Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 289/2010
PDF · 214.23 KB
No categories available
II. ÚS 289/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja
Kohuta o prijatej sťažnosti spoločnosti V., a. s., T., zastúpenej advokátkou JUDr. F. B., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006 takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti V., a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti V., a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti V., a. s., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný
súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. F. B., K., do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 289/2010-14 zo 17. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti V., a. s., T. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému
súdu 10. novembra 2005 domáhala od poisťovne A. S., a. s., B. (ďalej len „odporkyňa“),
zaplatenia sumy 77 651,23 € (2 339 321 Sk) s príslušenstvom.
Podľa názoru sťažovateľky v tomto konaní došlo zo strany okresného súdu
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, čo odôvodňuje týmto opisom skutkového stavu veci
v uvedenej právnej veci:
„1. Dňa 10. 11. 2005 bolo začaté konanie pred Okresným súdom Bratislava I vo veci
vyššie uvedenej spisovej značky a účastníkov konania.
2. Dňa 14. 11. 2005 bol zaplatený súdny poplatok.
3. Dňa 6. 10. 2006 bol požiadaný konajúci súd o vytýčenie termínu pojednávania.
4. Dňa 22. 6. 2007 bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.
5. Dňa 29. 4. 2008 bola doručená konajúcemu súdu sťažnosť na jeho postup
v predmetnom konaní z dôvodu prieťahov.
6. Listom zo dňa 19. 5. 2008 sa predsedníčka Okresného súdu Bratislava I vyjadrila,
že sťažnosť je dôvodná.
7. Dňa 23. 9. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí sporových
strán odročené na neurčito.
8. Dňa 13. 10. 2008 požiadal žalobca konajúci súd o pristúpenie ďalšieho účastníka
do konania.
9. Rozhodnutím zo dňa 12. 1. 2009 konajúci súd pripustil ďalšieho účastníka na
strane žalovaného do konania.
10. Na deň 15. 1. 2010 bolo vytýčené pojednávanie, ktoré bolo zrušené z dôvodu
odchodu zákonného sudcu na stáž do Justičnej akadémie od 1. 1. 2010.“
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spisovou značkou č. k.
26 Cb 32/2006 porušil právo spoločnosti V. a. s. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručenom v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. značkou 26 Cb 32/2006
prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 300 EUR a trovy
právneho zastúpenia vo výške 254,88 EUR...“
2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3552/2010 zo 14. júla 2010
a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
listom z 23. augusta 2010.
2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti. V ďalšom popísal prehľad procesných úkonov vykonaných
v označenom konaní a uviedol:
„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci
a požiadala som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak
objektívneho charakteru.
V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym
konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za
ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené
skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy
a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedla:
„Okresný súd Bratislava I vo svojom vyjadrení uviedol, že v predmetnom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, preto sťažovateľ naďalej trvá na tom, aby Ústavný súd SR
svojím nálezom rozhodol takto:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spisovou značkou č. k. 26 Cb
32/2006 porušil právo spoločnosti V. a. s. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručenom v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. značkou 26 Cb 32/2006
prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie meritórne rozhodnutá.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 300 EUR a trovy
právneho zastúpenia vo výške 254,88 EUR...
Zároveň sťažovateľ uvádza, že súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho
pojednávania o prijatom návrhu.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani
za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006:
- 10. november 2005 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky zo 7. novembra
2005 na vydanie platobného rozkazu proti odporkyni na zaplatenie sumy 2 339 321 Sk
s príslušenstvom (pridelená sp. zn. 1 Rob 1826/05),
- 14. november 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,
- 5. december 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,
- 12. december 2005 – sťažovateľka predložila doklad o zaplatení súdneho poplatku,
- 5. jún 2006 – spis bol prevedený do registra „Cb“,
- 6. júl 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie príloh návrhu v potrebnom
počte,
- 17. júl 2006 – sťažovateľka doručila okresnému súdu prílohy v požadovanom počte,
- 10. október 2006 – sťažovateľka požiadala o nariadenie termínu pojednávania,
- 11. október 2006 – okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 32/06-54 vyzval odporkyňu, aby sa
k veci vyjadrila a aby uviedla skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa
odvoláva, a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; zároveň vyzval odporkyňu,
aby sa vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,
- 30. október 2006 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu,
- 22. jún 2007 – okresný súd zaslal vyjadrenie odporkyne sťažovateľke, aby k nemu zaujala
stanovisko,
- 20. jún 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. september 2008,
- 23. september 2008 – okresný súd odročil pojednávanie na neurčito, odporkyni uložil, aby
v lehote 15 dní doložila listinné dôkazy,
- 3. október 2008 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej z 25. októbra 2006
k návrhu sťažovateľky,
- 15. október 2008 – sťažovateľka žiadala, aby do konania pristúpila na strane odporcu
spoločnosť A. E. S. A., so sídlom B.,
- 4. november 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku na opravu návrhu na pristúpenie
ďalšieho účastníka na strane odporcu,
- 19. november 2008 – sťažovateľka opravila návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do
konania,
- 15. december 2008 – okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku na opravu návrhu na
vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu,
- 12. január 2009 – okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 32/2006-79, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 4. februára 2009 pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpila: A. E.,
Francúzska republika, konajúca prostredníctvom: A. E. S. A. (pobočka pre Slovenskú
republiku), B. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“).
