Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 386/2010
PDF · 96.92 KB
No categories available
I. ÚS 386/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť B. B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. P. G.,
Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia základného práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na osobnú slobodu podľa
čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva na ochranu osobnej slobody podľa
čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom
Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 5 Tpo 12/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna
2010 doručená sťažnosť B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy
a práva na ochranu osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Nitre
(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 Tpo 12/2010.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že jeho vec je vždy riešená tým istým senátom odvolacieho
súdu, v dôsledku čoho je mesačná periodicita kontroly zákonnosti väzby sťažovateľa
neúčelná, keď vždy rozhoduje ten istý sudca, ktorý si na vec už na začiatku vytvoril určitý
názor, a tým je vylúčený náhodný výber sudcu podľa rozvrhu práce.
3. Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.
5 Tpo 12/2010 s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu z 29. apríla 2010 zrušené a vec
vrátená na ďalšie konanie.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažnosť považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
8. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
9. Ústavný inštitút zákonného sudcu je založený predovšetkým na zákonom určenej
právomoci, ako aj vecnej a miestnej príslušnosti súdu. Okrem toho je potrebné vziať do
úvahy rozvrh práce, ktorý určuje sudcu alebo senát príslušný na rozhodnutie konkrétneho
prípadu (obdobne II. ÚS 47/99, I. ÚS 11/01).
10. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené
predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie
k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr.
11. Podľa rozvrhu práce krajského súdu na rok 2010 (Spr 1462/09) v prípade
opätovného predkladania veci (na trestnom úseku) na rozhodnutie, ktorá napadla na okresný
súd, v pôsobnosti krajského súdu v prípravnom konaní sa prostredníctvom aplikácie zapíše
daná vec do súdneho registra tomu senátu, ktorý o takejto veci už konal.
12. Ústavný súd zistil, že v namietanom prípade rozhodol o zákonnosti predĺženia
lehoty trvania sťažovateľovej väzby senát krajského súdu, ktorý už v jeho trestnej veci
v predchádzajúcich prípadoch (opravný prostriedok proti vzatiu do väzby) konal. Ústavný
súd preto dospel k záveru, že o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení lehoty
trvania sťažovateľovej väzby rozhodol druhostupňový súd v senáte, ktorému bola táto vec
pridelená v súlade s rozvrhom práce na rok 2010. Z uvedeného dôvodu preto nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva sťažovateľa nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy, lebo krajský súd postupoval v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 a 2
a § 51 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
súdoch“) a s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších
predpisov.
13. Senát krajského súdu bol k rozhodovaniu o tejto veci povolaný v súlade
s rozvrhom práce, ktorý je bežne dostupný na internetovej stránke Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky (www.justice.gov.sk) či na tamojšom súde (§ 50 ods. 4
zákona o súdoch. Preto aj námietka sťažovateľa o absencii takéhoto vyjadrenia v uznesení
krajského súdu sa javí ako neopodstatnená a v žiadnom ohľade nedáva dôvod na vyslovenie
porušenia základného práva sťažovateľa nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy a v dôsledku toho ani ním vydané rozhodnutie nie je nezákonné, a teda
spôsobilé porušiť sťažovateľovo základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5
ústavy a jeho právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2010