Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 184/2010
PDF · 212.08 KB
No categories available
III. ÚS 184/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti L. L., P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., P., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 83/02 takto
rozhodol:
1. Základné právo L. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 T 83/02 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 83/02
konal bez zbytočných prieťahov.
3. L. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),
ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy právneho
zastúpenia L. L. v sume 149,22 € (slovom stoštyridsaťdeväť eur a dvadsaťdva centov) na
účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
5. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume 149,22 €
(slovom stoštyridsaťdeväť eur a dvadsaťdva centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu
Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 184/2010-17
z 1. júna 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť L. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 83/02.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci podaním sp. zn. 1 SprO/294/2010
z 23. júna 2010 vyjadril okresný súd. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza: „Dňa 10.4.2002
bola podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Prešov na obž. J. O. vedená pod sp. zn.
1 Pv 86/02 - 45 pre pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
a trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1
Tr. zák. V tejto trestnej veci sa mal dopustiť celkovo 12 skutkov. Trestná vec bola vedená na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1T 79/02.
Dňa 22.4.2002 bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Prešov na obž. J. O.
a spoločníkov (obž. K., P., ml. Ď., K. a K.) pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ v časti v štádiu pokusu podľa § 8
ods. 1 Tr. zák. (body 7 a 35), trestný čin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 257 ods. 1 Tr. zák., trestný čin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v bode 8
obžaloby v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.. Trestná vec bola vedená na Okresnom
súde Prešov pod. sp. zn. 1T 83/2002. Obž. sa mali dopustiť celkovo 41 skutkov.
Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 83/02 zo dňa 2.7.2003 boli spojené
trestné veci 1T 83/02 a 1T 79/02 v zmysle § 23 ods. 3 Tr. zák. na spoločné konanie.
V tejto trestnej veci boli vykonané hlavné pojednávania nasledovne:
- dňa 18.11.2003 hlavné pojednávanie odročené z dôvodu neprítomnosti obhajcu
JUDr. B. (ml. Ď.), poškodená L. bola prítomná,
- dňa 26.1.2004 neboli prítomní obž. K., P., pošk. L. prítomná,
- dňa 4.3.2004 neboli prítomní J. O., P. a Ď. obaja ospravedlnení, obž. P. neprítomný,
poškodená L. prítomná,
- dňa 4.5.2004 neprítomní obž. K., O., P., obhajcovia JUDr. L., JUDr. K. neprítomní,
poškodená L. neprítomná,
- dňa 22.6.2004 obž. K., O., K. a obhajcovia JUDr. L., JUDr. C. neprítomní, neprítomná
poškodená L.,
- dňa 23.9.2004 obž. K., O., Ď., obhajcovia JUDr. L., JUDr. C., JUDr. B., poškodená L.
neprítomní,
- dňa 16.11.2004 obž. K., O., Ď., obhajcovia JUDr. L., JUDr. C., JUDr. B., poškodená L.
neprítomní,
- dňa 25.1.2005 obž. K., O., Ď., K., obhajcovia JUDr. C., JUDr. B., poškodená L.
neprítomní,
- dňa 7.4.2005 obž. K., O., Ď., K., P., obhajcovia JUDr. C., poškodená L. neprítomní,
Dňa 7.4.2005 bola trestná vec J. O. vylúčená zo spoločného konanie v zmysle § 23
ods. 1 Tr. poriadku.
Ďalšie hlavné pojednávania sa konali nasledovne:
- dňa 16.6.2005 obžalovaní všetci prítomní, neprítomní obhajcovia JUDr. C., JUDr. L.,
JUDr. B. a poškodená L.,
- dňa 24.11.2005 obž. K., P., Ď., obhajca JUDr. C. neprítomní, poškodená L. prítomná,
- dňa 2.2.2006 obž. K., D., obhajcovia JUDr. C., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,
- dňa 28.3.2006 obž. Ď., K., P., obhajcovia JUDr. C., JUDr. L., JUDr. B., poškodená L.
neprítomní,
- dňa 15.5.2006 obž. P., Ď., K., poškodená L. neprítomní,
- dňa 20.6.2006 obž. K., P., Ď., obhajcovia JUDr. C. a JUDr. L., poškodená L. neprítomní,
- dňa 31.8.2006 obž. P., obhajcovia JUDr. C., JUDr. L., poškodená L. neprítomní,
- dňa 6.10.2006 obž. P., K., K., P., obh. JUDr. C., JUDr. L., poškodená L. neprítomní.
