Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 334/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť O. J., G., a D. D., H., zastúpených advokátkou JUDr. J. F.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaním vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. J. a D. D. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2010

doručená sťažnosť O. J., G., a D. D., H. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej

len „okresný súd“) v konaním vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že proti nim prebieha exekučné konanie od roku

1997 pred okresným súdom pod sp. zn. , kde exekučným titulom je platobný

rozkaz okresného súdu sp. zn. z 20. septembra 1996 (ďalej len „platobný

rozkaz“).

Sťažovatelia tvrdia, že platobný rozkaz má údajne nenapraviteľné vady, a to

v označení oprávneného subjektu, ako aj povinného subjektu. Tieto údajne nenapraviteľné

vady spočívajú v nepresnom označení navrhovateľa platobného rozkazu a v skutočnosti, že

platobný rozkaz uvádza štyroch odporcov, avšak vo výroku platobného rozkazu sa ukladá

odporcovi, a nie odporcom zaplatiť navrhovateľovi sumu 700 000 Sk s príslušenstvom,

a teda „povinnosť sa ukladá nedefinovanému odporcovi“.

Sťažovatelia na základe už uvedeného podali námietky okresnému súdu proti

exekúcii podaním z 29. decembra 1997. Okresný súd „námietky údajných povinných osôb

uznesením č. Er 1188/1997 z 21.4.1998 zamietol“.

Sťažovatelia uvádzajú, že „Listom z 28. 06. 1999 predložil O. J. (sťažovateľ

v kontexte tejto ústavnej sťažnosti) vyššie uvedenému exekútorovi návrh na zastavenie

exekúcie (podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku). Argumentoval tým, že on svoj

dlh splnil - bola predaná nehnuteľnosť z jeho majetku a výnos bol poukázaný na účet

oprávnenej P. K tomuto návrhu O. J. zaujala stanovisko trnavská filiálka a.s. P. - teda

podľa nášho názoru nekompetentný subjekt. Listami z 23. 02. 2000 a 15. 05. 2000 p. O. J.

čelil argumentácii trnavskej filiálky a.s. P. o existencii dvoch rôznych pohľadávok voči

nemu tým, že predložil rozsudok KS v Trnave č. z 30. 09. 1998. Týmto -

právne relevantným -súdnym titulom bola žaloba U. a. s. (resp. firmy C. a.s.), ktorej bola

údajná pohľadávka zo strany uvedenej banky postúpená) voči p. O. J. zamietnutá.

O tomto návrhu p. O. J. na zastavenie exekúcie nebolo z pozície OS v Galante

rozhodnuté a nie je rozhodnuté dodnes! OS v Galante je ale nečinný i vo vzťahu k ďalším

dvom podaniam p. O. J. a p. D. D. (z 06. 07. 2009 a z 04. 12. 2009). Súd dokonca nekoná

ani v otázke úmrtia jednej osoby - p. M. D. - ktorá je v danom exekučnom konaní tiež

označená ako povinná osoba.

Exekútor predložil v marci 2001 Okresnému súdu v Galante žiadosť o zníženie ceny

draženej nehnuteľnosti z majetku p. D. D. (druhej sťažovateľky v kontexte tejto ústavnej

sťažnosti).

O tomto návrhu OS v Galante rozhodol až 15. 08. 2002. Tento fakt vyhodnotila

predsedníčka OS v Galante ako neprimerane dlhú dobu.“.

Sťažovatelia tvrdia, že „z vyššie uvedených skutočností dá sa vyvodiť záver o priamej

spojitosti tvrdeného porušenia práv sťažovateľa p. O. J. a p. D. D. s ústavnosťou. Medzi

napadnutým postupom OS v Galante, teda medzi nedostatočným hodnotením podmienok

exekučného konania, ignorovaním dôkazov, neefektívnou činnosťou a sprievodnými

prieťahmi zo strany súdu na strane jednej a základnými právami sťažovateľov na strane

druhej existuje priama príčinná súvislosť. Postupom porušovateľa (OS v Galante) došlo

k porušeniu základného práva jedného i druhého sťažovateľa na prerokovanie veci

v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne porušovateľ svojím postupom

porušil či. 48 ods. 2 , keď bez zjavných príčin a najmä

vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou neefektívnou procesnou prácou a

opakovanou nečinnosťou spôsoboval a stále spôsobuje sťažovateľom mimoriadne ťažkosti.

