Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 365/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť D. V., B., zastúpenej advokátom Mgr. G. C., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa Slovenskej republiky postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. V. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2010

doručená sťažnosť D. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka sa žalobou z 8. októbra 2007 na okresnom súde domáhala určenia

neplatnosti uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome v B., konanej 13. septembra 2007.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že okresný súd v predmetnom konaní nariadil prvé

pojednávanie na 3. marec 2010, teda po uplynutí takmer dva a pol roka od podanej žaloby.

Uvedený termín pojednávania však bol zrušený a určený bol nový termín. Okresný súd na

pojednávaní konanom 24. marca 2010 konanie z dôvodu späťvzatia žaloby uznesením

konanie zastavil a sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom trovy konania

v celkovej výške 6 595,82 € z dôvodu, že okresný súd prieťahmi „v predmetnom súdnom

konaní zavinil, že súdne konanie bolo zastavené bez prejedania veci samej“. Sťažovateľka

podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 24. marca 2010 v časti náhrady trov

konania. O odvolaní do podania ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté. Zároveň

sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Podľa názoru sťažovateľky: „Od začatia konania do prvého pojednávania vo veci

uplynulo dva a pol roka, čím Okresný súd Bratislava V zavinil, že konanie bolo zastavené

bez prejednávania merita veci. Je nespochybniteľné, že v prípade, ak by Okresný súd

Bratislava V pojednával a stihol rozhodnúť vo veci kedykoľvek počas rokov 2008 a 2009,

resp. až do marca 2010, kedy zo strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo k odstráneniu

nezákonných stavebných úprav v byte č. 6, neexistoval by tu dôvod na moje späťvzatie

žaloby, pretože môj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia č. 1 zo

schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome B. 3 by naďalej trval.

V takom prípade by ma Okresný súd Bratislava V za predpokladu, že by mojej žalobe

vyhovel, nezaviazal k náhrade trov konania žalovaných. Moja právna neistota nebola

odstránená a vzhľadom na nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V v časti trov

konania naďalej pretrváva, a to až do právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu v časti

trov konania. Je predsa v rozpore so samotnou podstatou ústavne zaručeného vlastníckeho

práva a práva na súdnu ochranu, aby som ja ako obeť porušovania vlastníckeho práva,

ktorá si zákonnými prostriedkami iba bránila toto svoje ústavné právo, bola z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia Okresného súdu Bratislava V zaviazaná na náhradu trov

konania(...)“

Sťažovateľka z uvedených dôvodov navrhla, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní jej sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn.

o určenie, že uznesenie č. 1 zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome v B., konanej dňa 13. 9. 2007 je neplatné porušil základné právo sťažovateľky, D. V.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky.

Sťažovateľke D. V. súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.595,82

€, ktoré jej je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť náhradu trov právneho zastúpenia

sťažovateľky vo výške 125,40 € na účet jej právneho zástupcu Mgr. G. C., advokáta(...)“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti ( , ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľka „dozvedela“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom

zásahu“ okresného súdu, ktorý označila za účastníka tohto konania. V napadnutom konaní

bolo vyhlásené uznesenie o zastavení konania na pojednávaní 24. marca 2010 za účasti

sťažovateľky, ako aj jej právneho zástupcu. Z tohto dôvodu sa sťažovateľka o namietaných

zbytočných prieťahoch mohla dozvedieť najneskôr v deň vyhlásenia rozhodnutia. Pretože

predmetná sťažnosť bola podaná v čase (1. júla 2010), keď už dávno uplynula lehota

ustanovená v , ústavný súd sa už nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka –

kvalifikovane právne zastúpená – sťažnosť na prieťahy v konaní podala až po späťvzatí

žalobného návrhu, a to 26. mája 2010, a ani netvrdí, že ju nepodala včas z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej

sťažnosti ( ), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú

judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru, že vzhľadom na

okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by včasné využitie sťažnosti podľa § 17

a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo

účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010