Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 42/2010
PDF · 248.54 KB
No categories available
II. ÚS 42/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. J., D., zastúpeného advokátom JUDr. R. U., B., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod
sp. zn. 50 Cb/64/2004 a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 50 Cb/64/2004
p o r u š e n é b o l o .
2. J. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc
eur), ktoré j e Krajský súd v Banskej Bystrici p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy právneho
zastúpenia J. J. v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet
ustanoveného advokáta JUDr. R. U., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet Kancelárie Ústavného
súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 42/2010-18 zo 4. februára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 50 Cb/64/2004.
Ústavný súd súčasne rozhodol o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu a za
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom mu ustanovil advokáta JUDr. R. U.
Právny zástupca sťažovateľa 9. júla 2010 doručil ústavnému súdu doplnenie podania,
v podstatnej časti ktorého uviedol:
„Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky. V predmetnej právnej veci
je porušovateľ súdom prvostupňovým, a to v konaní, v ktorom je sťažovateľ účastníkom
-navrhovateľom. Sťažovateľ má za to, že postupom porušovateľa v predmetnom konaní
došlo k porušeniu jeho základného práva.
Sťažovateľ svojou sťažnosťou zo dňa 23. 10. 2009 namieta porušenie základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici
v konaní vedenom pod sp. zn. 50Cb/64/2004, nakoľko má zato, že Krajský súd v Banskej
Bystrici svojím nekonaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní, čím sa podstatne znížila
vymožiteľnosť jeho uplatnenej pohľadávky, nakoľko na odporcu bol vyhlásený konkurz
a neskôr po zrušení konkurzu došlo k výmazu odporcu z obchodného registra, na základe
čoho konajúci súd -Krajský súd v Banskej Bystrici musel konanie zastaviť.“
V ďalšom sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol podrobný
chronologický prehľad namietaného súdneho konania a uviedol:
«Rovnako poukazujem na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici odo dňa 13. 12. 2005,
kedy mu sťažovateľ doručil potrebné listiny na rozhodnutie o jeho návrhu na priznanie
oslobodenia od platenie SUP zo dňa 04. 11. 2004, rozhodol o tomto návrhu a priznal
sťažovateľovi vyššie uvedené oslobodenie až dňa 20. 03. 2007, t.j. po 2 rokoch a 4
mesiacoch.
Prvé pojednávanie vo veci samej bolo od začatia konania, t. j. od roku 2004 vytýčené
až na deň 24. 05. 2007.
Do pozornosti US SR dávam i skutočnosť, že sťažovateľ podal konajúcemu súdu dňa
06. 05. 2008 návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom tento rozhodol až dňa
02. 09. 2008, t.j. po 4 mesiacoch, pričom o predbežnom rozhodnutí v zmysle § 75 O.s.p. má
súd rozhodnúť v lehote 30 dní po doručení návrhu.
Samotné konanie sp. zn. bolo skončené na pojednávaní dňa 17. 05. 2010, kedy súd
rozhodol o zastavení konania z dôvodu výmazu odporcu z obchodného registra.
Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici, v namietanom konaní
nerešpektoval právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vôbec,
pretože prieťahy v tomto súdnom konám neboli spôsobené konaním, resp. nekonaním
účastníkov predmetného súdneho konania, ani právnou zložitosťou veci, ale sú spôsobené
nečinnosťou súdu.
Účastníci konania - sťažovateľ, v predmetnej právnej veci počas celého súdneho
konania reagovali na výzvy a pokyny konajúceho súdu, bezprostredne, resp. v stanovených
lehotách. Procesná disciplína účastníkov konania preto podľa názoru sťažovateľa nie je
dôvodom, ktorý by odôvodňoval neúmernú dĺžku trvania predmetného súdneho konania.
Komplikovaný skutkový stav v danom prípade taktiež nie je ospravedlniteľným
dôvodom neúmernej dĺžky trvania súdneho konania, pretože „zložitosť veci zbavuje súd
zodpovednosti za pretrvávanie právnej neistoty účastníka vtedy, ak súd priebežne robí
úkony prispievajúce k odstráneniu príčin zložitosti veci (II. ÚS 41/1997).
