Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 267/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom

Bratislava II pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2010

doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. ).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že návrh na začatie konania v tejto veci podal

6. decembra 2005 a dosiaľ o ňom okresný súd nerozhodol, hoci nejde podľa jeho názoru

o vec právne náročnú. Poukázal na to, že v tejto veci podal opakovane viacero sťažností

ústavnému súdu z dôvodu prieťahov v konaní, ale ústavný súd všetky sťažnosti odmietol

z dôvodu, že nejde o prieťahy v takom rozsahu, aby ich bolo možné označiť ako zbytočné.

Sťažovateľ podrobne v sťažnosti analyzuje a hodnotí priebeh doterajšieho konania na

Okresnom súde Bratislava II a na okresnom súde, pričom ako porušovateľa svojho

základného práva podľa označil okresný súd v spojení s Okresným

súdom Bratislava II. Konštatuje, že predsedovi okresného súdu podal sťažnosť na prieťahy

v konaní. Poukazuje na to, že v odpovedi na jeho sťažnosť sudkyňa zastupujúca predsedu

okresného súdu uviedla, že „na prieťahoch som sa podieľal tentoraz ja, v pozícii

navrhovateľa a sťažovateľa na prieťahy. Toto dôvodenie ospravedlnenia súdu je pravdivé

iba v časti a v žiadnom prípade neospravedlňuje prieťahy v konaní, ktoré zapríčinil

dotknutý Okresný sud v Pezinku.“. V súvislosti so sťažnosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia sťažovateľ uvádza, že nekonaním okresného súdu mu vznikla

majetková aj nemajetková ujma. „Nemajetková ujma mi bola spôsobená aj tým, že

dlhodobé nekonanie súdu vo veci, resp. konanie s prieťahmi malo za následok negatívne,

poškodzovacie vplývanie a naisto prispelo k ďalšiemu zhoršeniu môjho zdravotného stavu,

keďže psychická aj fyzická záťaž, čo i minimálna, je u mňa vylúčená, čo je uvedené aj

v lekárskych správach.“

Ďalej konštatoval: „moja sťažnosť je podaná vo veci ... spojenej s vecou

na Okresnom súde Bratislava II, keďže najskôr sa konalo o veci ... na

Okresnom súde Bratislava II.“

Sťažovateľ napokon poukázal na to, že návrh v časti 300 000 Sk vzal späť, a tým sa

rozhodol odporcovi túto úhradu odpustiť z dôvodu, aby konanie netrvalo dlho, pretože „by

si vyžiadalo vypočutie množstva relevantných svedkov... Súdu som teda preukázateľne na

svoj úkor konanie uľahčil.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému

súdu konať ďalej vo veci bez prieťahov, aby okresný súd mu nahradil trovy v súvislosti

s konaním pred ústavným súdom a aby mu ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že 12. decembra 2005 došiel návrh sťažovateľa

na začatie konania Okresnému súdu Bratislava III, pričom sťažovateľ s návrhom podal aj

žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Súdny spis došiel 10. januára 2006 Okresnému súdu Bratislava II, ktorý mu bol odstúpený

21. decembra 2005 z Okresného súdu Bratislava III z dôvodu miestnej príslušnosti.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. februára 2006 priznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov a uznesením z 3. augusta 2006 vyzval podľa § 43 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu.

V dňoch 14. augusta 2006, 17. augusta 2006, 21. augusta 2006 a 22. augusta 2006 boli

Okresnému súdu Bratislava II doručené podania sťažovateľa smerujúce k odstráneniu

nedostatkov návrhu. Okresný súd Bratislava II uznesením z 5. septembra 2006 ustanovil

advokátku JUDr. E. B. za právnu zástupkyňu sťažovateľa. Dňa 21. septembra 2006 bolo na

Okresný súd Bratislava II doručené podanie, ktorým sťažovateľ navrhol zmenu právneho

zástupcu z dôvodu, že JUDr. B. sa odvolala proti ustanoveniu za právnu zástupkyňu

sťažovateľa v inom konaní; sťažovateľ za svoju právnu zástupkyňu navrhol Mgr. E. B. Dňa

25. septembra 2006 bolo doručené odvolanie právnej zástupkyne JUDr. B. proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava II z 5. septembra 2006. Súdny spis došiel 2. novembra 2006 na

rozhodnutie o tomto odvolaní Krajskému súdu v Bratislave. Vec bola 10. mája 2007 vrátená

na Okresný súd Bratislava II bez rozhodnutia o odvolaní s poukazom na postup podľa §

210a . Okresný súd Bratislava II uznesením z 3. augusta 2007 zrušil svoje uznesenie

z 5. septembra 2006 a za právnu zástupkyňu sťažovateľa ustanovil advokátku Mgr. E. B.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré došlo na Okresný súd

Bratislava II 20. augusta 2007. Sťažovateľ uviedol, že došlo k zmene situácie a stratil

dôveru k Mgr. B. z dôvodu jej postupu voči nemu v iných konaniach. Na Okresný súd

Bratislava II došlo 27. augusta 2007 odvolanie proti tomuto uzneseniu aj od Mgr. B.