Treba si uvedomiť, že obaja sťažovatelia sú trinásť rokov ! pod exekúciou osobného

majetku.“.

Na základe uvedeného «p. O. J. požiadal o efektívny zákrok predsedníčku OS

v Galante (listom z 16. 01. 2010, podaným na súde dňa 24. 02. 2010). Sťažovateľ sa

domáhal ochrany jeho práv v súlade s ustanoveniami o súdoch.

Sťažovateľova snaha „hýbať procesom“ sa nestretla s adekvátnou a reálnou súdnou

odozvou. Z odpovede predsedníčky OS v Galante je zrejmé, že neboli prijaté žiadne reálne a

garantované opatrenia, zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov a priechod

spravodlivosti. Sťažovatelia nevidia žiadnu verifikovateľnú garanciu odstránenia

nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Okresného súdu v Galante (máme na mysli konanie

č. ).

Pre výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľov ako aj dĺžku ich trvania žiadajú

sťažovatelia, aby každému z nich bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €

(slovom päťtisíc eur).».

V závere sťažovatelia súhlasili s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania

a navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp.zn.: porušil

právo p. O. J., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo p. D. D., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

3. Okresnému súdu v Galante sa v konaní vedenom pod sp.zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. O. J., bytom: G., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €

(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Galante povinný vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. D. D., bytom: H., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €

(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Galante povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd v Galante je povinný spoločne a nerozdielne uhradiť O. J., bytom: G.

a D. D., bytom: H., trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu

do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J.F.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005

podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi

všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu

iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného

zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje zákon

o ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľov na ochranu pred

postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy. Podľa

sťažovateľov k porušeniu ich základného práva zaručeného v došlo tým,

že okresný súd nerozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie sťažovateľa J. (na základe listu

z 28. júna 1999 adresovaného exekútorovi, pozn.), ako aj tým, že „je nečinný i vo vzťahu

k ďalším dvom podaniam p. O. J. a p. D. D. (z 06.07.2009 a z 04.12.2009).“ Ústavný súd

poznamenáva, že obe uvedené podania boli návrhmi na zastavenie exekúcie „v zmysle § 57

ods. 1 písm. a/, resp. b/, a písm. f/ Exekučného poriadku“.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ J. podal

predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní 24. februára 2010.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že predmetná sťažnosť bola okresným

súdom vybavená 18. marca 2010 a doručená sťažovateľovi 26. marca 2010.

Sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 12. apríla 2010 (na poštovú

prepravu odovzdaná 8. apríla 2010), teda sťažovatelia odovzdali sťažnosť ústavnému súdu

na poštovú prepravu po 13 dňoch odo dňa doručenia vybavenia sťažnosti predsedníčkou

okresného súdu.

Ústavný súd navyše v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd o návrhu

sťažovateľa J. na zastavenie exekúcie, ako aj obe podania sťažovateľov zo 6. júla 2009 a

4. decembra 2009, ktorým sa domáhali zastavenia exekučného konania z rovnakých

dôvodov rozhodol uznesením sp. zn. z 23. apríla 2010 tak, že návrhy

na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie.

Ústavný súd pripomína, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní

orgánu štátnej správy súdov štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou

sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(m. m. , , ).

Z uvedeného vyplýva, že túto sťažnosť možno vyhodnotiť ako formálnu, pretože

nevytvára dostatočný priestor na to, aby predsedníčka okresného súdu mohla prijať účinné

opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.

Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že okresný súd rozhodol o návrhoch

sťažovateľov približne mesiac po vybavení sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľov

odmietol pre jej neprípustnosť.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010