Pokiaľ ide o konanie vo vecí samej, napriek tomu, že v tomto prípade zákon
neustanovuje lehotu, ktorá by dĺžku konania striktne ohraničovala, sťažovateľ má za to, že
šesťročné obdobie trvania súdneho konania , navodzuje stav, keď základné právo
sťažovateľa na prejednanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené.
Zároveň poukazujem na to, že v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov v konaní vo veci
samej dochádzalo k tomu, že sťažovateľovi bolo dlhodobo odopierané poskytnutie právnej
ochrany jeho zákonnému záujmu, dôsledkom čoho je, že porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už nie je možné napraviť.
V priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia spravodlivosti sťažovateľovi vzniká tiež
nemajetková ujma, spočívajúca v najmä v pocitoch neistoty a bezmocnosti ak i v absencii
reálnej vymožiteľnosti konečného rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že v čase od podania Ústavnej sťažnosti ÚS SR, t.j. odo
dňa 26. 10. 2009, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté, došlo dňa 23. 04. 2010 k výmazu
odporcu z Obchodného registra, už nie je možné, aby ÚS SR v prípade, že sťažnosti
sťažovateľa vyhovie,
a) prikázal, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou,
vo veci konal podľa osobitných predpisov
b) vrátil vec na ďalšie konanie,
c) zakázal pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo
d) prikázal, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred
porušením základného práva alebo slobody
a preto účinnou sa v tomto smere javí možnosť priznať primerané finančné
zadosťučinenie, v zmysle ust. čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a § 56 ods. 4
a ods.5 zák. č. 38/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Nakoľko príčinná súvislosť medzi porušením základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vznikom nemajetkovej ujmy na jeho strane je
preukázateľne daná, požaduje sťažovateľ priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 132 775,67 EUR.
V zmysle § 53 zákona o ústavnom súde: „Sťažnosť nieje prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.“
Porušovateľ je všeobecným súdom Slovenskej republiky, teda subjekt, ktorý jediný je
oprávnený konať a rozhodovať v predmetnej právnej veci sťažovateľa.
Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ nemôže požiadať o ochranu svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov iný orgán verejnej moci, nakoľko
k tomu nie je daná právomoc všeobecných súdov ani iných orgánov verejnej moci a jediným
subjektom, ktorý sťažovateľovi môže poskytnúť ochranu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je Ústavný súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v ust. § 53 ods. 1 zák. č. 38/1992 Z.z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v žnem neskorších predpisov, keď podal u porušovateľa žiadosť o urýchlené
prejednanie veci zo dňa 1.12.2005, 07.03.2006, 24. 04. 2006.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Vo veci navrhovateľa J. J., D., právne zastúpený JUDr. P. P., advokátom proti
odporcovi Z., a.s., so sídlom S., o zaplatenie 6 212,69 EUR s prísl. vedenej pred Krajským
súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 50Cb/64/2004 bolo porušené právo navrhovateľa na
prerokovanie sporu bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 132 775,67
EUR, ktoré mu je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť Sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril listom sp. zn. Spr. 519/10
zo 4. mája 2010 predseda krajského súdu, ktorý uviedol:
„Z prehľadu procesných úkonov vyplýva, že žaloba bola podaná 28. júla 2004, a toto
konanie bolo od počiatku prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného. Konkurz bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-
24K 11/94 dňa 10. marca 1998. Táto skutočnosť bola sťažovateľovi (žalobcovi) oznámená
10. júla 2006 a žalobca bol poučený, i keď takúto povinnosť konajúci súd nemal, o tom, že
si môže uplatniť svoje nároky v konkurznom konaní podaním prihlášky. Podľa vyjadrenia
príslušnej súdnej tajomníčky si žalobca neuplatnil svoje nároky v konkurznom konaní
prihláškou, a preto v konaní vedenom pod sp. zn. 50Cb 64/2004 nieje možné reálne
dosiahnuť uspokojenie majetkových práv.
