Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 457/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., zastúpeného advokátom JUDr. D. R., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnost F. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2010 doručená sťažnosť F. P., F. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D.

R., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (sťažovateľ v texte uvádza celý , ale z povahy veci možno

vyvodiť, že ide o , pozn.) a práva na účinný opravný prostriedok podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ podal 4. decembra

2006 okresnému súdu návrh na začatie konania o náhradu škody proti Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky z titulu nesprávneho úradného postupu podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že od podania návrhu okresnému súdu, t. j. za

obdobie viac ako tri roky, okresný súd „nevytýčil pojednávanie a nevydal súdne

rozhodnutie“, čím porušil . K namietanému porušeniu základného práva

podľa sťažovateľ uvádza, že okresný súd v namietanom konaní „do dnešného

dňa nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a nepridelil mi právneho zástupcu na

ochranu mojich záujmov pred súdom“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukazuje na uznesenie ústavného súdu

č. k. -17 zo 7. októbra 2010, ktorým ústavný súd odmietol jeho sťažnosť,

ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok

podľa čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, pričom tvrdí, že ústavný súd v ňom „nesprávne posúdil moje podanie

z 19. 02. 2010 aj preto že je o preukázateľný prieťah v konaní a vymožiteľnosti pravá je pre

občana SR, nemožná – Počas trvanie súdneho sporu 14 C 235 už ústavný súd dva krát

rozhodol, že boli porušené základné právo, to potvrdil aj Šrazbursky súd pre ľudské

práva...“.

Sťažovateľ žiada ústavný súd, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na účinný opravný prostriedok nápravy podľa dohovoru, a prikáže

okresnému súdu „odstrániť prieťah v konaní...“. Sťažovateľ ďalej žiada priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 497 908 €.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 13 dohovoru

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na uznesenie č. k. -17 zo

7. októbra 2010, ktorým ústavný súd odmietol jeho predchádzajúcu sťažnosť (doručenú

ústavnému súdu 19. februára 2010, pozn.), ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , práva podľa dohovoru a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ považuje označené uznesenie ústavného súdu za nesprávne.

V súlade s ustanoveniami návrh nie je

prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa z 19. februára 2010 označeným uznesením

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti na základe toho, že pri jej predbežnom

prerokovaní dospel k záveru, že postup okresného súdu v namietanom konaní sa

nevyznačoval takými obdobiami nečinnosti alebo neefektívnou činnosťou, ktoré by

umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva

sťažovateľa zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru ústavný súd uviedol, že

vzhľadom na dôvody zakladajúce odmietnutie sťažnosti v časti namietajúcej porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru nezistil

žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením čl. 13 dohovoru a skutkovým

stavom popísaným v sťažnosti, ktorý by mohol reálne zakladať dôvod na vyslovenie

porušenia tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť aj v tejto časti

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Uznesenie ústavného súdu

č. k. -17 zo 7. októbra 2010 bolo sťažovateľovi doručené 4. novembra

2010, pričom nasledujúcu sťažnosť v tej istej veci ústavnému súdu doručil už 19. novembra

2010.

Vzhľadom na skutočnosť, že v tej istej veci sa už predtým sťažovateľ sťažnosťou

obrátil na ústavný súd, ktorý o nej už rozhodol (uznesenie ústavného súdu

č. k. -17 zo 7. októbra 2010, pozn.), ústavný súd nemal inú možnosť, ako

sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 13

dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. odmietnuť podľa

v spojení s z dôvodu jej neprípustnosti.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha aj vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa postupom okresného súdu v namietanom

konaní. Z odôvodnenia sťažnosti možno vyvodiť, že k namietanému porušeniu označeného

základného práva podľa malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť tým, že

okresný súd v namietanom konaní „nerozhodol o oslobodení od platenia súdnych poplatkov

a ustanovení právneho zástupcu“.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v namietanom

konaní domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenia právneho zástupcu

žiadosťou zo 4. decembra 2006, pričom okresný súd mu uznesením sp. zn.

zo 16. júla 2007 oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Sťažovateľ podal proti

tomuto uzneseniu odvolanie 6. augusta 2007, na základe čoho bol spis s opravným

prostriedkom predložený 18. februára 2008 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“), ktorý uznesením č. k. -97 zo 17. septembra 2008 rozhodnutie okresného

súdu potvrdil.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ podal proti označenému uzneseniu krajského

súdu 6. novembra 2008 dovolanie, okresný súd 19. júna 2009 vyzval sťažovateľa, aby mu

oznámil, či žiada o ustanovenie právneho zástupcu a oslobodenie od súdnych poplatkov aj

v súvislosti s dovolacím konaním. Sťažovateľ požiadal okresný súd o oslobodenie od

súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu pre dovolacie konanie podaním

z 29. júna 2009. Dňa 10. júla 2009 okresný súd uznesením č. k. -129

rozhodol, že sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva a neustanovuje

mu zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Aj proti tomuto uzneseniu

okresného súdu sa sťažovateľ odvolal 27. júla 2009, v dôsledku čoho bol spis s opravným

prostriedkom 26. januára 2010 predložený na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý

rozhodnutie okresného súdu uznesením sp. zn. z 19. októbra 2010 potvrdil.

Proti namietaným uzneseniam okresného súdu (uznesenie okresného súdu sp. zn.

zo 16. júla 2007 a uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 10. júla 2009, pozn.) mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného

práva podľa postupom okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním

o oslobodení od súdneho poplatku a ustanovení právneho zástupcu, odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010