Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 372/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. T., K., zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 13. apríla 2010, ako aj postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 3. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2010

doručená sťažnosť L. T. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 13. apríla 2010, ako aj postupom

Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 3. júna 2010.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka bola

v procesnom postavení odporcu v spore o zaplatenie sumy 145,42 € (4 381 Sk)

s príslušenstvom iniciovanom navrhovateľom Č., a. s., B. Predmetom súdneho sporu bolo

zaplatenie poistného ku (medzi účastníkmi nezhodnému) dňu zániku poistnej zmluvy

a protinávrh sťažovateľky na vrátenie preplatku na poistnom. Pôvodne vo veci rozhodol

okresný súd rozsudkom z 12. decembra 2006 tak, že návrh navrhovateľa zamietol a vyhovel

protinávrhu sťažovateľky. Krajský súd uznesením z 25. septembra 2007 zrušil rozhodnutie

okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto

rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že k zániku poistenia došlo 31. októbra 2004, a nie

sťažovateľkou tvrdeného 31. januára 2004. Po opätovnom konaní vo veci okresný súd

rozsudkom č. k. -116 z 3. júna 2009 uložil sťažovateľke zaplatiť

navrhovateľovi sumu 113,52 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 113,52 € od

1. novembra 2004 a navrhovateľovi zaplatiť sumu 47,87 € spolu s 8 % úrokom z omeškania

zo sumy 47,87 € od 10. januára 2005 do zaplatenia. V prevyšujúcich častiach návrh

a protinávrh zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti tomuto rozsudku rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 13. apríla 2010. Podstatou odvolania bolo tvrdenie

sťažovateľky, že okresný súd sa nevysporiadal s ňou uvádzaným dňom zániku poistnej

zmluvy (ku ktorému malo dôjsť najneskôr 31. januára 2004) a neozrejmil, prečo k zániku

tejto zmluvy došlo až 31. októbra 2004. Sťažovateľka bola toho názoru, že v dôsledku

uvedeného okresný súd vec nesprávne právne posúdil.

3. Podľa názoru sťažovateľky:

«K porušeniu môjho práva na spravodlivý proces došlo tým, že súd I. stupňa

a odvolací súd v odôvodnení uvedených rozsudkoch sa nezaoberali mojim právne

významným tvrdením ako neúspešnej účastníčky, ohľadom zániku poistenia a to, že k zániku

poistenia došlo 31. 01. 2004 a rozsudkom chýba odôvodnenie právneho názoru súdov, že

k zániku poistenia došlo až 31. 10. 2004.

Súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku iba uviedol, že pri posudzovaní zániku poistenia

vychádzal... z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v rozsudku sp. zn.

-69 zo dňa 25. 09. 2007 v ktorom odvolací súd iba uviedol „že má zhodne

s navrhovateľom zato, že k zániku poistenia došlo 31. 10. 2004“. Rovnako odvolací súd

v rozsudku sp. zn. -134 iba konštatuje, že zotrváva na právnom názore, že

k zániku poistenia došlo dňa 31. 10. 2004 dôvody tohto právneho názoru však neuvádza

a neuviedol ich ani v rozsudku -69.»

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd zrušil sťažnosťou napadnuté rozhodnutia

okresného súdu a krajského súdu a vec im vrátil na ďalšie konanie.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

8. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 3. júna

2009, ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 13. apríla 2010 boli porušené jej v sťažnosti označené

práva (bod 1).

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka predmetnou sťažnosťou najprv napadla

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a aj jeho rozsudok

z 3. júna 2009. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu (a postup

v konaní mu predchádzajúci), keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok,

ktorý sťažovateľka využila, a o odvolaní proti nemu rozhodol krajský súd ako súd odvolací

rozsudkom sp. zn. z 13. apríla 2010. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť

v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

10. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 13. apríla 2010, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľka namieta porušenie svojich

v sťažnosti označených práv postupom krajského súdu a jeho rozsudkom, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a právnymi názormi a závermi tohto

súdu, ktoré však podľa názoru sťažovateľky vyplývalo z nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci (súdy „sa nezaoberali mojím právne významným tvrdením... ohľadne zániku

poistenia“) a jeho následného nesprávneho posúdenia. Krajskému súdu vytýkala, že

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, iba konštatoval, „že zotrváva na právnom

názore, že k zániku poistenia došlo 31. 10. 2004 dôvody tohto právneho názoru však

neuvádza...“ (pozri tiež bod 2 a 3).

11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je

v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

12. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

(resp. práva podľa dohovoru) označeným rozhodnutím

krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená

právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba

posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím

o odvolaní sťažovateľky rozsudkom sp. zn. z 13. apríla 2010 sú zlučiteľné

s označeným článkom (resp. dohovoru).

13. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu ústavný súd

dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové

rozhodnutie ako vecne správne, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia

vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených

právnych záverov. V odôvodnení krajský súd okrem iného uviedol:

„... Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa spolu ... a zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Z poistnej zmluvy č. 7101365442 vyplýva, že bola uzavretá dňa 21. 12. 2003

s dátumom začiatku poistenia dňa 22. 12. 2003. Poistná zmluva bola dohodnutá na dobu

neurčitú. Pri podpise poistnej zmluvy nebola uhradená prvá poistná splátka. Ročné

poistenie bolo dohodnuté vo výške 10 260.- Sk, ktoré sa odporkyňa zaviazala splácať

v štvrťročných splátkach po 2 565.- Sk. Prvá splátka predstavovala čiastku 855.- Sk.

V predmetnej poistnej zmluvy sú pôvodne uvedené sumy - ročné poistné 13 144.- Sk, splátky

vo výške 2 565.- Sk a prvá splátka vo výške 855.- Sk, pričom tieto sumy sú preškrtnuté

a nahradené novými tak, ako je to uvedené vyššie.