Správca konkurznej podstaty až na výzvu konajúceho súdu oznámil 5. februára 2007,
že súhlasí s pokračovaním v konaní. Po predložení súhlasu správcu súd vykonával procesnú
úkony ako to vyplýva z prehľadu úkonov jednotlivých sudcov, ktorí vo veci konali. Postup
v konaní bol ovplyvnený aj tou skutočnosťou, že bolo potrebné vyjasniť uplatnené práva
žalobcu, rozhodnúť o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, o ustanovení zástupcu
z radov advokátov a o predbežnom opatrení.“
Súčasťou vyjadrenia predsedu krajského súdu bola aj chronológia úkonov
vykonaných v spise sp. zn. 50 Cb/64/2004.
Predseda krajského súdu oznámil, že sťažnosť nepovažuje za oprávnenú, zároveň
oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil priebeh a stav
konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 50 Cb 64/2004, ktorý sa zhoduje s tým,
ktorý uviedol aj predseda krajského súdu.
Dňa 28. júla 2004 bola krajskému súdu doručená žaloba. Zaevidovaná bola pod
sp. zn. 50 Cb 64/2004.
Dňa 22. októbra 2004 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na žalobe.
Dňa 4. novembra 2004 sťažovateľ oznámil, že na žalobe trvá.
Dňa 30. novembra 2004 krajský súd vyzval sťažovateľa na doloženie dokladu
o zárobkových a osobných pomeroch pre účely oslobodenia od súdneho poplatku.
Dňa 13. decembra 2004 sťažovateľ doručil vyplnené tlačivo potvrdzujúce jeho
osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Dňa 10. júla 2006 krajský súd oznámil sťažovateľovi, že na majetok žalovaného bol
vyhlásený konkurz a oprávnené nároky si môže uplatniť v konkurznom konaní podaním
prihlášky.
Dňa 22. januára 2007 krajský súd vyzval správcu konkurznej podstaty na majetok
žalovaného JUDr. G., aby v lehote 8 dní oznámil, či súhlasí s pokračovaním v konaní,
vzhľadom na to, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz.
Dňa 5. februára 2007 správca konkurznej podstaty oznámil, že súhlasí
s pokračovaním konania.
Dňa 8. februára 2007 krajský súd požiadal tamojší krajský súd o oznámenie, v akom
štádiu sa nachádza konkurzné konanie.
Dňa 15. februára 2007 krajský súd oznámil, že veriteľ označený ako N., D., sa
v evidencii veriteľov nenachádza. Konkurz naďalej trvá.
Dňa 20. februára 2007 krajský súd oznámil účastníkom, že zákonnou sudkyňou sa na
základe rozvrhu práce stala M. S. a účastníci môžu dať v lehote 15 dní námietku zaujatosti.
Dňa 20. februára 2007 krajský súd vyzval sťažovateľa na doloženie osobných
a majetkových pomeroch v lehote 10 dní.
Dňa 14. marca 2007 sťažovateľ doručil rozhodnutie o výške invalidného dôchodku.
Dňa 15. marca 2007 úradný záznam predsedníčky senátu: pri štúdiu spisu zistila, že
v spise je na s. 22 žurnalizovaný samostatný návrh, ktorý mal byť v podateľni súdu
pridelený náhodným výberom zákonnému sudcovi.
Dňa 15. marca 2007 potvrdenie prijatia návrhu krajským súdom na začatie konania
navrhovateľa J. J. – N. proti JUDr. P. G. SKP Z., a. s., S., a zaevidovaný bol pod sp. zn.
34 NcCb/5/2007.
Dňa 20. marca 2007 krajský súd uznesením č. k. 50 Cb/64/2004-44 rozhodol
o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 6. apríla 2007.
Dňa 17. mája 2007 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania určeného na
24. máj 2007 vo veci sp. zn. 50 Cb 64/04 a požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.
Dňa 23. mája 2007 JUDr. G. splnomocnil JUDr. M. svojím zastupovaním.
Dňa 24. mája 2007 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci sp. zn. 50 Cb/64/04.
Sťažovateľ nebol prítomný, za odporcu bol prítomný JUDr. M. Pojednávanie bolo odročené
na neurčito s tým, že krajský súd musí rozhodnúť o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie
právneho zástupcu.
Dňa 29. mája 2007 krajský súd zaslal sťažovateľovi tlačivo o majetkových pomeroch
s tým, aby ho vyplnené do 10 dní vrátil.
