Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 569/2016
PDF · 138.57 KB
No categories available
III. ÚS 569/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Chmurom, Zvonárska 8, Košice, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn.
14 Co 347/2013, sp. zn. 14 Co 354/2013 a sp. zn. 14 Co 355/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľa“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 14 Co 347/2013, sp. zn. 14 Co 354/2013
a sp. zn. 14 Co 355/2013 (ďalej aj „napadnuté konania“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca je účastníkom
konaní vedených na krajskom súde pod sp. zn. „14 Co 347/13 (merito veci),
14Co/354/2013 a 14Co/355/2013 (procesné otázky súvisiace s meritom veci) ako odvolacie
konania po podaných odvolaniach po rozhodnutí Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
15C 127/2011 (prvostupňové konanie) o zamietnutí žaloby ako aj konania po podaných
odvolaniach proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I. Sťažovateľ je v meritórnom
spore - spor o plnenie s odporcom, kde od neho žiada zaplatenie určenej sumy na základe
neoprávneného použitia ním vytvoreného diela.“.
V predmetnej veci bola podaná žaloba na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) 22. júla 2011. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 15 C 127/2011 zo 7. februára
2013 rozhodol v merite veci. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku okresného súdu
2. apríla 2013 odvolanie, taktiež sa odvolal aj proti dvom procesným rozhodnutiam
okresného súdu týkajúcim sa vyrúbenia súdneho poplatku (podaním z 24. marca 2013).
Od apríla 2014 neboli podľa sťažovateľa v predmetných veciach vykonané
príslušným senátom krajského súdu žiadne úkony, preto sťažovateľ podal 12. júla 2016
predsedovi krajského súdu sťažnosť na postup súdu a prieťahy v konaní. Dňa 10. augusta
2016 bola sťažovateľovi doručená odpoveď podpredsedu krajského súdu, v ktorej tento
konštatoval, že sťažnosť je dôvodná a v konaniach dochádza k prieťahom. Za vzniknuté
prieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnil a sťažovateľovi oznámil, že predmetné konania bude
sledovať až do rozhodnutia.
3. Preto je sťažovateľ toho názoru, že krajský súd „spôsobuje prieťahy vo všetkých
troch konaniach. Spôsobuje ich... dôvodmi, ktoré nemajú žiadny dôvod v konaní
sťažovateľa, okrem toho ani takto uvedené dôvody ako sú uvádzané vo vybavení podanej
sťažnosti nemôžu ospravedlniť spôsobené prieťahy v konaniach, ktorých dĺžka ide na úkor
sťažovateľa. Tu poukazujem na fakt, že ako sťažovateľ fyzická osoba ktorá vedie spor
s odporcom, ktorý neoprávnene použil moje autorské dielo má dĺžka konania a nečinnosť
porušovateľa na mňa výrazné ekonomické dopady, keď nepochybujem, že budem
v konaniach úspešný, avšak trvanie sporu je datované od roku 2011(merito veci)
a odvolacie konania - tri roky , čo je viac ako 5 rokov, a na mňa dopadá ekonomická
situácia s týmto spojená (nálady, trovy, poplatky etc...).“.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom krajského súdu v napadnutých
konania bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, prikázal krajskému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov
a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj trovy právneho
zastúpenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
8. V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný
súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti
predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3
ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto
sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom
na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba
využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03,
9. Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že podaním sťažovateľa z 12. júla 2016 bola
na krajskom súde uplatnená sťažnosť na prieťahy v napadnutých konaniach. V odpovedi
(na sťažnosť) sp. zn. Spr. 2189/16 zo 4. augusta 2016 podpredseda krajského súdu
skonštatoval, že predmetné odvolania boli krajskému súdu predložené na rozhodnutie
31. mája 2013 (odvolanie proti rozsudku okresného súdu) a 4. júna 2013 (odvolanie proti
dvom procesným uzneseniam okresného súdu). Podpredseda krajského súdu okrem iného
uznal existenciu prieťahov v napadnutých konaniach, zároveň sa za ne ospravedlnil
a súčasne sťažovateľovi oznámil, že „predmetné konania budem sledovať z hľadiska ich
bezprieťahovosti a plynulosti až do rozhodnutia a vrátenia spisu súdu prvej inštancie“.
Taktiež sťažovateľa informoval o tom, že podľa vyjadrenia predsedníčky konajúceho senátu
14 Co „vec je naštudovaná a pripravená na rozhodnutie o odvolaniach proti procesným
rozhodnutiam na najbližšom neverejnom zasadnutí senátu. Následne senát bude postupovať
aj vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie.“.
10. Ústavný súd už opakovane vyslovil (I. ÚS 46/2010, I. ÚS 405/2010 ap.), že
podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie
účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom
prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení
pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy 23. augusta 2016, t. j. bezprostredne po podaní sťažnosti
na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu
(12. júla 2016) a doručení odpovede podpredsedu krajského súdu (10. augusta 2016),
ktorým reagoval na sťažnosť sťažovateľa, ústavný súd posudzuje podanie sťažnosti
sťažovateľa na prieťahy podľa zákona o súdoch z jej strany iba ako formálny úkon, ktorému
nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda
krajského súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom
v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06, I. ÚS 233/08).
Ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou
alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
11. Napokon ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací,
úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutých rozhodnutí súdu prvej
inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 384 Civilného
sporového poriadku) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (§ 385 Civilného sporového
poriadku). Z uvedeného (aj vzhľadom na predmet konania) teda nevyplýva, že krajský súd
je v odvolacom konaní „úplne“ nečinný, o čom svedčí aj skutočnosť, že vec je naštudovaná
a pripravená na rozhodnutie.
12. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.
13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutých konaní dochádzalo k zbytočných
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2016