Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 405/2010
PDF · 117.57 KB
No categories available
I. ÚS 405/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť D. M., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 296/2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra
2010 doručená sťažnosť D. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 296/2008.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom z 27. júla
1999 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie bolo
vedené na Okresnom súde Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
11 C 514/1999. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 27. februára 2008 a 7. mája
2008 vydal opravné uznesenie. Proti rozsudku okresného súdu z 27. februára 2008 v spojení
s opravným uznesením zo 7. mája 2008 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) podala
sťažovateľka 26. mája 2008 odvolanie. Následne bol preto celý spis predložený krajskému
súdu ako súdu odvolaciemu, kde je vec vedená pod sp. zn. 2 Co 296/2008.
3. Sťažovateľka poukázala na tú skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku okresného
súdu podala 28. mája 2008 a dosiaľ „ .... po viac ako 2 rokoch a 3 mesiacoch, Krajský súd
v Košiciach o odvolaní nerozhodol a konanie nie je právoplatne skončené“.
4. Sťažovateľka podala 3. augusta 2010 predsedovi krajského súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 296/2008. K sťažnosti sa vyjadril predseda
krajského súdu 2. septembra 2010 tak, že konštatoval, že sťažnosť je dôvodná. Predseda
krajského súdu sa zároveň zaviazal vec sledovať až do jej právoplatného ukončenia.
5. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým ústavný súd vysloví porušenie jej
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru,
prikáže krajskému súd konať bez prieťahov a zakáže mu pokračovať v namietanom
porušovaní uvedených práv sťažovateľky. Sťažovateľka zároveň požiadala o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
10. Ústavný súd opakovane vyslovil (I. ÚS 46/2010 ap.), že podanie sťažnosti na
prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) považuje za
vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len
v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola
ústavnému súdu doručená 1. októbra 2010, teda po uplynutí necelého mesiaca od vybavenia
sťažnosti predsedom krajského súdu z 2. septembra 2010, ústavný súd posudzuje podanie
sťažnosti sťažovateľky na prieťahy podľa zákona o súdoch z jej strany iba ako formálny
úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by
predseda krajského súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným
prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06,
I. ÚS 233/08). Ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový
priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08,
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa už ďalšími
návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľke nič
nebráni, aby v prípade, ak by krajský súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval
efektívne a plynulo, podala v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2010