Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 569/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Chmurom, Zvonárska 8, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľa“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca je účastníkom

konaní vedených na krajskom súde pod sp. zn. „14 Co 347/13 (merito veci),

a (procesné otázky súvisiace s meritom veci) ako odvolacie

konania po podaných odvolaniach po rozhodnutí Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

(prvostupňové konanie) o zamietnutí žaloby ako aj konania po podaných

odvolaniach proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava I. Sťažovateľ je v meritórnom

spore - spor o plnenie s odporcom, kde od neho žiada zaplatenie určenej sumy na základe

neoprávneného použitia ním vytvoreného diela.“.

V predmetnej veci bola podaná žaloba na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) 22. júla 2011. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 7. februára

2013 rozhodol v merite veci. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku okresného súdu

2. apríla 2013 odvolanie, taktiež sa odvolal aj proti dvom procesným rozhodnutiam

okresného súdu týkajúcim sa vyrúbenia súdneho poplatku (podaním z 24. marca 2013).

Od apríla 2014 neboli podľa sťažovateľa v predmetných veciach vykonané

príslušným senátom krajského súdu žiadne úkony, preto sťažovateľ podal 12. júla 2016

predsedovi krajského súdu sťažnosť na postup súdu a prieťahy v konaní. Dňa 10. augusta

2016 bola sťažovateľovi doručená odpoveď podpredsedu krajského súdu, v ktorej tento

konštatoval, že sťažnosť je dôvodná a v konaniach dochádza k prieťahom. Za vzniknuté

prieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnil a sťažovateľovi oznámil, že predmetné konania bude

sledovať až do rozhodnutia.

3. Preto je sťažovateľ toho názoru, že krajský súd „spôsobuje prieťahy vo všetkých

troch konaniach. Spôsobuje ich... dôvodmi, ktoré nemajú žiadny dôvod v konaní

sťažovateľa, okrem toho ani takto uvedené dôvody ako sú uvádzané vo vybavení podanej

sťažnosti nemôžu ospravedlniť spôsobené prieťahy v konaniach, ktorých dĺžka ide na úkor

sťažovateľa. Tu poukazujem na fakt, že ako sťažovateľ fyzická osoba ktorá vedie spor

s odporcom, ktorý neoprávnene použil moje autorské dielo má dĺžka konania a nečinnosť

porušovateľa na mňa výrazné ekonomické dopady, keď nepochybujem, že budem

v konaniach úspešný, avšak trvanie sporu je datované od roku 2011(merito veci)

a odvolacie konania - tri roky , čo je viac ako 5 rokov, a na mňa dopadá ekonomická

situácia s týmto spojená (nálady, trovy, poplatky etc...).“.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom krajského súdu v napadnutých

konania bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, prikázal krajskému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov

a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj trovy právneho

zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (čo platí aj vo vzťahu k dohovoru), ústavný

súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti

predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3

ods. 4 v spojení s a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto

sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa

(ako aj práva podľa dohovoru), ktorý vzhľadom

na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba

využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. ,

).

9. Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že podaním sťažovateľa z 12. júla 2016 bola

na krajskom súde uplatnená sťažnosť na prieťahy v napadnutých konaniach. V odpovedi

(na sťažnosť) sp. zn. Spr. 2189/16 zo 4. augusta 2016 podpredseda krajského súdu

skonštatoval, že predmetné odvolania boli krajskému súdu predložené na rozhodnutie

31. mája 2013 (odvolanie proti rozsudku okresného súdu) a 4. júna 2013 (odvolanie proti

dvom procesným uzneseniam okresného súdu). Podpredseda krajského súdu okrem iného

uznal existenciu prieťahov v napadnutých konaniach, zároveň sa za ne ospravedlnil

a súčasne sťažovateľovi oznámil, že „predmetné konania budem sledovať z hľadiska ich

bezprieťahovosti a plynulosti až do rozhodnutia a vrátenia spisu súdu prvej inštancie“.

Taktiež sťažovateľa informoval o tom, že podľa vyjadrenia predsedníčky konajúceho senátu

14 Co „vec je naštudovaná a pripravená na rozhodnutie o odvolaniach proti procesným

rozhodnutiam na najbližšom neverejnom zasadnutí senátu. Následne senát bude postupovať

aj vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie.“.

10. Ústavný súd už opakovane vyslovil (, ap.), že

podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie

účinného prostriedku nápravy v zmysle len v tom

prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení

pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť

podľa 23. augusta 2016, t. j. bezprostredne po podaní sťažnosti

na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu

(12. júla 2016) a doručení odpovede podpredsedu krajského súdu (10. augusta 2016),

ktorým reagoval na sťažnosť sťažovateľa, ústavný súd posudzuje podanie sťažnosti

sťažovateľa na prieťahy podľa zákona o súdoch z jej strany iba ako formálny úkon, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda

krajského súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní (podobne , , , ).

Ústavný súd považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

11. Napokon ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací,

úlohou ktorého je posúdiť vecnú správnosť odvolaním napadnutých rozhodnutí súdu prvej

inštancie, preto krajský súd spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 384 Civilného

sporového poriadku) ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (§ 385 Civilného sporového

poriadku). Z uvedeného (aj vzhľadom na predmet konania) teda nevyplýva, že krajský súd

je v odvolacom konaní „úplne“ nečinný, o čom svedčí aj skutočnosť, že vec je naštudovaná

a pripravená na rozhodnutie.

12. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

13. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutých konaní dochádzalo k zbytočných

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016