Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 343/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

23. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. E. V., B., zastúpenej advokátkou

JUDr. E. S., D., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci v

jej prítomnosti podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. mája

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. E. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2010

doručená sťažnosť Ing. E. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

JUDr. E. S., D., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci v

jej prítomnosti podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 19. mája 2010.

Sťažovateľka poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -277 z 23. augusta 2007, ktorým bol jej návrh na

zaplatenie sumy 1 154 992,30 Sk zamietnutý. O jej odvolaní proti tomuto rozsudku

rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.

- 316 z 27. mája 2009, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:

„Proti rozsudku odvolacieho súdu som podala dovolanie s poukazom na ust. § 237

písm. f) majúc za to, že postupom súdov mi bolo odňatá možnosť konať pred súdom.

V danom prípade moje návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom v poradí druhého

uplatneného nároku na odmenu tzv. „Cyperskej otázky“ súd I. stupňa zamietol a odvolací

súd sa s touto mojou námietkou, uplatňovanou v odvolacom konaní, riadne nevyporiadal.

Odvolací súd sa v tejto súvislosti nevyporiadal ani s ďalšou mojou námietkou,

uvedenou v odvolaní, že súd I. stupňa rozhodol na pojednávaní 23.8.2007 bez mojej

prítomnosti a bez prítomnosti mojej právnej zástupkyne, hoci sme včas a riadne svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnili z dôvodov čerpania mojej riadnej dovolenky, ktorú

som plánovala ešte začiatkom roka a ktorú som mala zabezpečenú a aj zaplatenú

prostredníctvom cestovnej kancelárie.

Odvolací súd - Krajský súd v Bratislave - však o mojom odvolaní rozhodol na

pojednávaní 27.5.2009 bez mojej prítomnosti, hoci som však o odročení odvolacieho

pojednávania požiadal z dôvodov služobnej cesty mimo územia SR, na ktorú ma

zamestnávateľ vyslal a už skôr zaplatil aj ubytovanie, čo som dosvedčila pripojenými

dokladmi. Odvolací súd písomne oznámil, že vytýčené odvolacie pojednávanie z tohto

dôvodu odročovať nebude.

Najvyšší súd SR o mojom dovolaní rozhodol uznesením pod č.

19.5.2010, toto rozhodnutie bolo doručené mojej právnej zástupkyni 7.6.2010. Najvyšší súd

SR moje dovolanie odmietol...

Myslím si, že Najvyšší súd SR nesprávne posúdil moje práva účastníčky konania a

tým aj moje práva na spravodlivý proces...

Súdny proces, ktorý sa... viedol v mojej kauze so S., s.r.o. Bratislava, nebol

spravodlivým súdnym procesom, pretože mi skutočne bolo odňaté právo účastníka konania

a oba všeobecné súdy rozhodli bez mojej prítomnosti, neberúc na zreteľ moje právo vyjadriť

sa osobne a ústne k prejednávanej veci, ale najmä mi bola odňatá možnosť preukázať a

osvedčiť navrhovanými dôkazmi uplatňovaný nárok. Nepokladám za dôvodnú

argumentáciu, že moja žiadosť o odročenie pojednávaní nebola dôvodná, lebo nešlo o

dôležitý dôvod, spočívajúci v nepredvídateľnej okolnosti, ktorá mi zabránila a neumožnila

účasť na pojednávaniach, myslím si, že čerpanie dovolenky v auguste je obvyklým

spôsobom čerpania dovolenky a vzhľadom k tomu, že som zamestnaná, musím si dovolenky

plánovať vopred, teda oveľa skôr, ako v skutočnosti k čerpaniu dovolenky dôjde. Myslím si,

že takáto okolnosť je odpustiteľná. Taktiež moja žiadosť o odročenie pojednávania na

odvolacom súde bola dôvodná, doložila som predloženými dokladmi, že som nemohla

predvídať konanie na odvolacom súde, takto nemohol predvídať ani môj zamestnávateľ,

ktorý ma vyslal na dôležitú služobnú cestu do zahraničia, ktorá už bola spojená so

zaplatenými finančnými nákladmi. O to viac, keď z môjho odvolania bolo zrejmé, že mám

námietky voči postupu súdu l. stupňa, ktorý mi neumožnil realizovať moje základné

procesné práva, odmietol návrhy na doplnenie dokazovania, majúce za cieľ potvrdiť to, čo

som v konaní uviedla a naviac, v tejto súvislosti súd I. stupňa ignoroval aj všetky mnou

predložené dôkazy, moje tvrdenia, s ktorými sa riadne nevyporiadal. S týmito námietkami sa

nevyporiadal ani odvolací súd. Takýto spotup spôsobil nerovnosť účastníkov konania a

nemôže ísť o spravodlivý súdny proces. Všeobecné súdy mi neposkytli priestor na

uplatnenie mojich základných práv v súdnom konaní.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo Ing. E. V., nar. ..., bytom 811 06 B. na súdnu ochranu zaručenú v