Okresný súd Bratislava II na základe podaných odvolaní uznesením z 23. októbra 2007

zrušil svoje uznesenie z 3. augusta 2007 a ustanovil za právneho zástupcu sťažovateľa

advokáta JUDr. R. D.

Následne bol súdny spis 9. januára 2008 odstúpený Okresným súdom Bratislava II

v súvislosti s organizačnou zmenou súdov okresnému súdu. Predmetný spis bol 19. marca

2008 pridelený na základe zmeny rozvrhu práce inej zákonnej sudkyni. Okresný súd

uznesením z 22. apríla 2008 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k.

-61 z 23. októbra 2007 a ustanovil navrhovateľovi za právneho zástupcu

JUDr. J. Č. Následne okresný súd 2. júla 2008 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby

uviedol, či sťažovateľ trvá na návrhu, a ak áno, aby odstránil nedostatky návrhu podľa § 43

ods. 1 a . Dňa 13. októbra 2008 zaslal okresný súd urgenciu pre právneho

zástupcu sťažovateľa podľa výzvy z 2. júla 2008. Okresný súd nariadil 3. decembra 2008

pojednávanie na 5. marec 2009. Sťažovateľ sa 3. marca 2009 ospravedlnil z neúčasti na

nariadenom pojednávaní. Dňa 5. marca 2009 sa uskutočnilo na okresnom súde

pojednávanie, na ktorom bol prítomný právny zástupca sťažovateľa aj odporca;

pojednávanie bolo odročené na 14. máj 2009. Sťažovateľ 24. marca 2009 doručil

okresnému súdu vyjadrenie, ktorým upravil petit svojho návrhu a 13. mája 2009 doručil

ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Dňa 14. mája 2009

sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný len odporca; pojednávanie bolo

odročené na neurčito. Okresný súd 21. mája 2009 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,

aby uviedol, či sťažovateľ trvá na návrhu. Okresný súd 3. júla 2009 nariadil pojednávanie

na 2. november 2009. Sťažovateľ doručil 30. októbra 2009 ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní s tým, že nesúhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti a žiada nariadiť

pojednávanie po 1. januári 2010. Pojednávanie 2. novembra 2009 okresný súd odročil na

neurčito. Na tomto pojednávaní odporca poukázal na možnosť mimosúdneho vyrovnania

s tým, že náhrada škody by bola sťažovateľovi vyplatená spoločenstvom nájomníkov bytov.

Okresnému súdu bolo 9. decembra 2009 doručené podanie sťažovateľa, ktorým vzal návrh

v rozsahu 300 000 Sk späť. Okresný súd 18. decembra 2009 zaslal späťvzatie odporcovi na

vyjadrenie, odporcu žiadal, aby sa vyjadril o možnosti mimosúdnej dohody so

sťažovateľom. Dňa 15. februára 2010 nariadil okresný súd pojednávanie na 29. apríl 2010.

Sťažovateľ 16. apríla 2010 doručil okresnému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na

pojednávaní a vyslovil súhlas s pojednávaním bez jeho účasti. Dňa 29. apríla 2010 sa

uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, na ktorom bol prítomný právny zástupca

sťažovateľa aj odporca; predmetné pojednávanie bolo odročené na 18. október 2010

z dôvodu doplnenia dokazovania výsluchom svedka.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva podľa postupom okresného súdu v spojení s postupom Okresného

súdu Bratislava II.

Sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. uplatňuje voči odporcovi

právo na náhradu škody z dôvodov porušenia povinností odporcu podľa

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Od okresného súdu žiada, aby odporcu

zaviazal zaplatiť mu sumu 9 958,18 € (300 000 Sk) s 9 % úrokmi od 9. septembra 2004

do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia.

Z prehľadu úkonov vyplýva, že konanie na Okresnom súde Bratislava II trvalo dva

roky a na okresnom súde trvá 2 roky a 7 mesiacov. Sťažovateľ pritom poukazuje na

porušenie svojho základného práva zapríčinené prieťahmi v konaní vedenom na okresnom

súde pod sp. zn. v spojení s predchádzajúcim konaním vedeným na Okresnom

súde Bratislava II.

1. Ústavný súd už posudzoval namietané porušenie základného práva sťažovateľa

garantovaného v postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. . Svojím uznesením č. k. -11 zo 6. mája

2008 sťažnosť sťažovateľa z 18. apríla 2008 (v čase, keď už bola vec z dôvodu

reorganizácie všeobecných súdov na okresnom súde) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd konštatuje, že na jednej strane akceptuje využitie možností dané sťažovateľovi

procesnými predpismi, t. j. procesné úkony, ktorými uplatňuje svoje práva v prebiehajúcom

občianskom súdnom konaní; na druhej strane tieto úkony spôsobujú predĺženie priebehu

konania, ktoré však nemôže ísť na ťarchu konajúceho súdu (napr. o návrhoch spojených

s ustanovením právneho zástupcu sťažovateľovi rozhodoval Okresný súd Bratislava II

štyrikrát) a nemožno ho kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy

v konaní (). Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

2. Čo sa týka postupu okresného súdu, ústavný súd akceptuje skutočnosť, že sa

musel oboznámiť so súdnym spisom po prechode veci na okresný súd od 1. januára 2008

z dôvodu zmien v organizácii súdnictva. Podľa názoru ústavného súdu obdobie od januára

2008 do 19. marca 2008, keď okresný súd urobil vo veci prvý procesný úkon, je primerané

a nemožno ho označiť za zbytočný prieťah v konaní. V období od 19. marca 2008

do 5. marca 2009, teda do konania prvého pojednávania, okresný súd zrušil ustanovenie už

prv ustanoveného právneho zástupcu sťažovateľa a ustanovil mu ďalšieho právneho

zástupcu; jeho úkony smerovali k odstráneniu nedostatkov návrhu. V tomto období okresný

súd síce nekonal vo veci samej, vykonával však úkony na zabezpečenie podmienok konania

nevyhnutných pre ďalší postup súdu. Úkony súdu smerujúce k odstráneniu nedostatkov

návrhu na začatie konania boli nevyhnutné, pretože bez návrhu na začatie konania, ktorý má

všetky zákonom vyžadované náležitosti, nemožno uskutočniť súdne konanie podľa tretej

časti . Obdobie jedného roka je síce relatívne dlhá doba na

zabezpečenie zákonných náležitostí návrhu, avšak bola spôsobená nedostatočnou

súčinnosťou sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí nedostatky návrhu neodstránili ani

po opakovanej výzve okresného súdu. K definitívnemu odstráneniu nedostatkov návrhu

došlo až podaním právneho zástupcu sťažovateľa doručeným okresnému súdu 24. marca

2009.

V období od 5. marca 2009 do 29. apríla 2010 okresný súd nariadil štyri

pojednávania – 5. marca 2009, 14. mája 2009, 2. novembra 2009 a 29. apríla 2010, ktoré

odročoval predovšetkým pre neúčasť sťažovateľa a jeho právneho zástupcu. Sťažovateľ

opakovane ospravedlnil svoju neúčasť na nariadených pojednávaniach, vždy však tesne

pred termínom konania pojednávania. Približne šesťmesačné časové intervaly medzi

nariadenými pojednávaniami nemožno považovať za nečinnosť okresného súdu, ktorá by

mala za následok vznik prieťahov v konaní, navyše tento postup nemožno označiť za

neefektívne vedenie konania, pretože vypočutie sťažovateľa a jeho právneho zástupcu

k určitým otázkam je v tzv. sporovom konaní spravidla nevyhnutné. Pritom pokiaľ ide

o sťažovateľa, nielen on, ale ani jeho právny zástupca neposkytli okresnému súdu

dostatočnú súčinnosť, čo preukazuje ich neúčasť na pojednávaniach 14. mája 2009 a 2.

novembra 2009, pričom v prípade právneho zástupcu išlo o neospravedlnenú neúčasť.

Ústavný súd konštatuje, že aj okresný súd prispel k tomuto stavu konania čiastočne tým, že

nedostatočne využil jemu dostupné poriadkové opatrenia podľa na zabezpečenie

nevyhnutnej súčinnosti účastníkov konania a ich zástupcov. Táto skutočnosť však

neovplyvnila postup okresného súdu v takom rozsahu, aby ju ústavný súd hodnotil za

neefektívnu činnosť v takej intenzite, ktorá by mala za následok vyslovenie porušenia

základného práva sťažovateľa podľa .

Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že sťažovateľ 9. decembra 2009 vzal návrh

späť v rozsahu sumy 300 000 Sk, čo vlastne predstavuje uplatnenú náhradu škody v plnej

sume. Zostávajúcim predmetom konania už je len príslušenstvo uvedenej istiny (zo sumy

300 000 Sk), ktorej sa späťvzatie týka.

Na základe týchto skutočností ústavný súd nepovažuje doterajšiu dobu konania

okresného súdu v spojení s konaním Okresného súdu Bratislava II za neprimerane dlhú

vo vzťahu k predmetu a povahe konania, ako aj k správaniu sťažovateľa ako účastníka

v tomto konaní. Zistené skutočnosti v postupe okresného súdu nesignalizujú, že by mali byť

dôvodom na vyslovenie porušenia označeného základného práva sťažovateľa po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a predtým postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod

sp. zn. . Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá na predbežnom prerokovaní, nebol už právny

dôvod zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že

sťažovateľ vzal svoj návrh v rozsahu uplatnenej náhrady škody v plnej výške 9. decembra

2009 späť, odpadol predmet konania, a keďže sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ

v čase, keď zostávajúcim predmetom konania je len príslušenstvo uvedenej istiny, možno

konštatovať určitú účelovosť podanej sťažnosti zo strany sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010