Dňa 6.10.2006 zo spoločného konania vylúčený obž. ml. Ď. podľa § 23 ods. 1 Tr.
poriadku.
- dňa 24.11.2006 obž. K., P., K., K.. obhajcovia JUDr. C., JUDr. L., JUDr. B., poškodená
L. neprítomní,
- dňa 23.1.2007 obž. K., K., obhajcovia JUDr. C., JUDr. L., JUDr. B. neprítomní,
poškodená L. prítomná,
- dňa 2.3.2007 obh. JUDr. C., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,
- dňa 15.6.2007 obž. P., obh. JUDr. C., JUDr. L., JUDr. B., poškodená L. neprítomní,
- dňa 25.9.2007 obž. P., obh. JUDr. B., poškodená L. neprítomní,
- dňa 13.11.2007 (v zápisnici chybne uvedený dátum hlavného pojednávania dňa 25.9.2007)
obž. K. a obh. JUDr. K., poškodená L. neprítomní, hlavné pojednávanie sa vykonalo
výsluchom obžalovaných a prečítaním výpovede obž. K., následne odročené na deň
14.12.2007, kde neboli prítomní obž. K., obh. JUDr. L., JUDr. K. a poškodená L. a
následne bol vyhlásený rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť na hlavnom pojednávaní,
okrem obž. K. u ktorého nadobudol právoplatnosť 11.3.2008.
Na otázky, ktoré boli položené odpovedáme nasledovne: skutkovo ani právne nejde
o zložitý spor, procesné úkony sú uvedené vyššie, podľa názoru súdu sťažovateľka
nespôsobila prieťahy, zo strany súdu došlo k prieťahom - potom, čo boli vylúčení dvaja
páchatelia malo dôjsť k ofoteniu trestného spisu a prideleniu novej spisovej značky
a následne k vytýčeniu hlavného pojednávania a rozhodnutiu vo veci, tieto prieťahy boli
zbytočné.
Záverom poukazujeme na skutočnosť, že trestný spis bol predsedovi senátu
Mgr. M. P. pridelený dňa 5.8.2009, fyzicky ho ale prevzal až dňa 7.1.2010 (do tej doby sa
nachádzal u VSÚ). Odo dňa 7.1.2010 bol spis naštudovaný (spis má 1468 strán + prílohy),
bol daný pokyn na vyhotovenie kópie trestného spisu. V súčasnej dobe prebieha jeho
žurnalizovanie a následne bude podaný do podateľne k prideleniu novej spisovej značky.“
Obdobné procesné úkony zistil aj ústavný súd z obsahu trestného spisu, ktorý mu bol
predložený k previerke 2. júla 2010.
K stanovisku okresného súdu sa právna zástupkyňa sťažovateľky nevyjadrila.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k naplneniu práva na súdnu ochranu
v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
(I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú povaha
konania, teda právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka
konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj
povaha prerokúvanej veci.
1. Čo sa týka kritéria zložitosť veci, ústavný súd po oboznámení sa s vyjadreniami
účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že vec ani
zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti.
Na zložitosť veci napokon nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti
z 23. júna 2010.
V predmetnom konaní od doručenia obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prešov na J. O. (sťažovateľka si uplatnila ako poškodená v tomto trestnom konaní nárok na
náhradu škody) okresnému súdu 10. apríla 2002 uplynulo viac ako osem rokov (ku
vzneseniu obvinenia voči obžalovanému došlo ešte uznesením vyšetrovateľa v roku 1996)
a vec nie je právoplatne skončená.