článku 48 ods. 2 SR, právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR

spis. značky z 19.5.2010 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. značky z 19.5.2010 sa zrušuje a

vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR je povinný nahradiť Ing. E. V. trovy právneho zastúpenia 254,88 € ...

na účet právnej zástupkyne JUDr. E. S. ... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu

(rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , ,

, ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a jeho

úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , ). Vzhľadom na to nie je ústavný súd zásadne

oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory

všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní iných než ústavných zákonov vytvorili

skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu

sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli

so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (podobne , ).

Pokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods. 1

dohovoru (a aj ), ústavný súd sa už odvolal na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva, podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru súd zaväzuje, aby odôvodnil svoje

rozhodnutie. To však neznamená, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

podrobná odpoveď. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, ktorá

vyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské práva možno

posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci Ruiz Torija proti

Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 288). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia

nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku,

ktorá nie je relevantná a nevyhnutná pre dané rozhodnutie.

Najvyšší súd rozhodoval na základe dovolania sťažovateľky, v ktorom sťažovateľka

namietala, že jej postupom súdov bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože okresný

súd aj krajský súd rozhodli v jej neprítomnosti. Vytýkala tiež, že súd prvého stupňa zamietol

jej návrhy na doplnenie dokazovania a odvolací súd sa s touto jej námietkou riadne

nevysporiadal. Tento postup mal za následok vydanie nesprávnych rozhodnutí v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci konajúcimi súdmi.

Najvyšší súd sa pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľky zaoberal predovšetkým

otázkou, či postupom súdov nižších stupňov nebola sťažovateľke odňatá možnosť konať

pred súdom podľa (ďalej aj „OSP“).

V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval:

„Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol na

pojednávaní 23. augusta 2007 bez prítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne napriek

včasnému ospravedlneniu z 10. augusta 2007 (č. l. 267 spisu) z dôvodu čerpania riadnej

dovolenky v zahraničí žalobkyňou. Predvolanie na uvedené pojednávanie bolo žalobkyni a

jej právnej zástupkyni doručené dňa 2. júla 2007 (č. l. 238 spisu).

V danom prípade mohol súd prvého stupňa dôvodnosť žiadosti o odročenie

pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v žiadosti, ktorá

však neobsahovala doklad preukazujúci čerpanie riadnej dovolenky v zahraničí; žalobkyňa

hodnoverným spôsobom nepreukázala tvrdený dôvod, pre ktorý žiadala odročiť

pojednávanie, preto súd nemohol posúdiť dôvodnosť tvrdenej prekážky z hľadiska jej

nepredvídateľnosti (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľnosti (neumožňujúca

účastníčke prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávam) a náhlosti

(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúce účastníčke uskutočniť kroky vedúce k jej

účasti na pojednávaní). Z obsahu ospravedlnenia nevyplýva konkrétny dôvod, ktorý by

bránil právnej zástupkyni žalobkyne zúčastniť sa pojednávania. Z uvedeného dôvodu postup

súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal bez prítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne

zodpovedá V danom prípade nie je rozhodujúce, či súd prvého stupňa

vychádzal zo správnych a úplných (uvádzanej absencie žiadosti o odročenie pojednávania)

okolnosti pri posudzovaní splnenia podmienok v zmysle , ani to, či sa

touto okolnosťou výslovne zaoberal odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ale len

to (materiálne hľadisko), či uvedený postup (ne)zodpovedá

Rovnako odvolacie pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti žalobkyne, hoci sa

táto včas ospravedlnila a požiadala o odročenie odvolacieho pojednávania z dôvodu

služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, na ktorú bola vyslaná zamestnávateľom,

čo osvedčila pripojenými dokladmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci odvolací súd vytýčil pojednávanie na deň

27. mája 2009. Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni

žalobkyne a právnemu zástupcovi žalovanej dňa 20. apríla 2009. Dňa 23. apríla 2009 bolo

odvolaciemu súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalobkyne z 21. apríla 2009, v

ktorom ospravedlnila neúčasť žalobkyne na pojednávam a žiadala o jeho odročenie z

dôvodu, že v čase od 24. mája 2009 do 29. mája 2009 bude na služobnej ceste mimo územia

Slovenskej republiky, o čom predložila príslušné potvrdenia. Zároveň právna zástupkyňa

žalobkyne ospravedlnila (bez ďalšieho) aj svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o jeho

odročenie. Odvolací súd prípisom z 30. apríla 2009 (č. l. 309 spisu), doručeným právnej

zástupkyni žalobkyne dňa 6. mája 2009, oznámil, že odvolacie pojednávanie vytýčené na

27. mája 2009 sa nebude odročovať.

