Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 427/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť B. S., H., zastúpenej advokátom JUDr. M. O., Ž., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 27. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2010 doručená sťažnosť B. S., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 27. apríla 2010.

Zo sťažnosti vyplývalo, že na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo vedené konanie o určenie príspevku na

výživu rozvedeného manžela proti sťažovateľke jej bývalým manželom. Okresný súd proti

nej žalobu v merite zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Sťažovateľka sa

odvolala na krajskom súde v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. Krajský súd

rozhodol tak, že potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

Sťažovateľka tvrdila, že súdy pri rozhodovaní dostatočne neprihliadli na skutočnosť,

že je invalidnou dôchodkyňou, že jej bývalý manžel sa vyhýba zamestnaniu a pravidelnému

príjmu. Vzhľadom na jeho chovanie voči nej bola nútená zobrať si na obranu svojich práv

advokáta, s čím mala spojené náklady, ktoré ťažko znáša. Pritom sama uhrádza náklady

rodinného domu, v ktorom býva aj jej bývalý manžel, pričom poberá nízky invalidný

dôchodok. Súdy nesprávne vyložili ustanovenie

(ďalej len „OSP“) a ustanovenie . Rozdielny výklad súdu pri aplikácii

náhrady trov konania, a to aj v jej prípade, svedčí o nesprávnom postupe voči nej. Pretože

bola toho názoru, že súdy porušili zákon a jej práva, žiadala, aby ústavný súd vo veci vydal

tento nález:

„1. Základné právo navrhovateľky B. S., bytom H.,... okres Ž. na súdnu a inú právu

ochranu zaručené a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 27. 04.2010 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 27.04.2010 sa

zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť navrhovateľke B. S., do tridsať dní od

právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 254,88 EUR na účet advokáta

navrhovateľky JUDr. M. O.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že uznesením krajského súdu sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno

domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie

( ). Ustanovenie umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia

v medziach tohto zákonného ustanovenia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov

konania alebo plnú náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému inak ich náhrada patrí.

Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného

zreteľa, ktoré zákon neuvádza ani explicitne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na

voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba

prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj

účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu

nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov

konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku

zo všeobecného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( ).

Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne týmto

súdom. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutia všeobecných

súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť

ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto

konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie

príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle ().

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva:

„Vykonaným dokazovaním a to najmä preskúmaním predloženého spisu v spojení

s napadnutým rozhodnutím dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd pri

rozhodovaní o trovách konania postupoval správne, keď s poukazom na ust. § 150 ods. 1

odporkyni ako úspešnej účastníčke konania nepriznal žiadnu náhradu trov

prvostupňového konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd tu rovnako

ako prvostupňový súd poukazuje na dôvody hodné osobitného zreteľa a to najmä na

súčasné osobnostné a majetkové postavenie navrhovateľa, ktorý je v súčasnosti

poberateľom dávky v hmotnej núdzi od Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v celkovej

sume cca 171,- €, kde táto dávka poskytovaná navrhovateľovi postačuje len na jeho

nevyhnutné náklady na stravu, oblečenie, pričom podľa názoru odvolacieho súdu takáto

dávka nestačí ani na pokrytie bežných výdavkov, čo z pohľadu ust. súdu

odôvodňuje takúto situáciu považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa na strane

navrhovateľa a následne v zmysle ust. rozhodnúť o tom, že i napriek

úspechu odporkyne v konaní pred prvostupňovým súdom sa tejto náhrada trov

prvostupňového konania nepriznáva.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2

v plnom rozsahu stotožnil s výrokom prvostupňového súdu v časti o trovách konania,

ako aj jeho odôvodnením s konštatovaním, že v jeho postupe neboli zistené s poukazom na

aplikáciu ust. žiadne vecné ani procesné pochybenia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. v spojení

s , keď vzhľadom na priebeh a výsledok odvolacieho konania by mal

právo na náhradu trov konania práve navrhovateľ, avšak tomuto v súvislosti s odvolacím

konaním žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.“

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (mutatis

mutandis , ). Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecných súdov ani preskúmavať, či v konaní bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecným súdom

nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov konania ( až ), a tým

k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľov. Do sféry pôsobnosti všeobecných

súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

Rozhodnutie krajského súdu podľa názoru ústavného súdu pri odôvodňovaní svojho

právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny. Skutočnosť, že sa sťažovateľka so skutkovým hodnotením a následne s právnym

názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neopodstatnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Právny výklad ustanovenia § 142 ods. 1

a krajským súdom nevykazuje nedostatky, ktoré by bolo možné charakterizovať

ako porušenie ústavnoprávnych princípov, preto bolo potrebné sťažnosť ako zjavne

neodôvodnenú odmietnuť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2010