Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/119/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z. F. proti žalovanému L.

F., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. I. G., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu,

vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 26. augusta 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 26. augusta

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením z 20. októbra 2006 č. k. -469 odmietol

podanie žalovaného, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, keď mal za to, že

napriek predchádzajúcim výzvam zo strany súdu, toto podanie nedoplnil tak, aby nebolo

neúplné, resp. nezrozumiteľné.

Krajský súd v Trnave uznesením z 26. augusta 2008 sp. zn. odmietol

odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa s poukazom na

s použitím , keď dospel k tomu, že z odvolania žalovaného,

napriek výzvam na jeho doplnenie, ktoré boli zo strany súdu žalovanému zaslané a riadne

doručené, nebolo možné zistiť, v čom považuje rozhodnutie alebo postup súdu prvého stupňa

za nesprávny a čoho sa svojím odvolaním domáha.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý ho žiadal zrušiť

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s poukazom na , keď

mal za to, že jeho odvolanie malo zákonné náležitosti, v záhlaví uviedol, že smeruje proti

uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20. októbra 2006, rozhodnutie prvostupňového

súdu napadol v celom rozsahu, nakoľko jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa

dalo alebo vyhovieť alebo nevyhovieť v celom rozsahu. Súčasne sa v odvolaní domáhal

zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uviedol, že síce odvolaniu chýbalo odôvodnenie,

ktoré nemohol doplniť ani na výzvu súdu, nakoľko mu predseda Okresného súdu Trnava

nedoručil doklad, o ktorý žiadal, avšak neuvedenie dôvodov nemôže mať za následok

odmietnutie odvolania, ak je z neho jasné, ktoré rozhodnutie a v akom rozsahu sa napáda

a čoho sa odvolateľ domáha, tak ako to bolo zrejmé z jeho odvolania.

Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa s. 1 písm. c/

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom

o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád uvedených v až g/ (ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad

nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia

možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným).

V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, že došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/

zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. že odvolací súd svojim postupom

odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) je treba rozumieť taký

chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem

odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom

je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi

konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a žalovanému znemožnil

uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv

a oprávnených záujmov, čím odvolacie konanie touto vadou zaťažil.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

bolo možné odôvodniť len dôvodmi, uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ až f/

Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce

náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch

neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu

odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo odvolanie podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu

( ).

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa ,

v znení účinnom do 15. októbra 2008 .

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žalovaný v odvolaní proti uzneseniu súdu

prvého stupňa označil rozhodnutie, proti ktorému smeruje, uviedol v ňom, že sa odvoláva

proti odmietnutiu podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia a odmietnutie považuje

za nesprávne.

Dovolací súd dáva do pozornosti, že odvolací súd odmietol odvolanie proti uzneseniu,

ktorým súd prvého stupňa odmietol s poukazom na , podanie, ktoré

žalovaný označil ako návrh na vydanie predbežného opatrenia, t. j. odmietol procesné

rozhodnutie z dôvodu neodstránenie vád podania. Z odvolania žalovaného je preto zrejmé, že

napáda nesprávnosť tohto procesného postupu súdu prvého stupňa, preto výzvy súdu

na doplnenie dôvodov takéhoto uznesenia sa javia ako príliš formalistické a v rozpore s § 1

a , ako aj vyššie uvedeným obsahom článku 46 ods. 1 .

Z uvedeného je zrejmé, že ak odvolací súd opravný prostriedok žalovaného odmietol

pre nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti podaného odvolania (§ 218

ods. 1 písm. d/ ), hoci v skutočnosti nemalo také zásadné nedostatky, ktoré by súdu

bránili pokračovať v konaní, odňal žalovanému možnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že uvedená procesná vada

v zmysle zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

So zreteľom na uvedené dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. októbra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová