Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 375/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2010 doručená sťažnosť F. P., F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len ,a“)

a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a spisovej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 4. decembra 2006

okresnému súdu ,,návrh na začatie konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom v celkovej výške 1.538.310,-Sk, (čo predstavuje sumu 51.062,-Eur)

s príslušenstvom proti odporcovi SR – Ministerstvo spravodlivosti SR“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

,,Okresný súd v Bratislave od podania mojej žaloby dňa 29. novembra 2006

nenariadil pojednávanie, ani do dnešného dňa mi nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov a nepridelil mi právneho zástupcu na ochranu mojich záujmov pred súdom tak

ako to prikazuje a medzinárodný dohovor. Nevydal platobný

rozkaz o čo som ho žiadal.

Poukazujem na skutočnosť, že súdny spor trvá viac ako 16 rokov a jedná sa

o náhradu mzdy, ktorú nemôžem užívať aj keď mi ju priznal nezávislý súd v mene republiky,

a to považujem za porušovanie mojich základných práv a slobôd a medzinárodného

dohovoru.

Okresný súd Bratislava I porušuje v konaní

bolo porušené právo F. P. ne prejednanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Podľa názoru sťažovateľa ,,ide o úmyselný prieťah zo strany Okresného súdu

Bratislava I aj s tým, že celý prípad od podania riadi Ministerstvo spravodlivosti, ktoré je

odporca.

Od podania žaloby dňa 29. 11.2006 do dnešného dňa uplynuli viac ako 3 roky a tri

mesiace a za spomínaný čas Okresný súd Bratislava I nevytýčil pojednávanie a nevydal

súdne rozhodnutie. To dokazuje, že ide o neprimeraný čas na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ktoré spôsobil a naďalej spôsobuje Okresný súd Bratislava I.

Porušuje sa tým medzinárodný dohovor v článku 6 a 13.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol

týmto nálezom:

,,Okresný súd Bratislava I porušuje základné ústavné práva F. P. v článku 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a medzinárodný dohovor v článku 6

a článku 13.

Preto žiadam aby ústavný súd nariadil Okresnému súdu Bratislava I odstrániť

prieťah v konaní, a to tak aby jasne a zrozumiteľne určil za aký čas má prieťah odstrániť

a vytýčiť pojednávanie.

Žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky aby mi priznal finančné zadosťučinenie za

16 rokov trvania právnej neistoty keď 16 rokov nemám dôstojný život, finančnú čiastku

15.000.000,- Sk čo je 497.908,-EUR.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

vyjadrenie okresného súdu a súdny spis. Ústavný súd zároveň požiadal okresný súd

o vyjadrenie, či sťažovateľ využil možnosť podať sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ako bola jeho sťažnosť vybavená.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a zo súdneho spisu zistil tento priebeh konania:

Dňa 4. decembra 2006 bol okresnému súdu sťažovateľom doručený návrh na začatie

konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v celkovej výške

1 538 310 Sk (čo predstavuje sumu 51 062 €) s príslušenstvom proti odporcovi Slovenská

republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Sťažovateľ zároveň požiadal

okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a o pridelenie právneho zástupcu.

Dňa 2. januára 2007 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby odstránil

nedostatky návrhu a preukázal svojej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

Dňa 27. februára 2007 bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľa na

uznesenie z 2. januára 2007 a sťažovateľ predložil potvrdenie o osobných a majetkových

pomeroch.

Dňa 13. marca 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa, ,,aby tento

vydal platobný rozkaz.“ Uznesením zo 16. júla 2007 okresný súd rozhodol, že

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva.

Dňa 6. augusta 2007 bolo sťažovateľom okresnému súdu doručené odvolanie proti

uzneseniu, ktorým mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 14. februára 2008 okresný súd rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v

Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) z dôvodu, že odvolaniu sťažovateľa nemieni vyhovieť

(spis bol doručený krajskému súdu 18. februára 2008).

Dňa 17. septembra 2008 krajský súd uznesením č. k. -97 potvrdil

rozhodnutie okresného súdu a 9. októbra 2008 vrátil spis okresnému súdu.

Dňa 6. novembra 2008 sťažovateľ podal proti rozhodnutiu krajského súdu o odvolaní

dovolanie.

Dňa 12. novembra 2008 krajský súd zaslal okresnému súdu dovolanie adresované

krajskému súdu.

Dňa 10. decembra 2008 bol okresným súdom sťažovateľ vyzvaný, aby odstránil

nedostatky dovolania a aby predložil doklad o právnickom vzdelaní alebo splnomocnenie

udelené advokátovi na zastupovanie.

Dňa 12. januára 2009 bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľa na výzvu

z 10. decembra 2008.

Dňa 20. mája 2009 bol okresným súdom spis spolu s dovolaním (podaným proti

rozhodnutiu krajského súdu zo 17. septembra 2008) doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“).

Dňa 26. mája 2009 najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne

predložený na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa a konštatoval, že okresný súd

nepostupoval v súlade s procesnými ustanoveniami (ďalej aj

,,OSP,,) vzťahujúcimi sa na dovolacie konanie.