Rozsudkom... zo dňa 12. 12. 2006 Okresný súd... návrh navrhovateľa zamietol,

vyhovel protinávrhu odporcu a zaviazal navrhovateľa uhradiť odporcovi sumu 4 862.- Sk

a trovy konania. Krajský súd... uznesením... zo dňa 25. 9. 2007 zrušil rozhodnutie súdu

prvého stupňa a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že odvolací súd má za to, že k zániku poistenia

došlo dňa 31. 10. 2004 a preto navrhovateľ má nárok na poistné do konca kalendárneho

mesiaca v ktorom poistenie zaniklo. Ďalej súd uložil súdu prvého stupňa preskúmať prečo

nie je totožný subjekt, s ktorým odporkyňa uzavrela poistnú zmluvu a navrhovateľ a rovnako

sa zaoberať výškou poistenia uvedenou v poistnej zmluve, kde sú sumy dve, z toho jedna je

preškrtnutá.

Podľa ust. , o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobený prevádzkou motorového vozidla účinného do 20. 3. 2003

poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom /12/ zaniká aj

a) zánikom motorového vozidla,

b) zápisom zmeny držiteľa motorového vozidla v evidencií vozidiel,

c) vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel, /13/

d) prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom, /14/

e) vrátením dokladu o poistení zodpovednosti pri motorových vozidlách, ktoré

nepodliehajú evidencií vozidiel.

Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného

mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve

dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti

zanikne uplynutím tejto lehoty.

Podľa ust. , účinného od 01. 11. 2003 do 31. 03.

2005, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo

alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na poistné do konca kalendárneho

mesiaca, v ktorom poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je

poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť.

Podľa ust. , účinného od 01. 04. 2005, ak

zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo

byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď

poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný

poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

Odvolací súd tak, ako konštatoval vo svojom zrušujúcom uznesení (t. j. sp. zn.

z 25. septembra 2007, pozn.), zotrváva na právnom názore, že k zániku

poistenia došlo dňa 31. 10. 2004. S týmto právnym názorom sa správne stotožnil i súd

prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. (Pozri tiež

o viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu, pozn.) Navrhovateľ

sa svojim návrhom domáhal zaplatenia poistného do zániku poistenia, t. j. do 31.10.2004.

Dohodnuté ročné poistné bolo vo výške 10.260,- Sk, štvrťročné splátky boli 2.565,- Sk.

Preto do zániku poistenia mala odporkyňa povinnosť uhradiť sumu vo výške 2.565.- Sk za

tretí štvrťrok roku 2004 a za mesiac október vo výške 855,- Sk, t. j. spolu 113,52 eur

(3.420,- Sk). Správne súd prvého stupňa uložil odporkyni uhradiť navrhovateľovi 113,52

eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 113,52 eur od 01. 11. 2004 do zaplatenia.

K zániku poistenia došlo dňa 30. 10. 2004 a do toho dátumu bola odporkyňa povinná

uhradiť príslušné poistné. 01. 11. 2004 sa dostala do omeškania tak, ako to má na mysli ust.

, .

Zamietnutie návrhu navrhovateľa v prevyšujúcej časti odvolaním napadnuté nebolo,

preto v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť. Tak je to i s výrokom o povinnosti

navrhovateľa zaplatiť odporkyni sumu 47,87 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 47,87 eur od 10. 01. 2005 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Ani v tejto časti rozsudok preskúmavaný nebol, lebo nebol napadnutý odvolaním

a v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

Odporkyňa namietala vo svojom odvolaní zamietnutie protinávrhu v prevyšujúcej

časti, aj keď to nepresne formulovala, z obsahu odvolania vyplýva takýto záver.

Súd prvého stupňa správne zistil, že výška poistného bola 10.260,- Sk, výška

mesačnej splátky 2.565,- Sk, odporkyňa uhradila za prvý a druhý štvrťrok roku 2004 poistné

vyššie o 1.442,- Sk. Preto správne súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť

odporkyni sumu 47,87 eur (1.442,- Sk) titulom bezdôvodného obohatenia. Správne teda súd

prvého stupňa v prevyšujúcej časti protinávrh odporkyne zamietol.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i čo do výroku o trovách konania, keď aplikoval

ust. Navrhovateľ bol úspešný na 48 %, preto z uplatnených trov vo

výške 127,90 eur bolo mu priznaných 61,41 eur podľa zásady úspechu vo veci.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem

výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa v prevyšujúcej časti a vo výroku o povinnosti

navrhovateľa zaplatiť odporkyni 47,87 eur s 8 % úrokom z omeškania od 10. 01. 2005 do

zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. ako vecne správny

potvrdil...“

14. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné

aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj

extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

15. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

16. Ústavný súd poznamenáva, že dôvody rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 13. apríla 2010 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne odvolacie závery,

konštatuje dostatočne zistený skutkový stav (odvolávajúc sa aj na predošlé konanie vo veci,

pozn.), k čomu krajský súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov

a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj

, ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou

opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru.

S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie)

nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.

právo na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti vyplývajúce z obsahu sťažnosti a najmä

k nej dodatočne pripojených rozsudkov všeobecných súdov (argumentácii v ich

odôvodneniach) nepovažoval ústavný súd za účelné a dôvodné vyzývať sťažovateľku na

odstránenie nedostatkov podania (napr. v obsahu petitu sťažnosti), ktorých zmysel a rozsah

bolo možné vyvodiť aj zo samotného znenia sťažnosti.

19. Po odmietnutí sťažnosti ako celku nebol právny dôvod zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej sťažnosti (bod 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010