Pri hodnotení povahy preskúmavanej veci ústavný súd vychádzal zo všeobecnej
zásady uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“),
podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne
citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania
spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta
v. Taliansko z 25. júna 1987). Táto zásada sa týka aj poškodenej strany (obdobne napr.
2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v preskúmavanom
trestnom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v týchto
konaniach k zbytočným prieťahom. Aj keď z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že sa
nezúčastnila viacerých hlavných pojednávaní, túto neúčasť v žiadnom prípade nemožno
pričítať na jej ťarchu, pretože jej termíny neboli vo väčšine prípadov ani oznamované.
Na druhej strane, ak bola o nich informovaná (napr. 24. novembra 2005 a 23. januára 2007),
pojednávaní sa zúčastnila. K tomu je však potrebné uviesť, že hlavné pojednávania od roku
2003 boli vždy iba odročované pre neúčasť obžalovaných alebo ich právnych zástupcov
a okresný súd na nich nevykonával žiadne dokazovanie. Ústavný súd preto konštatoval, že
v konečnom dôsledku doterajšia dĺžka trestného konania nemohla byť vyvolaná správaním
sťažovateľky. Ani okresný súd neuviedol vo svojom vyjadrení k sťažnosti, že by
sťažovateľka spôsobila prieťahy v tomto konaní.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Nečinnosť bez akejkoľvek zákonnej prekážky bola zistená už v období
od 10. apríla 2002, keď bola podaná obžaloba, až do 29. septembra 2003, keď sa konalo
prvé hlavné pojednávanie (nečinnosť viac ako 17 mesiacov), a pokračovala aj v období
od 18. novembra 2003, keď okresný súd odročil hlavné pojednávanie bez vykonania
dokazovania, až do rozhodnutia okresného súdu (14. december 2007) vo vzťahu k iným
obžalovaným, ktorých vec bola spojená s vecou sťažovateľky (nečinnosť takmer
47 mesiacov). V tomto období okresný súd iba určil viac termínov hlavných pojednávaní,
ktoré sa však nikdy neuskutočnili, ako bolo uvedené, pre neprítomnosť obžalovaných.
Naposledy bol okresný súd nečinný aj v dobe po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
(marec 2008) až dosiaľ, keď vo veci vylúčenej na samostatné konanie ešte 7. apríla 2005
vôbec nekonal (vo vzťahu k obžalovanému, od ktorého si uplatnila sťažovateľka nárok na
náhradu škody v sume cca 2 000 €).
Aj okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol, že v konaní sa vyskytli obdobia
nečinnosti.
Ústavný súd s poukazom na uvedené hodnotiac doterajší priebeh napadnutého
konania dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 83/02 bolo
porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, na
základe žiadosti sťažovateľky prikázal okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 písm. a)
zákona o ústavnom súde, aby v označenej trestnej veci konal bez zbytočných prieťahov
(hoci táto vec má byť už vedená pod inou spisovou značkou).
III.
Sťažovateľka tiež žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 20 000 €, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu,
v dôsledku čoho je v stave právnej neistoty a nekonaním okresného súdu dochádza
k prehlbovaniu útrap nielen psychických, ale aj ekonomických, pretože páchateľovi
trestného činu nebol uložený žiaden trest.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Keďže právna neistota
sťažovateľky nebola okresným súdom odstránená ani po viac ako 8 rokoch od začatia
trestného konania, zohľadňujúc pritom povahu veci (výšku požadovanej náhrady škody)
ústavný súd najmä s ohľadom na nečinnosť okresného súdu považoval za potrebné priznať
sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovateľka si v sťažnosti uplatnila trovy
právneho zastúpenia v celkovej sume 149,22 €.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov
konania (za dva úkony právnej služby a režijný paušál) je nižšia ako suma vypočítaná
ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov, a keďže nie je v rozpore s touto vyhláškou, uložil Kancelárii
ústavného súdu uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia
v sume 149,22 €. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho
zastúpenia na účet Kancelárie ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2010