Napriek ospravedlneniu svojej neúčasti sa právna zástupkyňa žalobkyne odvolacieho

pojednávania 27. mája 2009 zúčastnila. Neúčasť žalobkyne na odvolacom pojednávaní z

dôvodu konania služobnej cesty nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania. Ak odvolací súd za týchto okolností vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne,

neporušil tým žiadne procesné ustanovenia, a teda ani možnosť konať pred súdom. Z

uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti podaného

dovolania podľa “

Najvyšší súd k námietke sťažovateľky, že súd prvého stupňa zamietol jej návrhy na

doplnenie dokazovania, uviedol, že „prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za

následok len neúplnosť skutkových zistení... samo osebe [ale] neznamená odňatie možnosti

pred súdom konať.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle v

prípade, ak je dovolanie procesné prípustné.

I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

“.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky smerujúcimi proti kvalite odôvodnenia

rozhodnutia krajského súdu, najvyšší súd poukázal na judikatúru ústavného súdu a uviedol:

„Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení

a záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, ale tiež primerané právne posúdenie týchto

záverov. K odvolacím námietkam uviedol, že tieto považuje za právne bezvýznamné.“

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví

zákon. Domáhať sa práva na súdnu ochranu podľa možno len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú ( ). S právom na

súdnu ochranu súvisí právo účastníka konania, aby sa jeho vec prerokovala v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2

). V oblasti uplatňovania a ochrany subjektívnych práv v rámci civilného procesu je

základným právnym predpisom . Tento právny predpis upravuje

aj podmienky, za splnenia ktorých môže súd vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka

konania, čím ustanovuje výnimku zo základného práva podľa . Ide

o prípad, keď sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal

z dôležitého dôvodu o odročenie ( ). Dôležitosť dôvodov podľa ods.

2 hodnotí v každom konkrétnom prípade súd, pričom bude závisieť od konkrétnych

právnych a skutkových okolností prípadu. Základné právo vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa je premietnuté v . S týmto

ustanovením súvisí , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže

výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Zásah ústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecných

súdov je opodstatnený len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou ().

Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 19. mája 2010

analyzoval postup okresného súdu a krajského súdu podľa v rozsahu

dovolania z 22. júla 2009 z toho pohľadu, či nedošlo postupom týchto súdov k odňatiu

možnosti sťažovateľky konať pred súdom podľa , a takisto sa

vysporiadal aj s argumentáciou sťažovateľky v dovolaní, ktorou namieta, že okresný súd

nevykonal ňou navrhované dôkazy, a tiež poukazujúc na nedostatky odôvodnenia rozsudku

krajského súdu. Najvyšší súd zároveň uviedol dôvody, pre ktoré nemožno akceptovať

právne názory sťažovateľky. Skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym

názorom najvyššieho súdu, nemôže viesť k záveru o porušení jej základného práva podľa čl.

48 ods. 2 a práva podľa dohovoru a nezakladá oprávnenie ústavného súdu

nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným. Najvyšší súd pri vyslovení svojho

právneho názoru interpretoval relevantné právne predpisy ústavne konformným spôsobom,

čím je vylúčená arbitrárnosť alebo zjavná neodôvodnenosť predmetného uznesenia.

O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu

uznesenie najvyššieho súdu takéto nedostatky nevykazuje, a preto ústavný súd nie je

oprávnený na jeho meritórne preskúmanie. Vzhľadom na uvedené nemá ústavný súd žiaden

dôvod spochybňovať závery, ku ktorým najvyšší súd dospel. Závery najvyššieho súdu a

jeho rozhodnutie nemožno z ústavného hľadiska považovať za neudržateľné

a neospravedlniteľné.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor,

podľa ktorého základné právo na súdnu ochranu podľa (a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným

(občianskoprávnym) súdom (, mutatis mutandis , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

medzi rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru nie je taká

príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia porušenia označených práv

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010