Dňa 31. mája 2007 správca konkurznej podstaty doručil vyjadrenie k žalobe a doložil
listinné dôkazy.
Dňa 18. júna 2007 sťažovateľ doručil potvrdenie o osobných, majetkových
a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov a potvrdenie o podaní
daňového priznania za rok 2005 a 2006.
Dňa 18. júna 2007 krajský súd uznesením sp. zn. 50 Cb/64/2004 ustanovil
sťažovateľovi zástupcu JUDr. P. P z B.
Dňa 29. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ, jeho právny
zástupca aj odporca boli prítomní.
Dňa 5. decembra 2007 krajský súd si vyžiadal z Okresného súdu Veľký Krtíš spis
sp. zn. 1 T 124/99.
Dňa 12. decembra 2007 správca konkurznej podstaty žiadal žalobu zamietnuť ako
neopodstatnenú, pretože došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok.
Dňa 13. decembra 2007 Okresný súd Veľký Krtíš oznámil, že spis sp. zn. 1 T 124/99
nemôže zapožičať, pretože sa nachádza na Okresnej prokuratúre V.
Dňa 6. mája 2008 sťažovateľ doručil „žalobu na náhradu...“, „návrh na vydanie
platobného rozkazu“, „návrh na nariadenie predbežného opatrenia“ a „opravu k žalobe
z 27. júla 2004“.
Dňa 2. septembra 2008 krajský súd uznesením č. k. 50 Cb/64/2004-Sn-112 zamietol
návrh na vydanie predbežného opatrenia. Právoplatnosť nadobudlo 8. októbra 2008.
Dňa 30. októbra 2008 krajský súd požiadal obchodné oddelenie krajského súdu
o informáciu, v akom stave sa nachádza konkurzné konanie vedené pod sp. zn.
51-24K/11/94.
Dňa 6. novembra 2008 obchodné oddelenie oznámilo, že konkurzné konanie nebolo
ukončené.
Dňa 5. februára 2009 krajský súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica
o zapožičanie spisu sp. zn. 1 T 124/99.
Dňa 9. februára 2009 Okresný súd Banská Bystrica oznámil, že žiadaný spis je
pripojený pri spise Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3 C 72/08.
Dňa 16. marca 2009 krajský súd požiadal Okresný súd Veľký Krtíš o zapožičanie
spisu sp. zn. 1 T 124/99.
Dňa 15. mája 2009 Okresný súd Banská Bystrica doručil spis sp. zn. 1 T 124/99
krajskému súdu.
Dňa 20. augusta 2009 právny zástupca sťažovateľa JUDr. P. požiadal o nariadenie
pojednávania.
Dňa 11. novembra 2009 JUDr. G. ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom
na 16. november 2009, pretože krajský súd uznesením sp. zn. 51-24K 11/1994 z 2. októbra
2009 zrušil konkurz na majetok úpadcu Z., a. s., a zbavil ho funkcie správcu konkurznej
podstaty.
Dňa 13. novembra 2009 právny zástupca sťažovateľa požiadal o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní nariadenom na 16. november 2009 z dôvodu svojej
práceneschopnosti.
Dňa 16. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Dňa 7. decembra 2009 krajský súd vyzval žalobcu prostredníctvom ustanoveného
právneho zástupcu, aby sa vyjadril k oznámeniu žalovaného týkajúcemu sa ukončenia
konkurzu a zbavenia funkcie správcu konkurznej podstaty, zároveň ho vyzval na
oznámenie, či trvá na podanom návrhu, resp. či navrhuje nejaké procesné úkony.
Dňa 27. januára 2010 krajský súd urgoval právneho zástupcu sťažovateľa na
vyjadrenie.
Dňa 2. februára 2010 bolo krajskému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti
JUDr. P. G. s poukazom na to, že uznesenie o zrušení konkurzu a zbavenie funkcie správcu
konkurznej podstaty nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 17. novembra 2009.
Dňa 12. februára 2010 bolo krajskému súdu doručené podanie ustanoveného
právneho zástupcu vo veci jeho výzvy na poskytnutie stanoviska – právny zástupca sa nevie
spojiť so sťažovateľom, preto sa zatiaľ nevyjadrí.
Dňa 1. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalobcu.
