Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 394/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. F., T., zastúpeného advokátom JUDr. I. G., P.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2010

doručená sťažnosť L. F., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. G.,

P., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1

dohovoru postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že návrhom podaným Okresnému súdu Trnava (ďalej

len „okresný súd“) 15. mája 2000 sa jeho bývalá manželka Z. F. domáhala zrušenia

spoločného nájmu k obecnému bytu, ktorý získali za trvania manželstva. Dňa 20. decembra

2004 okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol tak, že zrušil

spoločný nájom k spornému bytu a výlučným nájomcom sa stala Z. F. s povinnosťou

zabezpečiť sťažovateľovi náhradný byt. Podaním z 21. marca 2005 sa sťažovateľ domáhal

nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi

sporu. Dňa 20. júna 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie nezrozumiteľného

podania, čo v stanovenej lehote vykonal. Okresný súd následne jeho návrh odmietol. Proti

tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie. Dňa 30. novembra 2005 Krajský súd

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd sťažovateľa opätovne vyzval na doplnenie pôvodného

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, no následne tento návrh odmietol z dôvodu, že

doplnenie podania nepovažoval za dostatočné. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu

podal sťažovateľ odvolanie, ktoré však bolo krajským súdom odmietnuté, pretože nespĺňalo

zákonom požadované náležitosti. Dňa 3. novembra 2008 sťažovateľ podal proti rozhodnutiu

krajského súdu dovolanie, o ktorom dosiaľ najvyšší súd nerozhodol, a to aj napriek jeho

sťažnosti z 24. augusta 2009.

Sťažovateľ tvrdí, že „Najvyšší súd SR svojou nečinnosťou rozhodnúť vo veci

nariadenia predbežného opatrenia porušil nielen právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ale v tej súvislosti aj moje právo bývania v byte, ktorý som nemohol

pre zlé vzťahy s bývalou manželkou užívať. Aj napriek naliehavosti mojej situácie mi do

dnešných dní neposkytol ochranu môjho práva, ktorej som sa domáhal nariadením

predbežného opatrenia.“.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 odsek 1, na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Slovenskej

republiky, na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8

odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. , bolo porušené.

2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov, aby čo najrýchlejším

prejednaním a rozhodnutím veci bola zabezpečená ochrana obydlia sťažovateľa.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 22.500 €

(slovom dvadsaťdvatisícpäťsto eur), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. I. G. vo výške 303,31 EUR v lehote 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, ).

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práv podľa a dohovoru postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že najvyšší súd svojou nečinnosťou,

resp. nerozhodnutím o opravnom prostriedku (dovolaní) porušil jeho „právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... neposkytol ochranu môjmu právu, ktorého

som sa domáhal nariadením predbežného opatrenia“.

Námietku porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ zahrnul

do petitu, avšak v sťažnosti ju osobitne nezdôvodnil. Ústavný súd je podľa ustanovenia § 20

ods. 3 viazaný návrhom (petitom) na začatie konania. Navyše,

sťažovateľ ja zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

Ústavný súd viackrát judikoval, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť

domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol konať

a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (,

).

K porušeniu tohto základného práva zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní by však

mohlo dôjsť v prípade, ak by postup všeobecného súdu v takomto konaní v dôsledku

zbytočných prieťahov viedol v konečnom dôsledku k zmareniu možnosti poskytnúť

efektívnu a účinnú ochranu tým právam účastníka konania, ochrany ktorých sa domáha

().

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. m. m. ).

V konkrétnych okolnostiach danej veci postup najvyššieho súdu neznamená taký

zásah, aby jeho intenzita nadobudla charakter porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa . Sťažovateľ nevzal do úvahy

skutočnosť, že dovolacie konanie vyžaduje náležitú prípravu vzhľadom na očakávanú

kvalitu rozhodnutia a na jeho špecifikáciu, keďže patrí medzi opravné konanie po

právoplatnom rozhodnutí všeobecného súdu. Čo sa týka počtu procesných úkonov, ide

o nenáročné konanie, keďže sa spravidla nenariaďuje pojednávanie a dokazovanie sa

nevykonáva. Odlišnosť tohto konania je daná zložitosťou a náročnosťou právneho

posúdenia, ktoré si vyžaduje aj patričnú časovú prípravu.

V priebehu predbežného prerokovania veci na ústavnom súde nebolo zistené, že by

námietku vznesenú sťažovateľom ako „včasné nevydanie predbežného opatrenia najvyšším

súdom“ bolo možné spájať s porušením základného práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní postupuje podľa ustanovenia § 236 a nasl.

. Podľa sa práv uvedených v

možno dožadovať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V danom

prípade ide o možnú námietku porušenia v ustanovení

a nasl., ktorú by musel sťažovateľ vzniesť, aby sa mohol dožadovať ochrany zaručenej

a medzinárodným dohovorom, ktoré zabezpečuje ústavný súd.

Námietka, že najvyšší súd nevydal rozhodnutie o predbežnom opatrení tak, ako si

predstavoval sťažovateľ, nemôže byť stotožnená s porušením konkrétneho ustanovenia

, a tým ani s ochranou zaručenou .

Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že ak sa námietka dotýka

spravodlivého procesu, ide o námietku proti porušeniu , ale aj

dohovoru.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom najvyššieho súdu,

pokiaľ ide o nevydanie predbežného opatrenia, sama osebe nemôže viesť k tomu, že ide

o zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť názoru najvyššieho súdu, ktoré by mal ústavný

súd nahradiť vlastním opatrením.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základného

práva podľa a práva podľa dohovoru nie je právo na

rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. s právom na

úspech v konaní (, ).

Pokiaľ ide o námietku porušenia práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

konštatuje, že dôvody uvádzané sťažovateľom v sťažnosti neobsahujú také skutočnosti,

ktoré by svedčili o porušení princípov spravodlivého súdneho konania podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu tohto práva.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže nezistil žiadnu súvislosť

medzi napádaným postupom najvyššieho súdu a označenými právami, porušenie ktorých

sťažovateľ namietal, sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010