Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 224/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., Česká republika, zastúpeného advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ) v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -27 zo 14. júna 2007 a takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. v období od

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -27 zo 14. júna 2007

n e p o r u š i l základné právo JUDr. Ing. D. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a jeho právo na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 zo 6. mája 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

) v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -27 zo 14. júna

2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 18. júla 1996 podal krajskému súdu

„návrh na určenie nároku konkurzného veriteľa“ z dôvodu, že si 18. júna 1996 «uplatnil

„Prihlášku pohľadávky v konkurze Ž., s r. o.“ a to z dôvodu nevyplatenia zákonnej mzdy

v stanovenom výplatnom termíne», a keďže správca konkurznej podstaty sa k podanej

prihláške odmietol vyjadriť, nadobudol presvedčenie, že jeho pohľadávku neuznal.

Dôvodom už opakovanej sťažnosti je podľa sťažovateľa to, že: «(…) konajúci súd do

dnešného dňa nerešpektoval stanovisko ÚS SR(...) a konal s prieťahmi a podľa nášho

názoru nekonal ani v súlade so zákonom hlavne v tom, že konajúci súd nesprávne vyruboval

súdny poplatok, čo malo za následok spôsobené bezdôvodné prieťahy, pričom od podania

návrhu zo dňa 18. 7. 1996 uplynula doba temer 14 rokov a spor nie je ani na súde prvého

stupňa ešte ukončený! (...)

Z dôvodu, že Nález US má silu zákona, pričom konajúci súd tento nález - zákon

nerešpektoval a sústavne nerešpektuje od jeho vydania 14. 6. 2007 až do súčasnosti, čím bol

opäť spôsobený bezdôvodný prieťah v konaní, čo má za následok, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a

právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod č. k. ,

č. k. a č. k. ) nebolo odstránené, porušovalo sa a sústavne sa

porušuje už temer 14 rokov.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I. Krajský súd v Bratislave právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. , sp. zn. a

sp. zn. ) porušil a sústavne porušuje základné právo sťažovateľa(...)

II. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

opakovane prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

III. JUDr. Ing. D. Ď. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000

Eur, ktorú čiastku je povinný Krajský súd v Bratislave zaplatiť na účet advokáta JUDr.

J. H.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.

IV. JUDr. Ing. D. Ď. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 303,30

Eur a to všetko, je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H.

(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: krajský súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3295/2010

zo 7. júna 2010 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

krajského súdu z 22. júna 2010.

2.1 Predsedníčka krajského súdu popísala chronologický prehľad úkonov

vykonaných krajským súdom v danej veci v napadnutom období a uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

„(...) Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -203 zo dňa

31. 05. 2010, bolo rozhodnuté o návrhu na oslobodenie od úhrady SP (doplatku).

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -206 zo dňa 04. 06. 2010,

rozhodol o prerušení konania, a to vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie ohľadne

zrušenia konkurzu.

Zákonná sudkyňa mi oznámila, že následne, po ukončení odvolacieho konania

ohľadne zrušenia konkurzu, bude súd pokračovať v konaní.

Súčasne Vám,(...) oznamujem, že Krajský súd v Bratislave podľa ustanovenia § 30

ods. 2 o organizácií ÚS SR,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, netrvá na

ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

krajského súdu uviedol tieto podstatné skutočnosti:

„Súhlasíme, aby ÚS SR po prijatí sťažnosti vo veci konal bez

nariadenia ústneho pojednávania.

K vyjadreniu(...) zo dňa 7. 6. 2010 snáď iba toľko, že(...)

Neviem prečo predsedníčka krajského súdu neoznámila(...), že po rozhodnutí NS SR

č. k. konajúci súd vydal uznesenie sp. zn. -94 dňa 13. 1. 2006,

ktorým pripustil zmenu petitu s poukazom na rozhodnutie NS.

Následne, uznesením zo dňa 9. 10. 2006 dovyrubil súdny doplatok 6.260,- Sk za

zmenu petitu žaloby, ktorú žalobca podal dňa 16. 12. 1998. Súd teda nesprávne temer po

8 rokoch od podaného návrhu dovyrubil súdny poplatok.

Tento postup súdu bol podľa nás v rozpore s ust. § 13 ods. 1 zák. č. 71/92 Zb., lebo

došlo k preklúzii vymáhania súdnych poplatkov, na ktorý mal súd nárok iba do 31. 12.

2001.

To, že spor trvá viac ako 14 rokov a nie je právoplatne skončený, nie je vinou

žalobcu ale je vinou konajúceho súde a preto žiadame, aby ÚS SR podanej sťažnosti

v plnom rozsahu vyhovel a prikázal súdu vo veci neodkladne konať.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vo veci žalobného návrhu sťažovateľa proti V., a. s., na zaplatenie sumy

102 926 200 Sk s prísl. vedeného na krajskom súde pod sp. zn. najmä

v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -27 zo 14. júna 2007:

Dňa 18. júla 1996 sťažovateľ podal na bývalom Mestskom súde Bratislava „Návrh

na určenie nároku konkurzného veriteľa“ proti JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty

spoločnosti Ž., spol. s r. o. (ďalej aj „správca konkurznej podstaty“).

Dňa 5. apríla 2007 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) predložený spis, aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho

súdu č. k. -160, ktorým najvyšší súd v spojení s uznesením krajského súdu

č. k. -153 uložil sťažovateľovi poplatkovú povinnosť za podanie návrhu na

začatie konania.