Dňa 1. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na pojednávaní bol vypočutý
osobne aj žalobca, pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že bude vykonaná
zámena na strane žalovaného.
Dňa 5. marca 2010 okresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil, aby z konania
vystúpil doterajší žalovaný JUDr. P. G., správca konkurznej podstaty úpadcu Z., a. s., S.,
a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Z., a. s., S. (uznesenie nadobudlo právoplatnosť
31. marca 2010).
Dňa 18. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobcu.
Dňa 17. mája 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Krajský súd rozhodol uznesením
sp. zn. 50 Cb /64/2004 tak, že konanie zastavil.
Dňa 7. júla 2010 sťažovateľ doručil odvolanie proti uzneseniu zo 17. mája 2010.
Dňa 13. júla 2010 bol spis odoslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na
rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 50 Cb 64/2004 o žalobe sťažovateľa o splnenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie došlo k namietanému porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si bol vedomý toho, že v danom prípade ex lege došlo k prerušeniu
konania, avšak správca konkurznej podstaty súhlasil s konaním, preto na túto okolnosť
nebolo možné neprihliadať.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je
obchodnoprávny spor o zaplatenie sumy 187 163, 60 Sk (6 212,69 €) z titulu nesplnenia
záväzku.
Vec nemožno hodnotiť právne ani fakticky zložitú. Nepriamo možno k faktickej
zložitosti pričítať len skutočnosť, že sťažovateľom uplatnené práva neboli spočiatku
zrozumiteľné a bolo potrebné najskôr vyjasniť predmet sporu. Vychádzajúc z uvedeného
ústavný súd dospel k záveru, že pri sústredenom postupe súdu by bolo možné vo veci
rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
2. V správaní sťažovateľa možno vytknúť skutočnosť, že spočiatku nevedel správne
sformulovať svoje nároky, z troch nariadených pojednávaní sa na dvoch nezúčastnil
a konajúci súd ho na splnenie uložených povinností musel aj urgovať. Napriek tomu to
neboli také okolnosti, ktoré by v porovnaní s postupom krajského súdu výraznou mierou
negatívne ovplyvnili rýchlosť a plynulosť konania. Ústavný súd však na tieto okolnosti
prihliadol pri priznávaní primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa, bol postup krajského súdu.
Ústavný súd pri preskúmaní spisového materiálu týkajúceho sa veci sp. zn.
50 Cb 64/2004 zistil, že krajskému súdu trvalo 3 mesiace, kým vyzval sťažovateľa na
upresnenie petitu žaloby, a až 27 mesiacov, aby rozhodol o žiadosti sťažovateľa
o oslobodenie od súdnych poplatkov. O návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného
opatrenia rozhodoval krajský súd 3 mesiace. Meritórne krajský súd rozhodol až po viac ako
5 rokoch od podania žaloby.
Krajský súd bol absolútne nečinný v období od 13. decembra 2004 do 10. júla 2006
(19 mesiacov), od 10. júla 2006 do 22. januára 2007 (6 mesiacov), od 18. júna 2007
do 29. novembra 2007 (5 mesiacov), od 6. mája 2008 do 2. septembra 2008 (3 mesiace),
od 15. mája 2009 do 16. novembra 2009 (5 mesiacov). Spolu bol teda krajský súd nečinný
3 roky a 2 mesiace.
Vzhľadom na uvedený postup konajúceho súdu nemožno považovať dobu
prerokúvania veci pred krajským súdom za primeranú vo vzťahu k základnému právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
132 775,67 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa,
ako aj na jeho podiel na prieťahoch v konaní považuje za primerané v sume 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Ustanovený právny zástupca si trovy konania uplatnil podaním z 19. augusta 2010
vo výške 303,31 €.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia
pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. U.
Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, ktorá bola
721 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2010. Úhradu priznal za dva
úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,
§ 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon
po 120,23 €, t. j. spolu v sume 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,21 €
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) a po zvýšení odmeny o 19 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je
platcom DPH) predstavuje celkovú sumu 303,31 € (body 3 a 4 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd preto prikázal uhradiť náhradu trov konania sťažovateľa v sume
303,31 € krajskému súdu na účet Kancelárie ústavného súdu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2010