Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 334/2010
PDF · 171.02 KB
No categories available
III. ÚS 334/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť O. J., G., a D. D., H., zastúpených advokátkou JUDr. J. F.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaním vedenom pod sp. zn.
8 Er 1188/1997 a takto
rozhodol:
Sťažnosť O. J. a D. D. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2010
doručená sťažnosť O. J., G., a D. D., H. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie
ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej
len „okresný súd“) v konaním vedenom pod sp. zn. 8 Er 1188/1997.
V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že proti nim prebieha exekučné konanie od roku
1997 pred okresným súdom pod sp. zn. 8 Er 1188/1997, kde exekučným titulom je platobný
rozkaz okresného súdu sp. zn. 1 Rob 778/1996 z 20. septembra 1996 (ďalej len „platobný
rozkaz“).
Sťažovatelia tvrdia, že platobný rozkaz má údajne nenapraviteľné vady, a to
v označení oprávneného subjektu, ako aj povinného subjektu. Tieto údajne nenapraviteľné
vady spočívajú v nepresnom označení navrhovateľa platobného rozkazu a v skutočnosti, že
platobný rozkaz uvádza štyroch odporcov, avšak vo výroku platobného rozkazu sa ukladá
odporcovi, a nie odporcom zaplatiť navrhovateľovi sumu 700 000 Sk s príslušenstvom,
a teda „povinnosť sa ukladá nedefinovanému odporcovi“.
Sťažovatelia na základe už uvedeného podali námietky okresnému súdu proti
exekúcii podaním z 29. decembra 1997. Okresný súd „námietky údajných povinných osôb
uznesením č. Er 1188/1997 z 21.4.1998 zamietol“.
Sťažovatelia uvádzajú, že „Listom z 28. 06. 1999 predložil O. J. (sťažovateľ
v kontexte tejto ústavnej sťažnosti) vyššie uvedenému exekútorovi návrh na zastavenie
exekúcie (podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku). Argumentoval tým, že on svoj
dlh splnil - bola predaná nehnuteľnosť z jeho majetku a výnos bol poukázaný na účet
oprávnenej P. K tomuto návrhu O. J. zaujala stanovisko trnavská filiálka a.s. P. - teda
podľa nášho názoru nekompetentný subjekt. Listami z 23. 02. 2000 a 15. 05. 2000 p. O. J.
čelil argumentácii trnavskej filiálky a.s. P. o existencii dvoch rôznych pohľadávok voči
nemu tým, že predložil rozsudok KS v Trnave č. 19 Cb 168/1998 z 30. 09. 1998. Týmto -
právne relevantným -súdnym titulom bola žaloba U. a. s. (resp. firmy C. a.s.), ktorej bola
údajná pohľadávka zo strany uvedenej banky postúpená) voči p. O. J. zamietnutá.
O tomto návrhu p. O. J. na zastavenie exekúcie nebolo z pozície OS v Galante
rozhodnuté a nie je rozhodnuté dodnes! OS v Galante je ale nečinný i vo vzťahu k ďalším
dvom podaniam p. O. J. a p. D. D. (z 06. 07. 2009 a z 04. 12. 2009). Súd dokonca nekoná
ani v otázke úmrtia jednej osoby - p. M. D. - ktorá je v danom exekučnom konaní tiež
označená ako povinná osoba.
Exekútor predložil v marci 2001 Okresnému súdu v Galante žiadosť o zníženie ceny
draženej nehnuteľnosti z majetku p. D. D. (druhej sťažovateľky v kontexte tejto ústavnej
sťažnosti).
O tomto návrhu OS v Galante rozhodol až 15. 08. 2002. Tento fakt vyhodnotila
predsedníčka OS v Galante ako neprimerane dlhú dobu.“.
Sťažovatelia tvrdia, že „z vyššie uvedených skutočností dá sa vyvodiť záver o priamej
spojitosti tvrdeného porušenia práv sťažovateľa p. O. J. a p. D. D. s ústavnosťou. Medzi
napadnutým postupom OS v Galante, teda medzi nedostatočným hodnotením podmienok
exekučného konania, ignorovaním dôkazov, neefektívnou činnosťou a sprievodnými
prieťahmi zo strany súdu na strane jednej a základnými právami sťažovateľov na strane
druhej existuje priama príčinná súvislosť. Postupom porušovateľa (OS v Galante) došlo
k porušeniu základného práva jedného i druhého sťažovateľa na prerokovanie veci
v súdnom konaní bez zbytočných prieťahov. Konkrétne porušovateľ svojím postupom
porušil či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin a najmä
vzhľadom na charakter prejednávanej veci, svojou neefektívnou procesnou prácou a
opakovanou nečinnosťou spôsoboval a stále spôsobuje sťažovateľom mimoriadne ťažkosti.