Dňa 19. júna 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či žiada

o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov v zmysle aj pre dovolacie

konanie.

Dňa 29. júna 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyplnený osobný dotazník

spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 10. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. -129 rozhodol, že

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva a zástupcu z radov advokátov

pre dovolacie konanie mu neustanovuje.

Dňa 27. júla 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu z 10. júla 2009, ktorým sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov a neustanovil mu právneho zástupcu.

Dňa 26. januára 2010 okresný súd doručil krajskému súdu spis na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. -129 z 10. júla

2009. Podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu od 2. marca 2010 sa nachádza spis po

opätovnom predložení na krajskom súde.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ). Ústavný súd tiež poukazuje na svoju

judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich

rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ (). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(resp. Listiny základných ľudských práv a slobôd a

dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, ,

a iné).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak

sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ňou predovšetkým domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v a práva podľa dohovoru, podľa

ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (sťažovateľ

v sťažnosti síce namieta porušenie čl. 6 dohovoru ako celku, ale z textu možno vyvodiť, že

namieta len porušenie jeho odseku 1, pozn.) postupom okresného súdu v namietanom

konaní.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na neúmernú dĺžku konania, keď argumentuje, že

„Od podania žaloby dňa 29.11.2006 do dnešného dňa uplynuli viac ako 3 roky a tri

mesiace a za spomínaný čas Okresný súd Bratislava I nevytýčil pojednávanie a nevydal

súdne rozhodnutie. To dokazuje, že ide o neprimeraný čas na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ktoré spôsobil a naďalej spôsobuje Okresný súd Bratislava I.

Porušuje sa tým medzinárodný dohovor v článku 6 a 13.“.

Predmetom namietaného konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.

je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa proti žalovanému

Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky domáha náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v celkovej výške 1 538 310 Sk

(51 062 €) a taktiež zaplatenia príslušenstva. Sťažovateľ svoj nárok odôvodňuje tým, že

odporca mu ním uplatnenú náhradu škody podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, do dnešného dňa nevyplatil.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu možno vyvodiť záver, že na

doterajšiu dĺžku namietaného konania majú objektívne vplyv predovšetkým procesné úkony

sťažovateľa (žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu,

odvolania proti uzneseniam, ktorými súd rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdneho

poplatku), na ktoré má na jednej strane právo, ale na druhej strane skutočnosť, že

v dôsledku ich uplatnenia dochádza k predĺženiu namietaného konania, nemôže byť

pripísaná na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k tej časti sťažnosti, ktorou

sťažovateľ namieta, že okresný súd v jeho veci nerozhodol platobným rozkazom.

Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti uviedol: „Okresný súd v Bratislave nevydal

platobný rozkaz o čo som ho žiadal.“

V súlade s súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez

vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. Súd však nie je

povinný vydať platobný rozkaz a vybaviť tak návrh v skrátenom konaní, hoci sú splnené

podmienky ustanovené v .

Čo sa týka predloženia spisu okresného súdu spolu s dovolaním najvyššiemu súdu,

ktorý najvyšší súd vrátil späť okresnému súdu ako predčasne predložený s konštatovaním,

že okresný súd nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, ústavný súd uzavrel, že dané pochybenie okresného súdu minimálne ovplyvnilo

predĺženie konania a nemalo takú intenzitu, ktorá by mala pre rozhodnutie ústavného súdu

v danej veci ústavnoprávny rozmer.

Podľa názoru ústavného súdu, berúc do úvahy doterajšiu dĺžku a aktuálny stav

konania a úkony, ktoré urobil okresný súd, sa postup okresného súdu nevyznačuje takými

obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by v danom štádiu konania

po posúdení všetkých okolností prípadu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd po

predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd ďalej uvádza, že sťažovateľ nepredložil kópiu sťažnosti na prieťahy

adresovanú predsedovi okresného súdu ani inak nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej vyčerpanie ako účinného prostriedku nápravy

je potrebné preukázať podľa . Ústavný súd preto

zisťoval na okresnom súde, či vo veci sp. zn. sťažovateľ podal sťažnosť na

prieťahy v konaní; z evidencie okresného súdu sa podanie sťažnosti sťažovateľom

nepreukázalo. Znamená to, že sťažovateľ nepreukázal vyčerpanie účinných prostriedkov,

ktoré má k dispozícii na ochranu svojho práva, a preto sťažnosť spĺňala dôvod na

odmietnutie pre neprípustnosť.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie práva podľa čl. 13

dohovoru v spojení s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. vo vzťahu k namietanému

porušeniu čl. 13 dohovoru sťažnosť neobsahuje osobitné odôvodnenie. Za týchto okolností

ústavný súd aj vzhľadom na dôvody zakladajúce odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej

porušenie základného práva a práva podľa dohovoru nezistil

žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením čl. 13 dohovoru a skutkovým

stavom popísaným v sťažnosti, ktorý by mohol reálne zakladať dôvod na vyslovenie

porušenia tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by

mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a jeho práva podľa dohovoru,

čo nevylučuje, aby sťažovateľ v takom prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2010