- 16. november 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. január 2010,
- 29. december 2009 – okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 15. január 2010
z dôvodu „odchodu zákonného sudcu na stáž do Justičnej akadémie od 01. 01. 2010“,
- 8. jún 2010 – okresný súd uznesením č. k. 26 Cb 32/2006-88 opravil uznesenie č. k.
26 Cb 32/2006-79 z 12. januára 2009 a zároveň zaslal výzvu právnemu zástupcovi
odporkyne,
- 22. jún 2010 – odporkyňa reagovala na výzvu okresného súdu.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali
rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 32/2006, ktorého predmetom je spor
o poskytnutie poistného plnenia, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľku (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02,
I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o poskytnutí poistného plnenia môže v niektorých prípadoch predstavovať určitý stupeň
faktickej zložitosti súvisiaci napr. s predkladaním dokumentácie súvisiacej s poistnou
udalosťou. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na
vrub zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom
vyjadrení zo 14. júla 2010 netvrdí, že by vec bola právne alebo skutkovo zložitá.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil
žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela
k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené
na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k prieťahom. Okresný súd ju síce musel v súvislosti s rozhodovaním o pristúpení ďalšieho
účastníka do konania na strane odporcu vyzývať na odstránenie nedostatkov návrhu, avšak
k ich odstráneniu došlo v relatívne krátkom čase.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, je postup samotného okresného súdu.
Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd
v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 12. decembra
2005 (sťažovateľka dokladovala zaplatenie súdneho poplatku) do 6. júla 2006 (okresný súd
vyzval sťažovateľku na predloženie potrebného počtu príloh návrhu), t. j. takmer sedem
mesiacov, od 30. októbra 2006 (odporkyňa sa vyjadrila k návrhu) do 22. júna 2007 (okresný
súd zaslal vyjadrenie odporkyne sťažovateľke), t. j. takmer osem mesiacov, od 22. júna
2007 do 20. júna 2008 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. 12 mesiacov, od 4. februára
2009 (uznesenie o vstupe ďalšieho účastníka na strane odporcu nadobudlo právoplatnosť)
do 16. novembra 2009 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. viac ako deväť mesiacov,
a od 29. decembra 2009 (okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 15. január 2010)
do 8. júna 2010 (okresný súd uznesením opravil uznesenie z 12. januára 2009), t. j. viac ako
päť mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný 41 mesiacov (tri roky a päť
mesiacov). Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v preskúmavanej veci počas súdneho
konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02).
Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli
spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu
okresného súdu. K jeho obrane, že „zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik
prieťahov v konaní“, ale tieto majú objektívny charakter, ústavný súd zdôrazňuje, že pri
posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.
V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval
v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto
ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 300 €, ktoré odôvodnila tým, že v súvislosti s prebiehajúcim konaním mala „vysoké
výdavky... Každý rok vykazuje ušlý zisk z dôvodu neprevádzkovania malej vodnej elektrárne,
ktorej sa týkala poistná udalosť a žalované plnenie.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím
najmä na dĺžku trvania nečinnosti okresného súdu, považuje za primerané v sume 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy za právne zastúpenie v celkovej
sume 254,88 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.
Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota
režijného paušálu je 7,21 €.
Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia zo 16. decembra 2009) a za dva
úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 (podanie ústavnému súdu z 12. marca 2010
a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. augusta 2010). Celkovo tak sťažovateľke
vznikol nárok na úhradu trov konania v sume 377,73 € vrátane režijného paušálu.
Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov v sume 254,88 €,
ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2010