Treba si uvedomiť, že obaja sťažovatelia sú trinásť rokov ! pod exekúciou osobného
majetku.“.
Na základe uvedeného «p. O. J. požiadal o efektívny zákrok predsedníčku OS
v Galante (listom z 16. 01. 2010, podaným na súde dňa 24. 02. 2010). Sťažovateľ sa
domáhal ochrany jeho práv v súlade s ustanoveniami zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch.
Sťažovateľova snaha „hýbať procesom“ sa nestretla s adekvátnou a reálnou súdnou
odozvou. Z odpovede predsedníčky OS v Galante je zrejmé, že neboli prijaté žiadne reálne a
garantované opatrenia, zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov a priechod
spravodlivosti. Sťažovatelia nevidia žiadnu verifikovateľnú garanciu odstránenia
nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Okresného súdu v Galante (máme na mysli konanie
č. 8 Er 1188/1997).
Pre výraznú intenzitu zásahov do práv sťažovateľov ako aj dĺžku ich trvania žiadajú
sťažovatelia, aby každému z nich bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €
(slovom päťtisíc eur).».
V závere sťažovatelia súhlasili s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania
a navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp.zn.: 8 Er 1188/1997 porušil
právo p. O. J., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp. zn.: 8 Er 1188/1997 porušil
právo p. D. D., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Okresnému súdu v Galante sa v konaní vedenom pod sp.zn.: 8 Er 1188/1997
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. O. J., bytom: G., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €
(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Galante povinný vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. D. D., bytom: H., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €
(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Galante povinný vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Okresný súd v Galante je povinný spoločne a nerozdielne uhradiť O. J., bytom: G.
a D. D., bytom: H., trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu
do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J.F.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných
práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských
právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005
podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti
na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Inak povedané, keďže proti sudcovi
všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného súdu
iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného
zákona treba rozhodne považovať za účinný prostriedok nápravy. Okrem toho ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie účinného prostriedku nápravy, ktorý ustanovuje zákon
o ústavnom súde, nie je v rozpore ani s príslušnými ustanoveniami dohovoru.
Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľov na ochranu pred
postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy. Podľa
sťažovateľov k porušeniu ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy došlo tým,
že okresný súd nerozhodol o návrhu na zastavenie exekúcie sťažovateľa J. (na základe listu
z 28. júna 1999 adresovaného exekútorovi, pozn.), ako aj tým, že „je nečinný i vo vzťahu
k ďalším dvom podaniam p. O. J. a p. D. D. (z 06.07.2009 a z 04.12.2009).“ Ústavný súd
poznamenáva, že obe uvedené podania boli návrhmi na zastavenie exekúcie „v zmysle § 57
ods. 1 písm. a/, resp. b/, a písm. f/ Exekučného poriadku“.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ J. podal
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní 24. februára 2010.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že predmetná sťažnosť bola okresným
súdom vybavená 18. marca 2010 a doručená sťažovateľovi 26. marca 2010.
Sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 12. apríla 2010 (na poštovú
prepravu odovzdaná 8. apríla 2010), teda sťažovatelia odovzdali sťažnosť ústavnému súdu
na poštovú prepravu po 13 dňoch odo dňa doručenia vybavenia sťažnosti predsedníčkou
okresného súdu.
Ústavný súd navyše v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd o návrhu
sťažovateľa J. na zastavenie exekúcie, ako aj obe podania sťažovateľov zo 6. júla 2009 a
4. decembra 2009, ktorým sa domáhali zastavenia exekučného konania z rovnakých
dôvodov rozhodol uznesením sp. zn. 8 Er 1188/1997 z 23. apríla 2010 tak, že návrhy
na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie.
Ústavný súd pripomína, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní
orgánu štátnej správy súdov štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou
sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05).
Z uvedeného vyplýva, že túto sťažnosť možno vyhodnotiť ako formálnu, pretože
nevytvára dostatočný priestor na to, aby predsedníčka okresného súdu mohla prijať účinné
opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.
Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že okresný súd rozhodol o návrhoch
sťažovateľov približne mesiac po vybavení sťažnosti predsedníčkou okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľov
odmietol pre jej neprípustnosť.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010