/2016). Listom zo dňa 2.11.2018 označeným ako Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa žalovaný 1. oznámil žalobkyni, že pohľadávka banky titulom Zmluvy o splátkovom úvere č. 5112971461 zo dňa 27.5.2016 sa stala splatnou v celom rozsahu 7.9.2018 a žalovaný 1. začína výkon záložného práva predajom nehnuteľností (označených v písomnosti) na dobrovoľnej dražbe v zmysle . Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.9.2018 žalovaný 1. oznámil žalobkyni mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy zo dňa 27.5.2016 č. 5112971461, pričom žalobkyňu vyzval na zaplatenie sumy 53.955,10 Eur v lehote 15 dní. Výzvou žalovaného 2. na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľností zo dňa 15.1.2019 oznámil žalobkyni zmenený termín znaleckej obhliadky dňa 1.2.2019 o 11:00 hod.

25. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na závažnosť následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.

26. Žalobkyňa neuviedla vo svojom návrhu žiadne konkrétne relevantné skutkové tvrdenia spochybňujúce platnosť zmluvy o úvere (záložnej zmluvy) ako právneho vzťahu, tvrdila, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, že obsahuje neprijateľné podmienky (spracovateľský poplatok, poistenie, zmluvná pokuta). Treba uviesť, že spochybňovanie platnosti zmluvy o úvere vo všeobecnej rovine bez akejkoľvek bližšej konkretizácie dôvodov neplatnosti nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ani skutočnosť, že žalovaný 1. zosplatnil úver pre nezaplatenie sumy 580,- Eur samo osebe neodôvodňuje neplatnosť mimoriadneho zosplatnenia, a už vôbec nie neplatnosť úverovej zmluvy alebo záložnej zmluvy.

27. Odvolací súd konštatuje, že nie je naplnený ani základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobkyne (a jej rodiny), nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi vykonávať záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne a dražobníkovi zakázal vykonávať úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe. Obydlie občana spomedzi zálohov nevylučuje (tak ako už uzavrel súd prvej inštancie). Záložný veriteľ má právo podať návrh na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle , keďže si žalobkyňa neplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú so záložným veriteľom uzavrela. Žalobkyňou tvrdený stav ohrozenia práva na bývanie pretrváva v tomto prípade už niekoľko mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo nesvedčí o potrebe okamžitého zásahu v podobe navrhovanej úpravy. Žalobkyňa sa už z listu žalovaného 1. zo dňa 2.11.2018 dozvedela o tom, že žalovaný 1. pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, napriek tomu návrh na neodkladné opatrenie podala až 23.4.2019 (je tiež otázne, čo bránilo žalobkyni doposiaľ podať aj žalobu vo veci samej ak je presvedčená o dôvodnosti svojho nároku). Aj odvolací súd má za to, že neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť náležitú ochranu pred výkonom záložného práva tak, aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do práv žalovaného 1. ako záložného veriteľa a taktiež aj do činnosti žalovaného 2. ako vykonávateľa dražby. Dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, teda ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie.

28. Odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.9.2014, v ktorom sa uvádza: „Z uvedeného ( , pozn.) vyplýva, že priamo záložný veriteľ (ale pri určitej komplexnosti by mala byť takouto osobou aj osoba odlišná od vlastníka respektíve osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona) plní takpovediac funkciu nezávislej súdnej moci (pričom vyhlásenie veriteľa plní funkciu exekučného titulu) nakoľko bez priznania práva prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu, umožňuje tzv. „vyhlásením veriteľa o

pravosti výške a splatnosti pohľadávky“ realizovať dobrovoľnú dražbu a týmto spôsobom zasahovať do princípov právneho štátu ako aj do ústavného práva vlastníka nehnuteľností (, SR) a realizovať dobrovoľnú dražbu bez exekučného titulu. Inak povedané k realizácii dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom, ktorý by mal byť podkladom na „nútený“ predaj nehnuteľnosti v tomto prípade predaj prostredníctvom dobrovoľnej dražby.“

29. Vychádzajúc z uvedených skutočností nemožno teda s poukazom na skutkový a právny stav dospieť k záveru, že žalobkyňa neosvedčila (ani) potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, resp. že by hrozila ťažko odstrániteľná ujma na právach žalobkyne.

30. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalobkyne, že realizáciou dobrovoľnej dražby bude zasiahnuté do jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a do ich práva na obydlie takým spôsobom, poukazuje na to, čo už v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval aj súd prvej inštancie, že žalobkyňa má k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, a to žalobu o určenie neplatnosti dražby. Keďže existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobkyne, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade najmä do práva záložného veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného žalobkyňou, s ohľadom na princíp proporcionality správne súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

31. Odvolací súd uznáva argumenty žalobkyne, že dražba nehnuteľností slúžiacich a bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobkyne, resp. do práva vlastniť majetok podľa s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa , čo ale neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností podľa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, nie je prípustná. Relevantná súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení i zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s , resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok zn. E. P. proti SMART Capital, a. s. zo dňa 10.9.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. zo dňa 24.9.2014).

32. Záverom je potrebné dodať, že vlastnícke právo fyzickej aj právnickej osoby podľa požíva rovnakú ochranu. Žalobkyňa neosvedčila potrebu chrániť jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré by boli predmetom záložnej zmluvy, vo väčšom rozsahu, než je právo žalovaného 1. na vrátenie poskytnutého úveru.

33. S poukazom na uvedené odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

34. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).Vzhľadom na to odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v obsiahlom odvolaní, pretože nemohli zvrátiť správnosť napadnutého rozhodnutia.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).