Dňa 14. júna 2007 ústavný súd v predmetnej veci nálezom č. k. -27

rozhodol o porušení práv sťažovateľa zaručených v a

dohovoru. Zároveň prikázal krajskému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez

zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk.

Dňa 28. mája 2009 najvyšší súd dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho

súdu č. k. -160 svojím rozhodnutím č. k. -169 odmietol.

Dňa 1. júla 2009 bol krajskému súdu vrátený spis.

Dňa 3. júla 2009 zákonná sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby uznesenie

najvyššieho súdu č. k. -169 bolo doručené účastníkom konania.

Dňa 4. augusta 2009 právny zástupca sťažovateľa prevzal uznesenie najvyššieho

súdu č. k. -169.

Dňa 21. septembra 2009 bolo doručené uznesenie najvyššieho súdu č. k.

1 Obdo V 31/07-169 správcovi konkurznej podstaty.

Dňa 5. októbra 2009 sťažovateľ podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 3. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. marec 2010.

Dňa 24. februára 2010 JUDr. J. J. oznámil krajskému súdu, že uznesením sp. zn.

z 30. septembra 2008 bol konkurz vyhlásený na spoločnosť Ž., spol. s r. o.,

zrušený a on bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty.

Dňa 5. marca 2010 boli účastníci konania upovedomení o zrušení termínu

pojednávania nariadého na 10. marec 2010 aj z dôvodu zrušenia konkurzu spoločnosti Ž.,

spol. s r. o. Zákonná sudkyňa toho istého dňa požiadala „o zaslanie právoplatného

uznesenia o zrušení konkurzu“, avšak dostala odpoveď, že toto rozhodnutie „doposiaľ

nenadobudlo právoplatnosť“, pričom spis bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o opravnom prostriedku.

Dňa 4. mája 2010 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či trvajú

na návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 10. mája 2010 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na svojom

návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 14. mája 2010 sťažovateľ oznámil súdu, že trvá na rozhodnutí „o oslobodení od

platenia súdnych poplatkov“.

Dňa 31. mája 2010 krajský súd uznesením č. k. -203 nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku (doplatku).

Dňa 4. júna 20010 krajský súd uznesením č. k. -206 prerušil napadnuté

konanie „do právoplatného rozhodnutia odvolacieho konania vedeného pod č. k. 38K

111/95-5166“. Toto rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ) dochádza opätovne k porušovaniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -27 zo 14. júna 2007.

Všeobecné súdy v napadnutom konaní rozhodovali pôvodne o žalobnom návrhu

sťažovateľa na určenie pravosti pohľadávky v sume 75 000 Sk z titulu nevyplatenej mzdy

a od pripustenia zmeny návrhu (resp. od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia krajského

súdu z 13. januára 2006) o žalobnom návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal priznania

peňažnej pohľadávky v sume 183 890 Sk ako nevyplatenej mzdy a odstupného pri skončení

pracovného pomeru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (a rovnako aj práva podľa

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd – rovnako ako v náleze sp. zn.

– konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania ani v napadnutom období

nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení ani v súčasnosti nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období

k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ síce aj v posudzovanom štádiu konania využil

viaceré možnosti podľa (odvolanie a neskôr dovolanie proti

rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti), avšak využitie možností daných navrhovateľom

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom

konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako

postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Samozrejme,

sťažovateľ si za takýchto okolností musel uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného

konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. -27 zo 14. júna 2007 a predovšetkým

konštatuje, že predmetný spis krajského súdu sa od 5. apríla 2007 do 1. júla 2009 nachádzal

na najvyššom súde, aby ten rozhodol o dovolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu najvyššieho

súdu č. k. -160, ktorým v spojení s uznesením krajského súdu č. k.

-153 uložil sťažovateľovi poplatkovú povinnosť za podanie návrhu na začatie

konania. Za uvedené obdobie prípadných zbytočných prieťahov nepripadá do úvahy

zodpovednosť krajského súdu, ale iba zodpovednosť najvyššieho súdu, ktorého však

sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v tomto konaní neoznačil za

účastníka konania. Z prehľadu procesných úkonov opísaných zo súdneho spisu, ktorý bol

ústavným súdom zapožičaný, vyplýva, že okresný súd od vrátenia spisu najvyšším súdom

krajskému súdu, teda od 1. júla 2009, konal vo veci v podstate priebežne. Ústavný súd

pripúšťa, že v prvých mesiacoch po vrátení spisu z najvyššieho súdu neboli úkony súdu

vždy efektívne. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis

a v ňom odkaz na predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu). V okolnostiach danej veci

ojedinelý a krátkodobý neefektívny postup súdu neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu

skutočnosť, že vec nebola doteraz skončená, a preto tento prieťah nemožno ani považovať

za príčinu neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza v dôsledku

trvania tohto konania. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné

z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup krajského

súdu v ňom za porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Postup krajského súdu, aj keď nebol vždy efektívny, sa zjavne nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

a v zmysle dohovoru.

Z uvedených dôvodov a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

4. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených základných práv navrhol, aby

ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov

právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia ak sa základné

právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie

alebo opatrenie zruší. V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia

môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na

vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné

práva, ktorých porušenie sťažovateľ namietal, porušené neboli, uvedenými návrhmi sa pri

svojom rozhodovaní už podrobnejšie nezaoberal.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, ústavný

súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ani jeho návrhom na náhradu trov konania.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2010